V roku 2024 čaká svet množstvo volieb. Sociálne platformy nemusia byť pripravené na nápor nefaktického obsahu

Aktivita politických aktérov na sociálnych sieťach je už neoddeliteľnou súčasťou volebných kampaní. V roku 2024 sa bude naprieč svetom konať viac ako 65 volieb. Experti však varujú, že sociálne médiá nie sú na boj s dezinformáciami dostatočne pripravené.

Prezidentské voľby v USA a Rusku, voľby do Európskeho parlamentu či senátne a krajské voľby v susednej Českej republike. Rok 2024 bude kľúčovým pre značný počet štátov. Neustále sa vyvíjajúce digitálne prostredie však rozšírilo priepasť medzi technologickým pokrokom a kontrolou dodržiavania existujúcich pravidiel sociálny platforiem. Na nedostatky upozorňujú odborníci aj mimovládne organizácie.

Technologické firmy zaostávajú 

V júli tohto roka vyzvalo hnutie Globálna koalícia za technologickú spravodlivosť (Global Coalition for Tech Justice) popredných technologických gigantov na prípravu akčný plánov zaručujúcich bezpečnosť, práva a slobody užívateľov počas volieb. Hnutie taktiež zdôraznilo potrebu expertného moderovania obsahu.

Odporúčania cielili na spoločnosti ako Meta, X (predtým známa ako Twitter), TikTok a Google. Tie na výzvu o komentár denníku The Guardian zatiaľ neodpovedali.

Niektoré z nich však novými pravidlami môžu ohroziť kvalitu informácií a bezpečnosť používateľov na svojich platformách. Napríklad najnovšie zmeny na sociálnej sieti X môžu prispieť k väčšej miere propagandy, nedôveryhodných informácií a iného problematického obsahu.

Pod nálepkou zaručenia „otvorenejšieho prejavu“ totiž platforma obnovila niekoľko účtov, ktoré boli v minulosti zablokované za zdieľanie krajne pravicových, klamlivých či inak nebezpečných naratívov.

V auguste spoločnosť tiež povolila doteraz zakázané zverejňovanie politickej reklamy. Toto rozhodnutie môže byť problematické, pretože z nových pravidiel zatiaľ nie je jasné, kto bude a nebude môcť zadávať platenú politickú inzerciu, či ako presne bude prebiehať proces jej schvaľovania.

Katarzyna Szymielewiczová z poľskej mimovládnej organizácie Panoptykon Foundation tvrdí, že technologické spoločnosti sa musia zamerať na boj proti šíreniu dezinformácií a nenávisti na svojich platformách.

Za kľúčový považuje kultúrny kontext a moderáciu naprieč jazykmi. „Moderovanie sponzorovaného obsahu alebo organického obsahu s cieľom eliminovať politické násilie, mizogýnny obsah, rôzne typy zneužívania nie sú tak jasné, keď sa len pozriete na jazyk… Platformy by sa mali viac snažiť riešiť to a investovať oveľa viac do ľudí, ktorí dokážu obsah efektívnejšie moderovať,“ hovorí Szymielewiczová.

Sociálne siete v predvolebnej kampani

Predzvesťou toho, akú úlohu budú hrať sociálne siete v budúcoročných voľbách, môže byť aj aktuálna situácia.

Argentínsky prezidentský kandidát Javier Milei vo svojej predvolebnej kampani vo veľkej miere využíval influencerov, krátke videá a meme obrázky. Vďaka tomu si získal veľkú popularitu na TikToku. Jeden z členov jeho tímu však pre miestne médiá priznal, že v kampani využívali aj trollov fungujúcich na báze umelej inteligencie (AI). Argentínčania si volili nového lídra 22. októbra.

India sa zase potýka s vlnou islamofóbnych prejavov nielen v offline, ale aj v online prostredí. Tie často nesú aj prvky mizogýnie. Náboženská nenávisť v krajine narastá od roku 2014. V tom čase sa vedenia krajiny ujala hinduistická nacionalistická strana Bharatiya Janata (Indická ľudová strana, BJP). Indiu čakajú voľby v roku 2024.

V západnej Európe považuje značná časť občanov za najväčšie hrozby v súvislosti s voľbami AI a deepfake technológie. Ukazujú to výsledky prieskumu charitatívnej organizácie Luminate. Podľa prieskumu sa vplyvu AI a deepfake obáva 71 % nemeckých občanov a 57 % občanov Francúzska. Prieskum bol vykonaný na 2 156 respondentoch zo Spojeného kráľovstva, 2 067 z Nemecka a 1 008 z Francúzska.

Podľa odborníkov je potrebné zásadnejšie zapojenie samotných sociálnych sietí a technologických gigantov. „Každý dolár, ktorý tieto bohaté technologické spoločnosti minú na bilbordy, na ktorých nám tvrdia, že chránia voľby, je dolár, ktorý sa premrhá na to, aby sa tak skutočne stalo,“ komentuje Alaphia Zoyab, vedúca na oddelení zaoberajúcom sa kampaňami a médiami v Luminate.

Parlamentné voľby na Slovensku boli prvé, ktoré sa konali od nadobudnutia účinnosti európskeho zákona o digitálnych službách (DSA) pre veľmi veľké online platformy a internetové prehliadače. Ten je zacielený na boj s problematickým obsahom, hybridnými hrozbami a má zabezpečiť väčšiu mieru transparentnosti.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolventka bakalárskeho programu Medzinárodné vzťahy na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, v súčasnosti študuje na Karlovej univerzite v Prahe odbor Mediálne štúdiá. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, environmentálne témy, dezinformácie a ľudskoprávne otázky.