Politický vzostup Alexandra Lukašenka v Bielorusku bol počnúc začiatkom 90-tych rokov doslova rapídny. V roku 1993 sa v bieloruskom parlamente pasoval za bojovníka proti korupcii a po menej ako roku bol v prvých priamych voľbách zvolený za prezidenta.
Odvtedy upevňuje svoju moc všetkými dostupnými prostriedkami – eliminovaním svojich kritikov a opozície, propagandou a potláčaním nezávislej žurnalistiky. Zmienené praktiky však navonok upadajú a do popredia sa dostáva obraz „pokorného štátnika“.
Prezidentom sa musíš narodiť
Školské výlety do rodiska, natáčanie životopisného filmu, štátna charita – to je len niekoľko noviniek z dielne bieloruského propagandistického aparátu. Lukašenkov kult viditeľne naberá na obrátkach a prezidenta označujú za „vyvoleného“.
V Minsku si záujemcovia môžu zakúpiť rozličné predmety nesúce Lukašenkove výroky a podporné slogany. Jedným z takýchto hesiel je napríklad, že „prezidentom sa treba narodiť, nedá sa ním stať“ (anglický originál: „Presidents are not made, presidents are born“).
„Vždy, keď je politik dlho pri moci, je potrebné spoločnosti neustále pripomínať, čo ho robí takým výnimočným a jedinečným,“ objasňuje autokratický kult osobnosti analytik Vadim Mojeiko z Bieloruského inštitútu sociálnych štúdií (BISS). Aktivity na podporu Lukašenka však majú prekryť systematické porušovanie ľudských práv, čo potvrdzuje aj tohtoročná správa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Imidžu milostivého „baťku“ (pozn. otca) dopomohlo aj omilostenie Ramana Prataseviča a neskôr aj jeho partnerky Sofie Sapegaovej. Bývalý šéfredaktor opozičného média Nexta bol odsúdený na osem rokov väzenia za niekoľko trestných činov – verejné podnecovanie k uchopeniu štátnej moci, hanobenie hlavy štátu a iné.
Verejne sa postaviť proti súčasnej bieloruskej vládnej politike znamená byť označený za „extrémistu“, prenasledovaný a prípadne aj uväznený. Väčšinou pritom ide o predstaviteľov opozície, pracovníkov médií a ľudskoprávnych aktivistov.
Podľa mimovládnej organizácie Centrum pre ľudské práva Viasna sa v Bielorusku stále nachádza viac ako 1400 politických väzňov.
Najnovšie odsúdili napríklad členov kapely TOR BAND, ktorá sa stala symbolom protestov proti zmanipulovaným prezidentským voľbám v roku 2020. Súd ich uznal vinnými z „podnecovania nenávisti, vytvárania extrémistickej skupiny, diskreditácie Bieloruska a urážky prezidenta“. Uviedla to organizácia Viasna pre agentúru AP a Washington Post.
Lukašenkov nový šat
Prvé viditeľné zmeny v prezentovaní Lukašenka nastali približne v roku 2019, keď jeho prívlastok „baťka“ nahradilo oslovenie „prvý“. Táto premena pravdepodobne nastala kvôli nezvládnutej pandémii COVID-19 a vlne protestov v období prezidentských volieb v roku 2020, myslí si Filip Harzer zo Seznam Zprávy.
Alesia Rudnik, riaditeľka Bieloruského centra pre nové myšlienky, uvádza, že Lukašenkov tím sa snaží o osvieženie jeho imidžu kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám v roku 2025. „Aj keby sa Lukašenko nezúčastnil na volebnom súboji, on a jeho vyhlásenia by zohrali svoju úlohu. Preto sa naňho propaganda snaží pozitívne upozorniť,“ približuje pre Deutsche Welle.
Ako ďalšie dôvody Rudnik uvádza odvrátenie pozornosti od negatívnych dopadov Lukašenkovej opresívnej agendy a vytvorenie dojmu nezávislosti od Ruska.
To potvrdzuje aj jeho rétorika v posledných mesiacoch. V októbri vyjadril silnú motiváciu k vytvoreniu plánov pre kooperáciu s bývalými sovietskymi republikami, predovšetkým Kyrgyzstanom. Nedávno dokonca navrhol poskytnúť priestor pre mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.
Urovnať sa snaží aj napäté vzťahy s Poľskom. V pohraničnej oblasti totiž pretrváva komplikovaná situácia spôsobená nelegálnou migráciou, ktorú ešte v roku 2021 umelo vytvoril samotný Minsk. V neposlednom rade by Lukašenko zároveň rád upevnil kooperáciu aj s Iránom či Maďarskom.
Prekvapením je ale naštrbenie vzťahov s Ruskom, a to z dôvodu oneskorenia výstavby jadrovej elektrárne pri bieloruskom meste Astravec. Lukašenko si za omeškanie vyžiadal od Ruska finančnú náhradu.
„Uvedenie jadrovej elektrárne do prevádzky sa oneskorilo kvôli ruskej strane. Samozrejme, v súlade so zmluvou sme vzniesli otázku kompenzácie. Netreba to skrývať. Nie je na tom nič mimoriadne. Túto otázku sme nastolili, pretože neboli dodržané termíny a za to bola zodpovedná ruská strana,“ cituje hlavu štátu bieloruská tlačová agentúra BelTA.
Ako vníma domáce obyvateľstvo Lukašenkov kult osobnosti je komplikované zistiť, keďže v krajine sú nezávislé sociálne prieskumy zakázané. Svetlo do bieloruskej reality však môže vniesť práve blížiace sa obdobie prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia budúci rok.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
