Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Odvolávanie Michala Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu bolo sprevádzané dlhotrvajúcou diskreditačnou kampaňou a klamlivými naratívmi. Počas uplynulých týždňov pracovali dezinformátori najmä s údajnými dôkazmi o pochybných machináciách pri prideľovaní dotácií ministerstva kultúry a ministerstva spravodlivosti mimovládnym organizáciám, v ktorých pôsobia členovia Šimečkovej rodiny. Informácie (napríklad výsledky auditu ministerstva spravodlivosti) boli v mnohých prípadoch prezentované účelovo a zavádzajúco.
- Osobitnú pozornosť venovali dezinformátori aktivitám Šimečkovho otca Martina M. Šimečku či jeho partnerky Sone Ferienčíkovej, ktorá mala údajne čerpať neúmerné množstvo financií z Fondu na podporu umenia a obohacovať sa týmto spôsobom. Granty pre jej občianske združenie sú však transparentne zverejnené a čerpané boli na činnosti združenia, nie na osobné ohodnotenie.
- Snaha zdiskreditovať Šimečku a jeho rodinných príslušníkov cez opakovanie klamstiev o dotáciách opäť smerovalo aj k delegitimizácii opozičných protestov. Tie mali podľa dezinformačných aktérov usilovať o udržanie finančných záujmov „Šimečkovho klanu“. Objavovali sa aj klamstvá o tom, že Progresívne Slovensko (PS) a liberáli mali prostredníctvom protestov burcovať spoločnosť k nenávisti a násiliu.
Odvolávaniu Šimečku predchádzala klamlivá diskreditačná kampaň
Uplynulé týždne sa niesli v znamení diskreditačnej kampane namierenej proti predsedovi strany PS a lídrovi opozície Michalovi Šimečkovi. Ten bol zo strany dezinformačných aktérov napádaný v snahe vyobraziť ho ako vnútorného nepriateľa Slovenska, pričom finálnym cieľom bolo jeho odvolanie z pozície podpredsedu parlamentu. K tomu napokon došlo v utorok 17. septembra 2024.
Popri ad hominem útokoch na Šimečku boli prítomné manipulácie a zavádzanie o členoch jeho rodiny, o ktorých sme informovali už v predchádzajúcom reporte. Naratívy o údajne podozrivom čerpaní verejných financií prostredníctvom mimovládok boli neskôr doplnené o ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť Šimečka odvolaný z funkcie. Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej strany (SNS) a SMER-SSD na hlasovanie o Šimečkovom odvolaní tak argumentoval jeho údajnou snahou polarizovať spoločnosť prostredníctvom opozičných protestov či prepojeniami na médium Denník N, ktorým sa venujeme nižšie.
Všetky použité argumenty boli postavené na domnienkach, zavádzaní a vyfabrikovaných „dôkazoch“. Napríklad argument o údajnom vplyve Michala Šimečku na Denník N prostredníctvom jeho otca Martina M. Šimečku, ktorý je akcionárom média, stojí na hlinených nohách. Podiel politikovho otca v médiu totiž neprevyšuje 0,5 % zamestnaneckých akcií. Napriek tomu dochádzalo k mylným interpretáciám a záverom typu, že noviny je možné „nazývať stranícke médium Progresívneho Slovenska“.
Klamlivá rétorika o téme sa pravidelne objavovala v telegramových príspevkoch Ľuboša Blahu, europoslanca za SMER-SSD. V jednom z príspevkov konšpiroval o takzvanej progresívnej mafii, ktorá mala „Šimečkovmu klanu“ umožňovať stotisícové zárobky a krytie bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Blahov príspevok obsahoval obvinenie z toho, že „svojvoľne menili komisie, ktoré rozhodujú o dotáciách, len aby Šimečkova matka mohla dostať peniaze od štátu“. Politik sa tak snažil etablovať naratív o „dotačnej mafii“, vďaka ktorej mali bohatnúť „slniečkarske mimovládky“.
