Verejná mienka o konflikte medzi Hamasom s Izraelom sa v jednotlivých krajinách líši. Najmä v západných štátoch sa organizuje mnoho protestných zhromaždení, ktorých účastníci vyjadrujú podporu buď izraelskej strane, alebo Palestínčanom v Pásme Gazy. Politická mobilizácia ľudí z obidvoch strán pritom často prebieha prostredníctvom sociálnych sietí. Podnecujú ich aj falošné informácie.
Sociálne siete ako zástancovia slobodného prejavu v digitálnej sfére?
Európska únia sa v uplynulých rokoch usiluje legislatívou regulovať digitálne prostredie, napríklad cez nariadenie o digitálnych službách (DSA). Do platnosti vstúpilo minulý rok a na všetky subjekty bude uplatniteľné od 17. februára 2024. Jeho účelom je vytvoriť bezpečnejšie online prostredie a zvýšiť transparentnosť digitálnych platforiem.
Používatelia sociálnych sietí tak budú mať napríklad možnosť nahlásiť nezákonný obsah či výrobok, pričom platforma bude musieť transparentne takýto podnet vyhodnotiť, alebo budú mať právo napadnúť rozhodnutie platforiem pri moderácii obsahu.
Pre tzv. veľmi veľké online platformy (VLOPs), ako napríklad X či Meta, sa tieto pravidlá stali uplatniteľnými už v auguste 2023. Práve z tohto kontextu pramení nedávna reakcia EÚ voči spoločnostiam X a Meta v súvislosti s problematickými príspevkami týkajúcimi sa konfliktu medzi Hamasom a Izraelom.
Európska komisia je názoru, že mnohé príspevky na sociálnych sieťach napomáhajú k tvorbe napätia jednostranným alebo fakticky nesprávnym opisom konfliktu a jeho historického pozadia.
Problematickými sú Meta, X aj Telegram
Thierry Breton, komisár EÚ pre vnútorný trh, ešte 10. októbra verejne konštatoval, že spoločnosti X a Meta nedostatočne zasahujú proti nepravdivému obsahu na svojich sieťach. Za problematické označil najmä príspevky zobrazujúce prvotný útok Hamasu na Izrael.
V liste Elonovi Muskovi Breton napísal, že na sieti X kolujú snímky upravené tak, aby vzbudili dojem, že informujú o konflikte medzi Hamasom a Izraelom. Pochádzať však majú z iných, dávnejších ozbrojených konfliktov.
Denník The Guardian uvádza, že obzvlášť siete X a Telegram vytvárajú prostredie náchylné na šírenie dezinformácií o konflikte medzi Hamasom a Izraelom. Vyskytujú sa na nich nepravdivé naratívy o obidvoch stranách. Tie sa týkajú napríklad zmierňovania rozsahu prvotného útoku Hamasu proti izraelským civilistom, ale aj obviňovania obyvateľov Gazy zo zveličovania ľudských a materiálnych škôd spôsobených izraelskou armádou.
Príkladom je video, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach Facebook a X. Video zobrazuje ľudské telá zakryté bielymi plášťami, pod ktorými bolo vidno pohyby končatín. V popise videa stálo, že obete v Pásme Gazy sú len hercami. V skutočnosti však snímky pochádzajú zo študentského protestného zhromaždenia v Egypte z roku 2013, ktorého účastníci vyjadrovali podporu Palestíne.
Video bolo následne z platformy Facebook vymazané, na sieti X je však naďalej dostupné. Spoločnosť totiž v mnohých prípadoch zdôvodňuje ponechávanie problematického obsahu na platforme slobodou slova.
Informácie ako nástroj pre vedenie vojny
Politológ Ian Bremmer v rozhovore pre webový portál Big Think upozorňuje na množstvo overených používateľských účtov na rôznych platformách, ktoré prezentujú iba jednostranný obsah vyzdvihujúci buď Hamas alebo Izrael.
Rozlíšiť pozadie a motivácie účtov s jednostranným obsahom je obtiažne. Je náročné rozpoznať, či takéto účty nepravdivé informácie šíria z vlastného presvedčenia, alebo či za nimi stoja iné subjekty.
