Septembrové voľby otestujú pripravenosť nových európskych pravidiel o digitálnych platformách

Akt o digitálnych službách (DSA) EÚ, ktorý 25. augusta nadobudol účinnosť pre veľmi veľké platformy a internetové prehliadače, stojí pred výzvou. Tou sú slovenské parlamentné voľby. Cieľom DSA je zlepšenie práv používateľov online služieb, obmedzenie nenávistných prejavov na internete a väčšia transparentnosť.

Parlamentné voľby na Slovensku budú prvými európskymi voľbami, ktoré sa odohrajú od nadobudnutia účinnosti Aktu o digitálnych službách (DSA) pre veľmi veľké platformy a internetové prehliadače. Povinnosti vyplývajúce z DSA musia dodržiavať od 25. augusta 2023.

Únia vyžaduje, aby platformy zmierňovali systémové riziká, akými sú dezinformácie či rôzne formy manipulácií. Medzi priority patrí posilnenie právomocí používateľov, ochrana maloletých, kvalitnejšie moderovanie škodlivého a nelegálneho obsahu, väčšia transparentnosť či obmedzenie cielených reklám využívajúcich citlivé a osobné údaje. Téme DSA sme sa v minulosti venovali aj v našom podcaste.

EÚ reaguje na rastúcu sofistikovanosť dezinformácií

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol, že slovenské parlamentné voľby budú jedným z prvých veľkých testov DSA v Európe, a to kvôli „obavám z hybridnej vojny prebiehajúcej v médiách, najmä v kontexte vojny na Ukrajine“. Zdôraznil pritom významné postavenie, ktoré platforma Facebook zohráva pri vytváraní verejnej mienky v slovenskej spoločnosti.

Spravodlivé parlamentné voľby totiž zahŕňajú spravodlivú predvolebnú kampaň. Tá sa čoraz častejšie vedie prostredníctvom populárnych sociálnych sietí. Platí to na Slovensku a v celej EÚ. V kontexte vyvíjajúcej sa sofistikovanosti dezinformácií, ktoré sa každodenne šíria, je však potrebné reagovať. Zvlášť v prípade Slovenska to umocňujú štatistiky hovoriace o náchylnosti ľudí veriť dezinformáciám. 

Regulácia vyplývajúca z DSA sa týka všetkých sprostredkovateľských služieb. Najviac povinností a najprísnejšie pravidlá sa však vzťahujú na 19 populárnych online platforiem a internetových prehliadačov, ktoré mesačne navštevuje viac ako 45 miliónov užívateľov z EÚ.

Jednotlivé politické strany na Slovensku tak napríklad po novom nebudú môcť cieliť reklamu na základe špeciálnej kategórie údajov, do ktorej spadá náboženstvo či sexuálna orientácia používateľov. Tí budú zároveň lepšie informovaní o tom, prečo sa im určitý obsah, zahŕňajúci aj politickú reklamu, zobrazuje.

Výber platforiem bol určený na základe údajov o počte používateľov, ktoré museli spoločnosti povinne zverejniť vo februári tohto roka. Následne boli nezávisle overené Európskou komisiou (EK). 

Výsledok snáh by tak mal, v kontexte nadchádzajúcich volieb do slovenského parlamentu, rezultovať k férovejšej a transparentnejšej súťaži na sociálnych sieťach. EK v súvislosti s voľbami priamo spomína hrozbu dezinformácií a volebnej manipulácie. Tieto riziká budú musieť platformy zmierňovať.

Nové povinnosti pre platformy a pokuty v prípade porušenia pravidiel

Akékoľvek porušenia pravidiel môžu viesť k následným pokutám zo strany EK. Ich výška môže pri výrazných prešľapoch spoločností dosahovať až 6 % ich globálneho obratu. V krajných prípadoch môžu porušenia viesť až k úplnému zákazu pôsobenia na európskom trhu.

Členské štáty EÚ budú na základe DSA povinné vymenovať takzvaných koordinátorov digitálnych služieb. Má sa tak udiať najneskôr do 17. februára 2024. Ich úlohou bude dohľadať na dodržiavanie pravidiel vyplývajúcich z DSA.

Povinnosti platformám pribudnú aj v oblasti poskytovania dát. To zahŕňa napríklad zverejňovanie hodnotiacich a audítorských správ, zriadenie transparentného úložiska s poskytovanými reklamami, ale aj udelenie prístupu regulátorom k používaným algoritmom v prípade potreby.

Predošlé snahy o obmedzovanie dezinformácií na sociálnych sieťach 

Ešte predtým, ako nariadenie DSA nadobudlo účinnosť, pristúpili niektoré platformy prevádzkujúce svoje služby na Slovensku k čiastkovým opatreniam v boji proti škodlivého obsahu. Dôvodom bolo šírenie dezinformácií a nenávistných prejavov.

Facebook zablokoval na svojej sieti napríklad poslanca SMER – SSD Ľuboša Blahu či známeho sudcu a dezinformátora Štefana Harabina. Platforma YouTube zase opätovne zablokovala kanál strany Kotlebovci – ĽSNS, ale napríklad aj Kulturblog.

Od minulého roka je v slovenskej legislatíve zavedený aj zákon o mediálnych službách. Vďaka nemu sa môžu používatelia, ktorí neuspeli so svojimi sťažnosťami na nezákonný obsah u samotných online platforiem, obrátiť na Radu pre mediálne služby. Tá môže na základe vlastného posúdenia začať správne konanie a v krajnom prípade udeliť platforme pokutu.

Celoeurópska regulácia vo forme DSA je však v tejto oblasti výrazným posunom. Vďaka harmonizácii pravidiel už nebudú členské štáty nútené vytvárať vlastné mechanizmy na ochranu občanov v online priestore. Tie budú po novom zjednotené a ich kontrola bude transparentnejšia.

Nové a harmonizované pravidlá tak poskytujú všetkým používateľom väčšiu ochranu v online priestore, a to napríklad pred nástrahami akými sú dezinformácie, škodlivý či nelegálny obsah.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/