Sociálna sieť Telegram má v súčasnosti viac ako 900 miliónov používateľov. Jej zakladateľ Pavel Durov očakáva, že v najbližších mesiacoch platforma dosiahne miliardu aktívnych účtov. Od svojho vzniku v roku 2013 sa Telegram stal fenoménom predovšetkým kvôli možnosti šifrovania komunikácie, ktorá znemožňuje tretím stranám vidieť odoslané a prijaté správy.
Telegram po zapnutí možnosti „tajný chat“ poskytuje používateľom šifrovanie správ na úrovni aplikácií ako Threema či Signal. Táto možnosť v skupinových četoch ale neexistuje. Telegram by preto mohol tieto správy kontrolovať a v prípade ich škodlivosti nahlasovať polícii.
Vo svojich používateľských podmienkach však platforma uvádza, že to nerobí. „Všetky rozhovory a skupinové čety sú súkromné medzi ich účastníkmi. My nespracovávame žiadne požiadavky voči nim,“ uvádza Telegram na svojej stránke v odpovedi na otázku, ako rieši nelegálny obsah na svojej platforme.
Vďaka Telegramu preto môžu bezpečne komunikovať obyvatelia krajín ako Irán, Rusko, Bielorusko či Hong Kong, kde iné sociálne siete podliehajú kontrole zo strany vládnych garnitúr. „Na niektorých trhoch je Telegram jednou z mála posledných neplatených platforiem, kde sa ľudia môžu stále vyjadriť,“ tvrdí Durov. Prostredníctvom Telegramu sa má snažiť vytvoriť priestor bez cenzúry, kde môžu byť v spojení obyvatelia represívnych režimov.
Miesto slobody prejavu, ale aj kriminálnikov
Absencia regulácií zo strany zriaďovateľa sociálnej siete však dáva kriminálnikom priestor na realizáciu nelegálnej činnosti. Ide hlavne o predaj zakázaných tovarov a predmetov, ako sú zbrane, drogy, kradnuté pasy či detská pornografia.
„Pred Telegramom boli tieto aktivity predovšetkým na online stránkach hostovaných cez skryté služby dark webu,“ no pre menej skúsených kriminálnikov, „sa Telegram stal jednou z najpopulárnejších online destinácií,“ povedali pre britskú BBC výskumníci z kyberbezpečnostnej firmy Intel 471.
Mnohé z týchto skupín sú otvorené verejnosti a majú tisíce sledovateľov. Tie väčšie presahujú viac ako 20-tisíc sledujúcich. Ich administrátori pridávajú pravidelne fotografie tovarov, ktoré predávajú, spolu s popisom, ako predajcov kontaktovať. Tieto telegramové obchody pritom ponúkajú kontraband po celom svete. Koncom augusta tohto roku sa napríklad podarilo zadržať muža, ktorý prostredníctvom Telegramu speňažoval zbrane a drogy v USA.
Vyslúžil si prezývku „malý dark web“
Lotyšská polícia kvôli rozšíreniu nelegálneho predaja drog na internete dokonca zriadila samostatnú policajnú jednotku, ktorá sa venuje monitorovaniu sociálnych sietí. Riaditeľ policajného zboru v Rige Juris Staļģevics uviedol, že nárast počtu predajcov drog bol v krajine spozorovaný predovšetkým na sociálnej sieti Telegram.
Vďaka tomu si Telegram v oblasti kyberbezpečnosti vyslúžil pomenovanie „malý dark web“. Aj napriek tomu, že toto označenie nie je úplne presné, používa sa kvôli tomu, že časť svojich aktivít ľudia z priestoru dark webu presunuli práve na Telegram. Stále však v prípade nelegálnych aktivít na internete ide o špičku ľadovca.
Telegram totiž slúži zväčša iba ako jednoduchý nástroj pri kriminálnych aktivitách. Napríklad fóra pre hackerov na dark webe mnohokrát odkazujú na telegramové kanály, kde dokážu hackerské skupiny robiť nábory nových členov. Cez telegramovú skupinu totiž dokážu naraz otestovať tisíce uchádzačov.
Telegram pre kriminálnikov zároveň slúži ako prostriedok rýchlej komunikácie. Fóra na dark webe majú medzi prijímateľom a odosielateľom niekoľko sekundové oneskorenie, podobne ako štandardné e-maily. Telegram ale tieto nedostatky odstraňuje a poskytuje možnosť utajenej a rýchlej komunikácie.
Riaditeľa zatkli za umožňovanie trestnej činnosti
25. augusta zatkla francúzska polícia výkonného riaditeľa a zakladateľa Telegramu Pavla Durova. Podľa francúzskych úradov sa Durov previnil umožnením kriminálnych aktivít na sociálnej sieti Telegram. Vo väzbe strávil dokopy päť dní a bol prepustený po zaplatení kaucie 500-tisíc eur. Majiteľ Telegramu však nemôže opustiť Francúzsko a musí sa každé dva týždne hlásiť miestnym úradom.
V obvineniach je uvedené, že platforma, ktorú zriaďuje, sa používa na zdieľanie materiálov so sexuálnym násilím detí a predaj drog. Zástupcovia Telegramu mali zároveň odmietnuť poskytnúť francúzskej polícii informácie a dokumenty, ktoré by pomohli vyšetrovaniu týchto činov. Durovovi hrozí v prípade preukázania viny až desať rokov väzenia a 500-tisícová pokuta za spoluúčasť pri manažovaní online platformy umožňujúcej nelegálne transakcie organizovanej skupiny.
„Telegram dodržuje zákon EÚ, ako aj nariadenie o digitálnych službách, jeho moderácia je na štandardnej úrovni v rámci odvetvia a neustále sa zlepšuje. […] Je absurdné tvrdiť, že platforma alebo jej majiteľ sú zodpovední za zneužívanie platformy,“ napísal Telegram v oficiálnom vyhlásení v reakcii na jeho zatknutie. Podľa Durova „žiadny inovátor nebude budovať nové technológie, ak vie, že môže byť dané na zodpovednosť možné zneužitie jeho technológie“.
Nečakané zatknutie Durova upriamilo pozornosť na trestnú zodpovednosť Telegramu a vyvolalo diskusiu o slobode prejavu a vládnej cenzúre.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
