Zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) predstavuje najväčšie diplomatické fórum, na ktorom sa každoročne stretávajú lídri 193 krajín sveta. Jednotliví predstavitelia krajín vo svojich prejavoch adresujú globálne výzvy a vyzývajú na multilaterálne riešenia. V súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine pútali pozornosť najmä prejavy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Prezident Zelenskyj počas svojho vystúpenia upozornil, že napriek existencii množstva reštrikcií na využívanie rôznych foriem zbraní, sa Rusko v kontexte vojny na Ukrajine nebráni využívať a ohrozovať energetickú a potravinovú bezpečnosť ostatných krajín. Kým v súvislosti s energetikou poukázal vydieranie ostatných krajín prostredníctvom dodávok ropy, zemného plynu a jadrovej energie, v spojitosti s potravinovou bezpečnosťou Zelenskyj hovoril o systematickom bombardovaní ukrajinských prístavov a znemožňovaní vývozu obilia.
Zelenskyj zároveň upriamil pozornosť na vojnové zločiny Ruska, ktorých sa dopúšťa v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. V tejto spojitosti bol na Putina vydaný zatykač zo strany Medzinárodného súdneho dvoru. Okrem toho prezident Ukrajiny upozornil na riziko spojené s ruskou okupáciou Záporožskej jadrovej elektrárne.
Lavrov na zasadnutí VZ OSN už tradične obviňoval Ukrajinu a Západ
Kým väčšiny prejavov sa ujímajú najvyšší predstavitelia jednotlivých štátov, prezident Ruska Vladimir Putin do New Yorku v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia OSN pricestoval fyzicky naposledy v roku 2015. Odvtedy sa tejto príležitosti zúčastnil len v roku 2020, to však spôsobom vopred nahratého prejavu.
Hlavným dôvodom jeho neúčasti je medzinárodný práve spomínaný zatykač od Medzinárodného trestného súdu, ktorý je na jeho osobu vydaný za participáciu na nelegálnej deportácii detí z Ukrajiny. Rusko tak zvyčajne na podobných fórach zastupuje minister zahraničných vecí.
Lavrov sa počas svojho vystúpenia na 79. zasadnutí VZ OSN už tradične pustil do kolektívneho Západu na čele so Spojenými štátmi americkými. V tejto spojitosti poukázal na vraždenie civilistov v rámci konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, ktoré má prebiehať za pomoci dodávok zbraní z USA. Zároveň obvinil Washington zo zapojenia sa do sabotáže plynovodu Nord Stream.
Okrem toho ruský minister obvinil Západ z falošných dôvodov pre podporu Ukrajiny, ktoré majú zakrývať jeho úsilie o udržanie krajiny vo svojej sfére vplyvu, pričom poukazoval na snahu o jej integráciu do transatlantických štruktúr. V skutočnosti je tento krok len vyjadrením suverenity a nezávislosti Ukrajiny, rovnako ako tomu bolo pri vstupe ostatných krajín do NATO a Európskej únie. Lavrov však naďalej označuje vedenie Ukrajiny za „nelegitímny neonacistický režim“.
Mýtus o expanzii NATO ako zámienka pre ruskú agresiu
Lavrov vo svojom prejave pokračoval so slovami o nebezpečenstve pri nasledovaní „anglosaských stratégov“, ktorí podporujú Zelenského mierový plán. Zároveň v tejto súvislosti dodal, že je naivné myslieť si, že Rusko ako jadrová veľmoc môže byť porazená.
Zo strany Lavrova ide o taktiku zastrašovania a dlhodobej snahy o oslabenie podpory pre Ukrajinu. Rétorika Moskvy je pritom v rozpore s jej doktrínou použitia jadrových zbraní, ktorá stanovuje len veľmi úzky okruh prípadov, pri ktorých by zo strany Ruska mohlo dôjsť k odvete formou použitia týchto zbraní.
Lavrov počas svojho prejavu tiež šíril naratív, ktorý legitimizuje ruskú agresiu na Ukrajine ako reakciu na rozširovanie NATO. Nejde pritom zdaľeka len o rétoriku samotnej Moskvy, nakoľko túto myšlienku propagujú aj viacerí západní akademici, ako napríklad popredný teoretik realistickej školy John Mearsheimer. Väčšina politológov však tieto názory spochybnila, a to aj na základe toho, že Rusko nie je pod reálnou hrozbou zo strany Západu. Tento dojem sa len dlhodobo snaží vytvárať.
Samotné rozširovanie NATO pritom nie je snahou o ohrozenie či obkľúčenie Ruska, ale naopak prejav slobodnej vôle jednotlivých štátov, ktoré sa po konci studenej vojny rozhodli stať sa súčasťou tejto Aliancie. A to práve aj z dôvodu hrozby, ktorú pre tieto krajiny Rusko predstavovalo.
Moskva sa však v prípadoch Ukrajiny a Gruzínska rozhodla pristúpiť k vojenskej invázii, aby odvrátila ich vstup do NATO. Do roku 2014 pritom Rusko plnohodnotne spolupracovalo s NATO v rámci dedikovanej Rady NATO-Rusko.
Namiesto mierového plánu Moskva pokračovala v snahe o zaistenie kapitulácie Ukrajiny
Minister Lavrov v rámci svojho prejavu na VZ OSN označil Zelenského mierový plán za slepú uličku a vyzval na konštruktívne riešenie situácie na Ukrajine. V tejto spojitosti odkázal na Putinove vyhlásenie z júna tohto roku, ktoré viaceré dezinformačné kanály označili za mierovú iniciatívu Ruska. V skutočnosti však Putin požadoval pričlenenie Ruskom okupovaných území k svojej krajine, odovzdanie ukrajinskej suverenity a „denacifikáciu“ Ukrajiny.
Naproti tomu vyše 100 krajín, ktoré sa zúčastnili na poslednom summite pre mierové riešenia na Ukrajine vo Švajčiarsku, vyjadrilo podporu pre Zelenského mierový vzorec. Na základe neho chce ukrajinský prezident pokračovať v rokovaniach s Ruskom. Kremeľ však opätovne odmietol účasť na stretnutiach, na ktoré bolo pozvaný v rámci ďalšieho plánovaného summitu v novembri 2024.
V neposlednom rade sa Lavrov snažil počas príhovoru na VZ OSN manipulovať ostatné krajiny, ako aj širokú verejnosť, pri odkazovaní na právo sebaurčenia a falošné referendá na okupovaných územiach. Zabudol však dodať, že tieto referendá nie sú v súlade s medzinárodným právom, nakoľko boli vykonané počas vojenskej okupácie.
Kremeľ tak tradične využil fórum VZ OSN ako priestor pre šírenie klamstiev a dezinformácií. Pôda OSN je pritom jedným z posledných multilaterálnych fór, na ktorých sa Rusko stále zúčastňuje a snaží sa zvrátiť svoju medzinárodnú izoláciu. Okrem toho Kremeľ dlhodobo ťaží zo svojej pozície v rámci Bezpečnostnej rady OSN, kde disponuje právom veta.
Článok vznikol s podporou Open Information Partnership.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
