Začiatkom novembra zadržala turecká polícia troch prominentných novinárov, ktorí sa vo svojich článkoch venovali odhaľovaniu korupcie v tureckom justičnom systéme. Žurnalisti Tolga Şardan, Dincer Gökçe a Cengiz Erdinç boli obvinení zo šírenia dezinformácií. Şardanove vyšetrovanie naďalej prebieha, zvyšných dvoch po zadržaní prepustili. Ich články dlhodobo čelili online cenzúre prostredníctvom súdnych príkazov. Vo všetkých troch prípadoch sa polícia a súdnictvo odvolávali na zákon o dezinformáciách.
Táto legislatíva umožňuje vládnu cenzúru obsahu na internete, najmä prostredníctvom kriminalizácie žurnalistov a nezávislých spravodajských organizácií. Za šírenie dezinformácií a nepravdivých správ môže obvinený dostať až tri roky väzenia.
Hlavný problém legislatívy predstavuje vágna definícia „nepravdivých informácií“, čo robí zákon ľahko zneužiteľným na potlačenie slobody tlače. Zákon bol prijatý v roku 2022 Erdoğanovou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) a jej politickým spojencom nacionalistickou Stranou národného hnutia (MHP).
Od svojho prijatia bol zákon o dezinformáciách uplatnený v prípadoch najmenej dvanástich novinárov a novinárkok. Ak bude Şardan uznaný vinným, pôjde o v poradí 13. incident súvisiaci s týmto zákonom.
Tureckému novinárovi hrozí väzba za šírenie „dezinformácií“
Şardan je obvinený z „otvoreného šírenia zavádzajúcich informácií“ v článku s názvom „Čo je v súdnej správe predloženej Národnou spravodajskou organizáciou (MİT) úradu prezidenta?“ Článok vyšiel 31. októbra na stránkach nezávislého spravodajského portálu T24, pre ktorý Şardan pracuje. Deň po jeho publikácii nariadil istanbulský súd Şardonovo zatknutie.
Novinár v článku písal o údajnej správe tureckej spravodajskej služby MİT, ktorá mala hovoriť o korupcii v tureckom justičnom systéme. Správa sa mala zaoberať sudcami a prokurátormi, najmä v Istanbule a Ankare, ktorí sa mali podieľať na rôznych korupčných praktikách a rodinkárstve.
Zhotovenie správy si údajne od MİT objednala kancelária prezidenta Erdoğana. Centrum pre boj proti dezinformáciám, odnož komunikačného oddelenia prezidenta, aj samotná MİT existenciu správy popreli. Preto bol prístup k Şardanovmu článku zablokovaný rozhodnutím súdu.
Şardan údajné šírenie dezinformácií poprel. „Chcem zdôrazniť, že mojou úlohou ako novinára bolo výlučne informovať verejnosť. Obvinenie týkajúce sa údajného zločinu kategoricky odmietam,“ uviedol počas výpovede na polícii.
Novinár taktiež zdôraznil dôveryhodnosť ním použitých zdrojov, ktorými boli rôzni politici, sudcovia a prokurátori. Şardanova právna zástupkyňa dodala: „Aby môj klient porušil príslušný článok tureckého trestného zákonníka, musel by poskytnúť informácie, ktoré dostal od svojich zdrojov, s presvedčením, že ide o nepravdivé informácie. Po preskúmaní celého článku sa ukáže, že takáto situácia nie je. Navyše, spory medzi členmi súdnictva sú už dlhodobo verejne známe.“
Şardanova právna zástupkyňa Suna Öztaşdönderenová dodala, že prokurátor by mal namiesto zatknutia jej klienta začať vyšetrovanie trestných činov spáchaných sudcami a prokurátormi, ktoré boli obsahom správy od MİT.
Öztaşdönderenová napadla tiež rozhodnutie súdu o vyšetrovacej väzbe. Şardan bol napokon z väzby prepustený, ale má zákaz vycestovať do zahraničia. Podľa zákona o dezinformáciách mu hrozia až tri roky väzenia.
Obvinení boli ďalší dvaja žurnalisti
Spravodajská aktivita novinára Gökçeho nemala tak závažné dôsledky ako tá Şardanova. Reportér televízie Halk publikoval článok s názvom „Údajní vodcovia zločineckého gangu Turhan Döner a Emirhan Döner prepustení“, v ktorom informoval o prepustení odsúdených mafiánskych bossov z väzenia.
