Analýza mediálneho diskurzu pokrýva vybraných 16 médií v maďarskom jazyku za obdobie od 1. marca do 15. júla 2023. 8 z nich pôsobí v Maďarsku a preberá rétoriku maďarskej vlády (blikk.hu, hirado.hu, index.hu, magyarnemzet.hu, mandiner.hu, origo.hu, pestisracok.hu, ripost.hu). Ďalších 5 pôsobí na Slovensku a má isté väzby na maďarskú vládu, či už prostredníctvom dotácií, personálnych prepojení alebo strategických partnerov (ma7.sk, körkép.sk, hirek.sk, felvidek.ma, piros7.es). Skupinu vybraných médií nakoniec dopĺňajú 3 nezávislé (ujszo.com, napunk.dennikn.sk, parameter.sk).
Táto analýza taktiež zahŕňala vybrané profily maďarských politických strán a ich výrazných predstaviteľov. Analýzu vypracoval výskumný inštitút Political Capital v rámci spoločného projektu s Adapt Institute zameraného na politický, mediálny a biznisový vplyv Maďarska na Slovensku. Ďalej boli v prieskume verejnej mienky agentúry AKO skúmané postoje maďarsky hovoriacich občanov Slovenskej republiky k aktuálnym otázkam, a to práve v súvislosti s konzumáciou médií.
Nie migrácii, nie genderu, nie vojne!
V máji 2022 na veľkej konferencii amerických konzervatívcov v Budapešti zhrnul Viktor Orbán svoj politický program do hesla „nie migrácii, nie genderu, nie vojne“. Monitoring maďarských vládnych predstaviteľov, médií a influencerov potvrdzuje, že toto sú tri najčastejšie naratívy, ktoré sú systematicky tlačené do maďarského informačného priestoru.
Zaujímavým vývojom si od ruskej invázie na Ukrajinu prešiel naratív odmietajúci migráciu. Príchod ukrajinských utečencov a celková reakcia Európy na vypuknutie vojny sa premietla do výrazného utlmenia tejto rétoriky až do júna 2023, keď Európska rada otvorila tému reformy migračnej politiky EÚ. Reakcia mediálneho ekosystému pod vplyvom vlády bola plná útokov na Brusel, strašenia kriminalitou migrantov a vytvárania nezvládnuteľných get.
Gender, Soros a LGBTQ agenda sú ideologicky najvymedzenejším naratívom, s ktorým pracuje Viktor Orbán. Zahŕňa útoky na mimovládne organizácie, k vláde kritické médiá či Európsku úniu a ich údajnú snahu vykoreniť európske tradície a konzervatívne hodnoty a nahradiť ich liberálnou ideológiou.
Naratív „nie vojne“ straší eskaláciou rusko-ukrajinskej vojny do tretej svetovej, a preto je podľa neho nevyhnutné rokovať o prímerí. Okrajovo od spriaznených komentátorov, influencerov a webových stránok zaznieva aj radikálnejší postoj, že vojna bola vyprovokovaná Západom, ktorý nerešpektoval legitímne záujmy Ruska. Západ tak údajne zneužíva Ukrajinu na to, aby oslabil Rusko. Výraznou zložkou tohto naratívu bola aj kritika sankcií voči Kremľu, ktoré majú neúmerne poškodzovať hospodárstvo EÚ, zatiaľ čo sa ruskej ekonomike dobre darí. Akcent na kritiku sankcií od jari 2023 klesá pravdepodobne vďaka reakcii maďarskej vlády, ktorá hovorí o vlastných problémoch v ekonomike, vysokej inflácii a raste cien len minimálne.
Postoje maďarsky hovoriacich občanov Slovenska
Prieskum agentúry AKO z 2. 8. – 4. 8. 2023 zameraný špecificky na maďarsky hovoriacich občanov Slovenskej republiky ukázal nasledovné zistenia. Až 50 percent respondentov uviedlo, že by podľa ich názoru mala byť vojenská pomoc Ukrajine ukončená, 14 percent, že by mala byť znížená, oproti 21 percentám, ktoré by preferovali pokračovanie pomoci, či 9 percentám, ktoré súhlasili s jej zvýšením.
V otázke sankcií proti Rusku až 60 percent súhlasilo s tvrdením, že sankcie viac poškodzujú našu ekonomiku ako tú ruskú. Nesúhlasilo 30 percent opýtaných. Ako hlavný dôvod vysokej inflácie a cien energií uviedlo 34 percent politiku Európskej únie, 19 percent ruskú agresiu voči Ukrajine, 15 percent situáciu na globálnych trhoch a 15 percent politiku slovenských vlád.
Tieto postoje sa nijak zvlášť nelíšia od výsledkov nameraných staršími prieskumami na celej populácii Slovenska. Augustový prieskum AKO pre TV JOJ ukázal, že 52 percent opýtaných si myslí, že budúca vláda by nemala pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny. Podobne v rámci merania Eurobarometer (máj – jún 2023) až 63 percent nesúhlasilo s financovaním a nákupom vojenských prostriedkov zo strany EÚ pre Ukrajinu. Prieskum Globsecu z mája 2023 priniesol zistenie, že 56 percent Slovákov verí, že sankcie proti Rusku sú neefektívne.