Podľa Blahu sa Michal Šimečka „stal symbolom korupcie a rodinkárstva“. Vo viacerých príspevkoch na Telegrame opakoval rovnaké klamstvá a polopravdy, s cieľom útočiť na emócie svojho publika. Využíval najmä strach z nízkych príjmov, v opozícii voči ktorým mali stáť obrovské zisky Šimečkovej rodiny: „Bežní občania však nikdy nič nedostali, zato progresívne mimovládky, vrátane Šimečkovho klanu, dostávali milióny.“
Blaha zároveň označoval legitímne čerpanie dotácií prostredníctvom výziev zodpovedných orgánov za „kradnutie“ a usilovne sa snažil Šimečku vykresliť ako strašiaka. Neváhal pritom siahnuť po dehumanizácii: „Pijavica, ktorá vyciciavala štát cez svoju rodinu a potom zvolávala protesty, keď sme jej zastavili finančné toky – toto nemá právo sedieť na poste podpredsedu parlamentu.“ K zverejneniu zoznamu prepojení vybraných predstaviteľov koalície, ktorí rovnako čerpali štátne dotácie (aj cez rodinných príslušníkov), sa podpredseda SMER-SSD nevyjadril.
Na vlne klamstiev a manipulácií sa okrem Blahu zviezlo aj niekoľko ďalších politikov vládnej koalície, ako aj rôzni dezinfluenceri v online priestore. Blahov stranícky kolega Erik Kaliňák vo videu na Facebooku obvinil Šimečku z previnenia sa voči transparentnosti a otvorenosti, keď mal zamlčať, že jeho rodina vytiahla z ministerstva kultúry a spravodlivosti viac ako milión eur za posledné štyri roky. Pri zvolávaní protestov za odvolanie ministrov z oboch rezortov tak malo ísť podľa Kaliňáka o konflikt záujmov.
Niektoré obvinenia medzičasom preverila organizácia Transparency International. Podľa jej zistení napríklad v prípade dotácie Fondu na podporu umenia (FPU) pre združenie Projekt Fórum, kde je predsedníčkou matka lídra PS Marta Šimečková [pozn. dotácia bola zmieňovaná vyššie v príspevku Ľuboša Blahu], o konflikt záujmu nešlo. Združenie bolo navyše vo fonde úspešné už od roku 2018, teda ešte za vlád SMERu. Podobný vzorec sa preukázal aj pri grantoch z ministerstva spravodlivosti na podporu občianskej spoločnosti a ľudských práv.
Výzvy na Šimečkovo odstúpenie na základe zavádzajúcich „dôkazov“ pochádzali nielen od Blahu a Kaliňáka, ale napríklad aj od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Ten zopakoval, že malo ísť o milión eur z verejných financií, ktoré získala Šimečkova rodina na obdobie štyroch rokov, pričom dotácie mali sprevádzať vážne podozrenia z viacnásobného porušenia zákona. Vzdanie sa funkcie malo podľa Šutaja Eštoka pomôcť Šimečkovi vyhnúť sa „hanbe, ktorej môže čeliť popri ďalšom odhaľovaní rodinkárstva, klientelizmu a manipulácii s verejnými financiami“.
Minister vnútra a ďalší predstavitelia koalície, ktorí lobovali za Šimečkovo odvolanie z funkcie podpredsedu NR SR, argumentovali predovšetkým informáciami z auditu prideľovania dotácií mimovládnym organizáciám na ministerstve spravodlivosti vedenom Borisom Suskom (SMER-SSD). Ten mal preukázať, že „poskytovanie dotácií bolo nastavené netransparentne a do procesov posudzovania bolo subjektívne zasahované“.
Interný audit, ktorý predložil ako dôkaz premiér Robert Fico, bol však v mnohých ohľadoch účelovo interpretovaný a niekoľko podstatných informácií bolo zamlčaných. Podľa zistení denníka SME je kľúčové, že audit nekonštatuje konflikt záujmov členov komisie v prípade vyššie spomínanej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv v prospech Šimečku či jeho rodiny. V žiadnej časti sa zároveň neobjavuje záver, že by ktorémukoľvek členovi komisie niekto nariadil, ako sa má rozhodovať, ako sa to snažil vykresliť premiér Fico.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy súvisiace s odvolávaním lídra opozície Michala Šimečku, patrili v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch k tým dominantným, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „Šimečka“ alebo „odvolávanie“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí Lívii Pavlíkovej, neúspešnej kandidátke vo voľbách do Európskeho parlamentu za krajne pravicové hnutie Republika. Pavlíková vo videu zosmiešňovala partnerku Michala Šimečku Soňu Ferienčíkovú za spôsob tanca v jednom z verejných vystúpení. O tanci hovorila ako o bizarnosti, za ktorú by sa nemalo vyberať vstupné: „Ako si niekto za toto môže pýtať peniaze? Jej mimovládka inak na takéto činnosti dostala od štátu za posledné roky 190 tisíc eur. Mňa ale popravde vôbec neprekvapuje, že zrovna toto je žena Michala Šimečku.“ Týmto spôsobom sa reprezentantka dezinformačného portálu Kulturblog snažila očierňovať aj samotného Šimečku, keď nadväzovala na tému údajne pochybných štátnych dotácií pre Ferienčíkovej združenie BOD.Y, ktorému sa venujeme nižšie.