To sa ukázalo ako misinformácia. Prokuratúra totiž uviedla, že odsúdení jednotlivci sú naďalej držaní vo väzbe. Istanbulský súd prepustil Gökçeho bez obvinení. Súd novinára však poveril prečítať dve knihy o novinárskej profesii a spísať zhrnutie ich obsahu.
Mediálny ombudsman Faruk Bildirici Gökçeho zadržanie kritizuje. Označil ho za súčasť zastrašovacej stratégie proti novinárom odhaľujúcim justičnú korupciu.
V rovnaký deň, 3. novembra 2023, zatkla polícia aj novinára Cengiza Erdinça, ktorý pracuje ako reportér pre nezávislý spravodajský web Kısa Dalga. Podobne ako v Şardanovom prípade, aj Erdinç bol zadržaný kvôli jeho kritike mierenej na údajnú správu MİT. Erdinç navyše zverejnil niekoľko príspevkov na sociálnej sieti X, v ktorých kritizoval aktivity MİT. Novinár bol napokon prepustený, no zostáva pod súdnym dohľadom.
Boj za slobodu tlače pretrváva
Zákon o dezinformáciách má mnoho odporcov, a to v rámci politického aj občianskeho sektora. Mediálne organizácie, skupiny na ochranu ľudských práv aj príslušníci opozície tvrdia, že počas mandátu prezidenta Erdoğana sa Ankara stala jednou z najväčších „väzníc“ pre novinárov na svete. Robí tak prostredníctvom tlaku na médiá či hrozieb súdnych sporov, pokút a trestov odňatia slobody, ktoré mieria voči novinárskej obci.
Hlavná opozičná strana s názvom Republikánska ľudová strana (CHP) po zatknutí Şardana požiadala najvyšší súd o preskúmanie ústavnosti zákona o dezinformáciách a o možnostiach jeho prípadného zrušenia. Ústavný súd žiadosť zamietol.
Vzhľadom na zloženie tureckého ústavného súdu je však takmer nemožné dosiahnuť dôveryhodné preskúmanie akejkoľvek legislatívy prijatej stranami AKP a MHP. Súd totiž pozostáva z pätnástich sudcov, z ktorých sedem vymenoval súčasný prezident. Ďalší traja boli vymenovaní parlamentom, ktorý je pod kontrolou Erdoğanovej strany. Zvyšných sudcov zase vymenoval bývalý prezident Abdullah Gül, ktorý je jedným zo zakladateľov AKP. Strana AKP transformovala ústavný súd na inštitúciu, ktorá pri rozhodovaní zohľadňuje jej záujmy. Súd ukazuje politickú loajalitu prezidentovi Erdoğanovi.
Zatknutých bolo minimálne 13 novinárov
V deň pojednávania týkajúceho sa preskúmania žiadosti CHP sa preto viaceré novinárske organizácie rozhodli pred ústavným súdom usporiadať tichý protest, ktorým požadovali zrušenie zákona o dezinformáciách.
Turecká nezisková organizácia Asociácia mediálnych a právnických štúdií (MLSA) adresovala ústavnému súdu list, v ktorom zdôraznila, že doposiaľ bolo dôsledkom zákona o dezinformáciách zadržaných najmenej 13 novinárov. „Tento zákon je v rozpore so zásadami slobody prejavu, ako aj slobody tlače, ktoré sú zakotvené v ústave,“ uvádza sa v liste.
V deň schválenia legislatívy predstaviteľ vládnej strany a bývalý šéf parlamentného vyšetrovacieho výboru pre ľudské práva Hakan Çavuşoğlu dokonca deklaroval, že zákon nebude použitý proti žurnalistom. Tvrdil, že legislatíva bude implementovaná výlučne v čase nepokojov a núdzových situácií s cieľom eliminácie šírenia nepravdivých informácií. To sa dnes ukazuje byť v rozpore s realitou.
Ankara sa vyznačuje kritickým stavom slobody tlače. V najnovšom globálnom indexe slobody tlače na rok 2023, ktorý vydala organizácia Reportéri bez hraníc, sa Turecko umiestnilo na 165. mieste zo 180 krajín sveta.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