Príkladom polarizujúcej diskusie na sociálnych sieťach sa stal vzdušný útok na nemocnicu al-Ahlí Arábí v Gaze. Spravodajská sieť Euronews poukázala na skutočnosť, že v nadväznosti na útok bolo aktívnych viacero falošných účtov, ktoré o udalosti informovali jednostranne a bez dôkazov pripísali vinu Izraelu. Vydávali sa pritom za zdroje blízke spravodajskej sieti Al-Jazeera či izraelským ozbrojeným silám, hoci nimi neboli.
Prvotný naratív o údajnom izraelskom cielenom útoku na nemocnicu prevzali niektoré spravodajské služby sídliace v štátoch Blízkeho východu. Príkladom je Anadolu Ajansi z Turecka či Al-Jazeera z Kataru.
Naratív mal pritom negatívny dopad na medzinárodný obraz Izraela, predovšetkým v okolitých arabských krajinách. Práve s danými štátmi sa v posledných rokoch Izrael usiloval nadviazať spoluprácu a normalizovať vzťahy.
Dezinformácie šíria najmä jednotlivci
Zakladateľ internetového portálu investigatívnej žurnalistiky Bellingcat Eliot Higgins tvrdí, že väčšinu dezinformácií na internete rozširujú jednotlivci z ich vlastného presvedčenia. Týkať sa to má aj súčasného konfliktu v Gaze.
Napomáhať šíreniu dezinformácií na sieťach ako X má podľa Higginsa skutočnosť, že prakticky hocikto s predplateným programom môže sieť požiadať o overenie. Ľudia sú preto náchylní k nekritickému využívaniu overených účtov ako dôveryhodných zdrojov informácií.
Jackson Hinkle, americký tvorca videí s politickým obsahom, zdieľal na sieti X príspevky o tom, že Izrael počty svojich obetí nadhodnocuje. Ďalej hovoril o zásahu Jemenu do konfliktu či o možnej účasti vojsk USA v konflikte na strane Izraela. Pre žiadne z týchto tvrdení pritom nemal dôkazy. X ako jedna z mála platforiem jeho používateľský účet nevymazala.
Hinklovho naratívu o americkej účasti v konflikte medzi Hamasom a Izraelom sa ujal aj ruský štátny spravodajský kanál RT (pôvodne Russia Today). Ten bol po invázii Ruska na Ukrajinu zablokovaný v členských štátoch EÚ za širenie propagandy. Hinkle vystúpil v rozhovore pre RT, v ktorom bol predstavený ako politický analytik, za ktorého sa sám považuje.
Oportunizmus štátnych aktérov na upevnenie vlastných naratívov
Zavádzajúci či nepravdivý obsah rozširovali aj štátni aktéri priamo zapojení do konfliktu, teda Izrael a Hamas. Izrael cez veľvyslanectvá v Rakúsku a Francúzsku napríklad obviňoval obyvateľov Pásma Gazy z inscenácie záberov obetí.
Príspevky veľvyslanectiev na sieti X pôvodne uvádzali, že na jednom zo záberov vidno figurínu, nie človeka. Na základe kontaktu s príbuznými obete a miestnymi fotoreportérmi spravodajská stanica BBC preukázala, že obeťou na videu bol štvorročný chlapec. Video bolo medzitým z účtov izraelských veľvyslanectiev stiahnuté.
Šíreniu zavádzajúcich informácií sa nevyhol ani Hamas. Člen politbyra Hamasu Musa Abu Marzouk napríklad tvrdil, že pri úvodnom útoku zo 7. októbra 2023 hnutie cielilo výlučne na brancov izraelskej armády a vojakov. Hamas pritom vtedy preukázateľne zabil vyše 840 civilistov, vrátane cudzích štátnych príslušníkov či ľudí s dvojitým občianstvom. Títo ľudia pochádzali z 35 rôznych krajín.
Podobné prípady ukazujú snahu štátnych aktérov využívať konflikt na Blízkom východe na vlastné účely. Podľa zistení britského think-thanku Inštitút pre strategický dialóg (ISD) sa však na šírení často lživých naratívov cez sieť X nepodieľajú výlučne strany konfliktu, ale predovšetkým Irán, Rusko a Čína. Robia tak priamo cez používateľské účty verejných činiteľov, alebo cez účty štátnych médií.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
