Až štyri zdroje zvnútra Medzinárodného trestného súdu (MTS) potvrdili, že prokurátori začali vyšetrovať ruské kyberútoky na ukrajinskom území ako možné vojnové zločiny. Prokurátori skúmajú kyberútoky na infraštruktúru, ktoré ohrozili životy ľudí, napríklad prerušením dodávok elektriny a vody, prerušením spojenia so záchrannými zložkami alebo vyradením mobilných dátových služieb, vďaka ktorým sa k Ukrajincom dostávajú varovania pred náletmi.
Prokurátori vo svojom stanovisku odmietli poskytnúť ďalšie informácie vzhľadom na to, že sa týkajú prebiehajúceho vyšetrovania.
Ide tak o prvý prípad, keď sú útoky v kyberpriestore vyšetrované MTS. Niektoré zdroje blízke prokurátorom dokonca tvrdia, že vyšetrované by mohli byť aj kyberútoky siahajúce až do roku 2015, teda rok po ruskej anexii Krymu.
Zatykač na Putina
Napriek tomu, že Rusko ani Ukrajina nie sú členmi MTS, a teda nie sú viazaní jeho rozhodnutiami, Kyjev spolupracuje s trestným tribunálom na zhromažďovaní dôkazov na ukrajinskom území. MTS už vydal dva rozsudky proti Ruskej federácii od začiatku invázie na Ukrajinu.
V prvom prípade MTS vydal minulý rok zatykač na Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariu Lvovu Belovu za nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska. Druhý zatykač pochádza zase z marca tohto roku. Vydaný bol na plukovníka armády Sergeja Kobylaša a admirála námorníctva Viktora Sokolova. Obaja muži boli prokuratúrou obvinení z „raketových útokov, ktoré boli uskutočnené silami pod ich velením proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre“.
Moskva rozhodnutia súdu ignoruje, a je preto otázne, či sa obvinení niekedy vôbec pred súd dostanú. Všetkým obvineným však tieto zatykače značne komplikujú cestovanie po svete. Rímsky štatút, ktorým bol založený MTS, podpísalo a ratifikovalo viac než sto krajín sveta, ktoré sa tým zaviazali k zadržaniu kohokoľvek na ich území, na koho je vydaný zatykač.
Vladimir Putin je tak značne limitovaný v tom, kam môže cestovať bez obmedzení. Medzi signatárov Rímskeho štatútu patria napríklad aj ruskí spojenci Tadžikistan a Juhoafrická republika. Minulý rok v októbri sa k nim pridalo aj Arménsko.
Právne vákuum
Napriek tomu, že sa kyberútoky stali kľúčovou súčasťou taktík ruskej armády, stále patria k relatívne neprebádaným oblastiam v medzinárodnom práve. Kubo Mačák, profesor medzinárodného práva z Univerzity v Exeteri, však uviedol: „Mnohé princípy a pravidlá medzinárodného práva sú technologicky neutrálne a vzťahujú sa rovnako na kybernetické operácie ako na kinetickú vojnu.“
Je zrejmé, že ruská totálna vojna a s ňou spojené zločiny proti Ukrajine by neboli možné, keby sa Rusko zameriavalo iba na offline priestor. „[Kyberútok] nie je izolovaná udalosť, tieto udalosti v kybernetickom a fyzickom svete sa navzájom posilňujú, aby spôsobili čo najväčšie škody,“ povedal Alvaro Cardenas, docent informatiky a inžinierstva z univerzity Santa Cruz. Cardenas je spoluautorom štúdie pojednávajúcej o malvéroch použitých proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre.
Napriek tomu, že Ukrajina sa vie proti ruským kyberútokom v mnohých prípadoch úspešne brániť, je nespochybniteľné, že ich povaha je zločinná. Rovnako ako ruské rakety, ani kyberútoky totiž nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi a terorizujú ukrajinské obyvateľstvo.
Keďže intenzita a sila kyberútokov na celom svete každým rokom rastie, je nevyhnutné venovať im rovnakú vážnosť ako akýmkoľvek iným vojenským akciám. Nech už bude rozhodnutie MTS akékoľvek, bude kľúčovým precedensom pre medzinárodné spoločenstvo.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