Všetky tri identifikované naratívy sú prítomné v slovenskom informačnom priestore dlhodobo a zaznievajú intenzívne aj počas prebiehajúcej kampane. Viacero slovenských politikov vyjadruje sympatie k spôsobu vládnutia Viktora Orbána a považuje ho za vzor.
Vplyv maďarských menšinových médií na Slovensku
Médiá na Slovensku, a menšinové médiá obzvlášť, bojujú so zlou finančnou situáciou a obmedzenými ľudskými zdrojmi. Táto situácia vytvára priestor pre maďarskú vládu prostredníctvom Nadácie Gábora Bethlena (BGA) výrazne finančne vstúpiť do maďarských menšinových médií, ktoré by bez ich dotácií bojovali o prežitie. Finančné prostriedky od BGA smerovali do mediálnej siete zahŕňajúcej mimo iné prevádzkovateľa portálu Felvidek.ma (SZAKC), portál Hírek.sk (Združenie maďarských televíznych producentov na Slovensku), zakladateľa mediálnej skupiny Ma7 (Nadácia Pro Media) a organizáciu prevádzkujúcu portál Körkép.sk (Vox Juventae). Dotácie prichádzajúce z Maďarska neznamenajú automaticky cenzúru alebo propagandu. Politický vplyv je však zjavný, keďže tieto médiá nekriticky preberajú rétoriku maďarskej vlády a sú priaznivé k politikom dnes už neexistujúcej Strany maďarskej komunity (Magyar Közösség Pártja, MKP), ktorá sa stala súčasťou koalície Aliancie – Szövetség, ako poukázal medzinárodný investigatívny projekt Hungarian Money.
Prieskum agentúry AKO však ukázal, že až 63 percent maďarsky hovoriacich opýtaných sleduje spravodajstvo viac v slovenčine, 22 percent rovnako po maďarsky aj slovensky, a len 8 percent sleduje spravodajstvo viac v maďarčine. Veľký mediálny výskum z roku 2021 taktiež ukázal, že v segmete online portálov sú obľúbenejšie a čítanejšie portály v slovenskom jazyku. Tieto zistenia nabúravajú predstavu o tom, že by maďarská menšina žijúca na Slovensku žila v informačnej bubline, kde by zásadne dominovali zdroje šíriace pohľady maďarskej vlády.
Bývalá strana MKP bola dlhodobo strategickým partnerom Fideszu na Slovensku. Fidesz u nás roky podporuje získanie parlamentného zastúpenia maďarskej menšiny. V októbri 2021, rok a pol po tom, čo všetky menšinové strany boli v parlamentných voľbách neúspešné, bolo spojenie troch menšinových strán v koalícii Aliancia míľnikom snáh o integráciu. Komunálne voľby v roku 2022 boli pre Alianciu úspechom, keď získala 222 starostovských miest, hneď za Robertom Ficom a jeho stranou SMER-SD. Avšak v máji 2023 sa vedenie platformy MKP – najväčšej frakcie v Aliancii – rozhodlo zaradiť Györgyho Gyimesiho na kandidátku Aliancie napriek odporu ostatných členských strán kvôli jeho kontroverznému politickému programu a vyjadreniam kopírujúcim rétoriku Viktora Orbána. MKP nakoniec presadila Gyimesiho kandidatúru, a to podľa dostupných informácií napriek nesúhlasu Budapešti. V dôsledku toho niekoľko členov Aliancie odišlo, čo prinútilo Viktora Orbána kritizovať maďarskú politickú menšinu na Slovensku vo svojom prejave v Băile Tușnad v Rumunsku v nezvyčajne otvorenom a ostrom tóne. Pri tejto príležitosti označil Slovenskú republiku za odtrhnuté územia. Aktuálne prieskumy preferencií politických strán nedávajú šancu na parlamentné pôsobenie ani jednej maďarskej strane. Reálne tak hrozí zopakovanie situácie z roku 2020, kedy v Národnej rade SR nezasadla ani jedna maďarská strana.
Favorit Fico a agenti Sorosa
Slovenské predčasné parlamentné voľby nemajú veľkú pozornosť maďarských provládnych médií, ale ich pokrytie vyznieva jednoznačne. Robert Fico je zásadne vykresľovaný ako skúsený politik a silný líder opozície. Kauzy predchádzajúcich vlád SMER-SD, či prebiehajúce vyšetrovania korupčných káuz napojených na SMER-SD, nemajú pokrytie. Lídri a aktivity strán zo stredopravého spektra sú opisované s ironickým podtónom a porovnávané s maďarskou opozíciou, ktorá je rozdrobená, slabá a neschopná širšej mobilizácie.
V maďarských médiách rezonovali Ficove útoky voči prezidentke Zuzane Čaputovej či poverenému premiérovi Ľudovítovi Ódorovi ako agentoch Sorosa. To rezonuje s dlhodobou inštrumentalizáciou Georga Sorosa ako výrazne negatívnej postavy v Maďarsku. Pozornosť bola samozrejme venovaná slovensko-maďarským slovným prestrelkám po provokačných vyjadreniach premiéra Viktora Orbána, ministra zahraničných vecí Petera Szijjárta a ďalších maďarských vládnych predstaviteľov. Žiadne zo sledovaných maďarských provládnych médií nepokrývalo slovenské voľby systematicky a najpravidelnejšie sa články objavovali na portáli Index a Mandiner.
Autor: Matej Kandrík, Adapt Institute
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
