Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa traja najvyšší štátni predstavitelia dostali informáciu o manipulovaní volieb v prospech Ruska ešte počas predošlej vlády. Rusko by síce preferovalo vládu, ktorá sympatizuje s Kremľom a vymedzuje sa voči Západu, no Naďov výrok zatiaľ nikto neoveril, keďže aj podľa jeho vlastných slov ide o utajované skutočnosti.
Strany ako SMER – SSD a Republika však neupozorňujú na možné zahraničné zasahovanie do volieb z Ruska. Oživili už starý naratív falšovania volieb, ktorý šíril Štefan Harabin počas prezidentských volieb v roku 2019. Tvrdil, že technologická spoločnosť Eset bude ovplyvňovať a manipulovať výsledky volieb. Neskôr však Okresný súd toto tvrdenie označil ako nepravdivé, bez akéhokoľvek skutkového základu, za čo sa Harabin musel spoločnosti ospravedlniť.
Nenávistná rétorika a zasahovanie do volieb
V súvislosti s voľbami sa objavuje čoraz viac nenávistnej rétoriky a obvinení voči novinárom, expertom a mimovládnemu sektoru. Strana SMER – SSD už v apríli tohto roka obvinila skupinu slovenských úradníkov a predstaviteľov mimovládnych organizácií z manipulácie volieb. Skupina 21 ľudí mala počas návštevy Bruselu zdiskreditovať opozíciu a žiadať orgány NATO a EÚ o intervenciu do slovenských volieb.
Fico ďalej tvrdí, že NATO malo riešiť otázku volieb, aby nevyhral Fico a Pellegrini a Slovensko nevystúpilo z NATO. SMER – SSD bol podľa Fica označený za najväčšiu hybridnú hrozbu.
Tento naratív podporil aj kandidát strany SNS – ŽIVOT NS Tomáš Taraba. Ten na svojom facebookovom účte ako účel návštevy v štruktúrach EÚ a NATO označil tému „ako zabrániť slovenskej opozícii vyhrať voľby“. Vo videu dokonca hovoril o možnom vypnutí sociálnych sietí komunikačných kanálov opozície.
Ministerstvo obrany aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí však odmietajú, že by NATO chcelo zasahovať do septembrových parlamentných volieb na Slovensku.
Faktom je, že k návšteve Bruselu naozaj došlo, Robert Fico a Tomáš Taraba to však vykreslili manipulatívne. Podľa nich chce NATO a EÚ, s vedomím prezidentky Zuzany Čaputovej, zasiahnuť do volieb tak, aby zlikvidovali opozíciu. Takéto tvrdenie nie je pravdivé. Podľa rezortu vnútra bola návšteva delegácie rutinnou pracovnou cestou v oblasti hybridných hrozieb, v rámci pozvania Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Odmietame akékoľvek konšpirácie o tom, že NATO chce ovplyvňovať voľby na Slovensku,“ okomentoval situáciu rezort obrany a dodal, že „za svoju viac ako 70-ročnú existenciu Aliancia nikdy do nijakých volieb nevstupovala a určite to nebude meniť“.
Tvrdenia o účelovej diskreditácii a likvidácii opozície nie sú na dezinformačnej scéne žiadnou novinkou. Opozičné strany na čele so stranou SMER – SSD tento naratív budujú už dlhodobo. Útočia tým nie len na novinárov, ale aj mimovládny sektor a expertov, ktorí sa venujú práve boju proti šíreniu dezinformácií alebo hybridným hrozbám.
Dané naratívy sa pritom nápadne podobajú tým, ktoré sú šírené ruskou propagandou. Koordinácia so spojencami z NATO a EÚ voľby na Slovensku ohroziť nemôže. Cieľom daného stretnutia nebola likvidácia opozície, ale výmena informácií a skúseností v boji proti hybridným hrozbám.