Druhý príspevok bol publikovaný profilom s názvom Hrica Lubos. Ide o útok na Michala Šimečku a jeho rodinu. Hrica vo videu tvrdí, že Šimečka „celý život berie dotácie na nezmyselné sprostosti“, aj keď dotácie, ktoré popisujeme nižšie, boli určené pre konkrétne činnosti organizácií, a teda nešlo o plat, resp. ohodnotenie Šimečkovej matky a partnerky. Hrica zároveň útočil na Šimečkove pôsobenie v Európskom parlamente, kde údajne „neurobil nič pre Slovensko“, ale práve naopak, „hádzal polená pod nohy nielen Slovensku, ale aj ostatným štátom“.
Prostredníctvom tretieho príspevku Erik Kaliňák informoval o údajnom konflikte záujmov pri usporiadavaní opozičných protestov za odvolanie ministrov z rezortov kultúry a spravodlivosti. Ten mal podľa europoslanca za SMER-SSD vzniknúť po tom, ako Šimečkova rodina vytiahla z oboch ministerstiev viac ako milión eur za posledné štyri roky prostredníctvom dotácií. Okrem iného Kaliňák zosmiešňoval Šimečkovu partnerku Ferienčíkovú, ktorá pôsobí ako tanečníčka, choreografka a zakladateľka občianskeho združenia BOD.Y a snažil sa vytvoriť dojem toho, že pochybne čerpala štátne dotácie. V súlade s rétorikou predstaviteľov vládnej koalície Kaliňák zneužíval fakt, že od roku 2016 Ferienčíková získala na svoje združenie dotácie z FPU. Politik sa situáciu snažil vykresliť ako príklad netransparentnosti a obohacovania sa Šimečkovej rodiny. V skutočnosti sú všetky dotácie pre BOD.Y zaevidované v zozname projektov na stránke FPU, z ktorého zároveň vyplýva, že združeniu neboli nikdy pridelené čiastky tak, ako požadovalo, a v troch prípadoch došlo k odmietnutiu žiadosti.
Ďalší príspevok v poradí publikoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ten sa vo videu pridáva k rétorike predstaviteľov vládnej koalície, ktorí zavádzali o dotáciách rodinných príslušníkov a blízkych Michala Šimečku. Politik situáciu vykreslil v zmysle, že Šimečkova rodina si „žila z verejných peňazí“, pričom dotácie mali sprevádzať vážne podozrenia z viacnásobného porušenia zákona. Šutaj Eštok tvrdil, že Šimečka v spoločnosti vyvoláva podozrenia z rodinkárstva, korupcie a klientelizmu. Tieto obvinenia mali podľa ministra dokazovať informácie z auditu prideľovania dotácií mimovládnym organizáciám na ministerstve spravodlivosti. Samotný audit však bol účelovo interpretovaný a niekoľko podstatných informácií bolo zamlčaných. V prípade dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv ministerstva spravodlivosti pre Nadáciu Milana Šimečku nekonštatuje audit konflikt záujmov členov komisie v prospech Michala Šimečku či jeho rodiny. Okrem toho nemá Šimečka s nadáciou spoločné nič okrem mena. Zároveň rovnako ako občianske združenie BOD.Y Sone Ferienčíkovej či organizácia Projekt Fórum Šimečkovej matky Marty Šimečkovej, poberala Nadácia Milana Šimečku dotácie od štátu aj v časoch, keď bol pri moci SMER-SSD.
Posledné miesto patrí príspevku Milana Uhríka. Predseda krajne pravicovej Republiky v ňom vyzýval poslancov strany Hlas-SD k tomu, aby počas odvolávania Michala Šimečku lídra opozície nepodržali vo funkcii. Vraj by išlo o podraz „voči všetkým ľuďom, ktorí odmietajú vyciciavanie štátu politickými mimovládkami“. Uhrík tak nadviazal na rétoriku zvyšku dezinformačného ekosystému. Podobne ako ďalší aktéri využil odvolávanie predsedu PS aj pre démonizáciu aktivít mimovládneho sektora, ktorého subjekty sú častokrát manipulatívne vykresľované ako niečo neželané či škodlivé pre záujmy Slovenska.
