Severoatlantická aliancia je dlhodobo terčom rôznych typov manipulácií. Tie slúžia dezinformačným aktérom na skresľovanie a deformovanie verejnej diskusie o NATO, a to hlavne v snahe oslabiť dôveru obyvateľstva v Alianciu a znížiť podporu členstva v nej.
Súčasťou najčastejšie šírených mýtov a neprávd bývajú tvrdenia o údajne nelegitímnych intervenciách NATO vo viacerých regiónoch, ale aj obvinenia zo snahy militarizovať, ohrozovať Rusko či okliešťovať suverenitu členských štátov. Počas pandémie Covid-19 útočili dezinformátori na bezpečnostnú alianciu aj naratívmi zdravotníckej povahy.
Covid-19 ako biologická zbraň NATO
Šírilo sa niekoľko hlavných dezinformácií, ktoré mali za cieľ delegitimizovať NATO, pripísať Aliancii zodpovednosť za šírenie ochorenia či slabé manažovanie pomoci občanom v jednotlivých štátoch. Medzi škodlivými naratívmi sa objavovali napríklad tvrdenia o tom, že Covid-19 predstavuje biologickú zbraň, ktorá bola umelo vytvorená v laboratóriách NATO. Ide o variáciu podobných obvinení, ktoré boli počas pandémie adresované USA či Západu ako celku.
Voči USA bolo napríklad prezentované obvinenie z weaponizácie Covid-19. To vyhlásil bývalý ruský minister zdravotníctva a člen Ruskej akadémie vied Gennadij Oniščenko v októbri 2022 v ruskom štátnom propagandistickom médiu Sputnik. V relácii tvrdil, že recept na koronavírus vynašli na Bostonskej univerzite. Naratív bol úzko prepojený s klamstvami o tom, že USA budovali biologické laboratóriá na území Ukrajiny, a práve tu mali smrtiaci vírus vyvinúť.
Od začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine sa tento naratív ešte posilnil a jeho šírenie javilo známky koordinovanej dezinformačnej kampane. Dialo sa tak napriek tomu, že dezinformácie z dielne ruských propagandistov boli už mnohokrát vyvrátené. Takmer identický naratív sa medzičasom objavil aj v prípade prenášania viny za pandémiu na štruktúry NATO, ktoré mali budovať biolaboratóriá a Covid-19 umelo vyvinúť a šíriť.
Aj roznášanie vírusu mali mať podľa naratívu na svedomí samotní vojaci NATO, ktorí ho mali prostredníctvom účasti na vojenských cvičeniach dostávať do iných regiónov sveta. Tvrdenie je minimálne diskutabilné. V prípade, že obvinenie predpokladalo úmysel vojakov NATO ochorenie rozšíriť na iné územia, malo podstatu konšpiračnej teórie s cieľom diskreditovať zahraničné misie NATO.
V opačnom prípade síce nepripisovalo aliančným vojakom úmysel, ale nezohľadňovalo zrušenie alebo modifikáciu plánovaných vojenských cvičení, čím chcelo NATO obmedziť šírenie vírusu. Napríklad Nórsko zrušilo vojenské cvičenie Cold Defender, ktoré sa malo realizovať v marci 2020, a v rovnakom roku došlo aj k obmedzeniu celoeurópskeho cvičenia Europe Defender. Zdravotnícky personál bol zároveň zapojený do monitorovania a predchádzania šírenia vírusu v rámci základní a jednotiek Aliancie.
Pandémia mala urýchliť rozpad Aliancie
Podobne ako iné témy, aj pandémiu dezinformátori zneužívali na prognózovanie blížiaceho sa rozpadu Aliancie, ktorá údajne nemá v dnešnej dobe opodstatnenie, je slabá a neschopná. Napriek snahe vyobraziť NATO ako zlyhávajúcu organizáciu však postupne dochádzalo k prispôsobeniu jej štruktúr a sústredeniu pozornosti na prebiehajúcu krízu, ktorej Aliancia dedikovala potrebné nástroje.
Je pravdou, že nový typ ohrozenia v podobe celosvetovej pandémie poodhalil slabé miesta v riadení a mohol vyostriť už existujúce spory v rámci organizácie. Odborníci spočiatku hovorili o možnom oslabení vnútornej kohézie a o strate súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi, keďže viaceré z nich začali upúšťať od zaužívaných modelov medzinárodnej spolupráce a dočasne preferovali skôr národné riešenia. Kolísajúca ochota plniť záväzky vyplývajúce zo zakladajúcej zmluvy o NATO (napríklad obsah článku 5) tak mohla byť ďalej naštrbovaná bezpečnostnými problémami vo vnútri členských štátov, ktoré spôsobila pandémia.
Keďže sa Severoatlantická aliancia zameriava primárne na oblasti tvrdej bezpečnosti, preorientovanie sa na boj proti koronavírusu si vyžadovalo novú kombináciu spôsobilostí. Každopádne, NATO sa aktívne angažovalo v riešení krízy spôsobenej šírením vírusu Covid-19. Príkladom bolo zapojenie ozbrojených síl viacerých členov NATO (napr. Francúzska, Talianska a Spojeného kráľovstva), ktoré boli povolané do operácií na podporu civilných orgánov. V praxi príslušníci podporovali poľné nemocnice, pomáhali s logistikou, presadzovaním práva či distribúciou vakcín.
Aliancia tiež poskytla podporu prostredníctvom svojich orgánov, napríklad Euroatlantického koordinačného centra pre reakciu na katastrofy (EADRCC). To sa aktívne podieľalo na sprostredkovaní asistencie krajinám ako sú Severné Macedónsko, Čierna hora, Bosna a Hercegovina, ale aj Španielsko či Taliansko. Týmto štátom boli dodané rôzne typy zdravotníckeho materiálu, ako sú rúška a respirátory, ochranné odevy či testovacie súpravy.
Článok vznikol s podporou NATO, Open Information Partnership a Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.