Útoky na opozíciu pokračovali vďaka téme protestov
Opätovne sa objavovala aj snaha diskreditovať opozičné protesty zvolávané počas letných mesiacov. Tie tlmočili najmä apel na rokovanie o odvolaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER-SSD). Napríklad Šutaj Eštok posilňoval klamlivý naratív o tom, že protesty mali byť len nástrojom na udržanie finančných záujmov Šimečkovej rodiny.
Rovnaký naratív šírila vo videu na Facebooku europoslankyňa za SMER-SSD a známa tvár dezinformačnej scény Judita Laššáková. Tá tvrdila, že zvolávanie protestov tesne po tom, ako obe ministerstvá zrušili dotácie pre Nadáciu Milana Šimečku, nemôže byť náhoda. Skutočnosť, že nadácia nesie len meno Šimečkovho starého otca, ktorý bol disidentom, bola už mnohokrát zdôraznená. Napriek tomu sa aj táto organizácia stala nástrojom ako Šimečku diskreditovať a spájať ho s dlhodobo démonizovanou mimovládnou sférou.
Ľuboš Blaha sa snažil vyobraziť opozičné strany, predovšetkým PS, ako pôvodcov napätia a agresivity v spoločnosti. V telegramovom príspevku z 2. septembra hovoril o tom, že bol pri prechádzke s deťmi viacnásobne verbálne napadnutý. Z textu nie je jasná identita ani pozadie daných útočníkov, Blaha ich však automaticky označil za „priemerných PS-károv“. Incidenty tiež vyobrazoval ako bežné, pričom sa snažil zodpovednosť pripísať práve PS a samotnému Šimečkovi: „Len za dnešnú dvojhodinovú prechádzku sa našli traja primitívi, ktorí takto začali skakať. To je rekord. Zjavne sú riadne vyhecovaní. Šimečkova robota.“
Spolu s lídrom PS si Blahov útok opätovne vyslúžili aj mainstreamové médiá, ktoré údajne „urobili z Cintulu vraha“ a naďalej sa vraj snažia ľuďom vymývať mozgy, aby sa im „podarilo niekoho zo Smeru zlikvidovať“. Takéto „obete liberálneho výplachu mozgov“ podľa Blahu nenávidia Slovensko, „priam chorobne nenávidia Smer“ a „Fica a Blahu by najradšej zabili“. Takto manipulatívne a bez akýchkoľvek dát Blaha generalizuje vnímanie konkrétnych tém u voličov PS, pričom sa im snaží pripísať negatívne vlastnosti, ktoré úmyselne spája s liberalizmom.
Aj samotný Robert Fico, na ktorého bol v máji 2024 spáchaný ozbrojený útok v Handlovej, hovoril v príspevku o útočníkovi Cintulovi ako o „predĺženej ruke opozície“. Na tlačovej konferencii v Handlovej zo 7. septembra sa Fico vyjadril, že útočníkovi odpustil, pretože bol nástrojom v rukách niekoho iného, resp. bol opozičným aktivistom. Následne ako vinníka označil opozíciu, ktorá mala systematicky podnecovať nenávisť v spoločnosti. Ide o opakujúci sa naratív, ktorému sme sa už v reportoch venovali.
Fico zároveň na tlačovej konferencii doplnil, že opozícia a časť médií odmietli rešpektovať výsledky minuloročných parlamentných volieb. Na protestoch mali údajne šíriť nenávistné posolstvá o tom, že Fica treba obesiť a vládu popraviť. Kontext, resp. dôkazy o tom, či takéto tvrdenia pravidelne zaznievali a boli motivované oficiálnymi rečníkmi, doplnený nebol. K téme atentátu sa v príspevku na Telegrame vrátil aj Ľuboš Blaha, ktorý rovnako ako Fico tvrdil, že opozícia nesie politickú zodpovednosť za pokus o vraždu premiéra.
Vyššie spomínané príspevky a vyjadrenia o témach opozičných protestov, ale aj štátnych dotácií z ministerstiev kultúry a spravodlivosti, tak účelovo manipulovali diskurzom s cieľom démonizovať opozičné strany a ich predstaviteľov. Tesne pred plánovaným odvolávaním Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu tak daná rétorika vytvorila atmosféru nedôvery a pochybností voči opozícii, ktorá je v očiach verejnosti úmyselne popisovaná ako korupčná, nezodpovedná či nekompetentná.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