Dezinformácie a vplyv na parlamentné voľby
Dezinformačné naratívy o voľbách sa začali šíriť už koncom februára a to predovšetkým zo strany opozičnej Republiky, ku ktorej sa neskôr pridala aj SMER – SSD a strana Hlas. Hlavným bodom je obava z falšovania volieb a manipulácií pri sčítavaní hlasov, ktorým má zabrániť séria opatrení z dielne Republiky.
Súčasťou novely zákona je povinnosť zverejňovať zápisnice z volieb. Aj keď chaoticky, poslanci nakoniec novelu schválili a platiť bude už nasledujúce parlamentné voľby. Okrem toho viaceré strany ohlasujú aj paralelné sčítavanie hlasov.
Podľa Uhríka má povinnosť zverejniť zápisnice predísť prípadnému falšovaniu volieb pri zapisovaní výsledkov, ktoré vyhotovujú okrskové komisie. V súvislosti so sčítaním hlasov v relácii TV JOJ Na hrane Ladislav Kamenický zo SMER – SSD povedal, že hlasy sčítava spoločnosť Eset, pri čom môže dôjsť k falšovaniu. Tvrdil to napriek tomu, že súd už toto tvrdenie preukázal ako nepravdivé ešte v roku 2019 v súvislosti s výrokmi Štefana Harabina.
Tvrdenie, že volebné hlasy sčítava spoločnosť Eset, je nepravdivé. Žiadne dáta súvisiace s voľbami nevstupujú do systémov spoločnosti a ani štatistický úrad SR žiadne softvéry spoločnosti Eset nepoužíva.
Falšovanie výsledkov volieb je na základe metódy sčítania hlasov prakticky nemožné. Do každej komisie môže akákoľvek kandidujúca strana delegovať člena, ktorý bude prítomný počas celého procesu sčítania hlasov a vyhotovenia zápisnice. Ak by aj niektorý člen volebnej komisie chcel výsledky zmeniť, delegáti jednotlivých strán a aj ďalší členovia komisie by mu v tom zabránili. Pri akýchkoľvek pochybnostiach majú delegáti právo zápisnicu nepodpísať.
Aj samotná metóda paralelného sčítania hlasov je založená na skutočných výsledkoch volieb, čo si vyžaduje prístup k výsledkom v jednotlivých volebných okrskoch. Toto je v priamom rozpore s tvrdeniami Republiky, že pred prijatím novely zákona boli výsledky volieb nedostupné.
Obavy z možného falšovania volebného výsledku vyjadrila aj strana SMER – SSD, ktorá taktiež avizovala paralelné sčítanie hlasov. K naratívu sa neskôr pripojil aj Peter Pellegrini, ktorý prejavil nedôveru oficiálnemu sčítaniu, a preto aj jeho strana Hlas plánuje vlastné sčítanie hlasov.
Pred dezinformáciami o sfalšovaných voľbách polícia varovala už začiatkom februára. „Vyvolávanie obáv o falšovanie volieb vnímam ako veľmi nebezpečnú tému, ktorú sem vnášajú niektoré politické strany. Videli sme, kam takéto zasievanie nedôvery viedlo v USA či Brazílii. Je to zahrávanie sa s ohňom,“ povedal šéf Centra boja proti hybridným hrozbám rezortu vnútra Daniel Milo.
Na Slovensku nikdy k žiadnemu falšovaniu nedošlo a manipulácia s výsledkami podľa Mila nehrozí ani tentokrát. Volebné dezinformačné naratívy však môžu spochybniť integritu volieb a byť použité ako ako nástroj mobilizácie a politického tlaku pri nižšom volebnom výsledku.
Slovensko patrí k demokratickým krajinám so slobodnými voľbami, ktoré sú dlhodobo zahraničnými pozorovateľmi označované ako férové.
Čo majú spoločné vojna v polícii a predčasné voľby?
Šíreniu dezinformačných naratívov pomáha aj často skloňovaná vojna v polícii. Bývalý úradnícky minister vnútra Ivan Šimko a jeho konflikt s policajným prezidentom Štefanom Hamranom otvoril priestor pre obvinenia o zneužívaní polície na boj proti opozícii.
Na sociálnych sieťach niektorí politici kauzu spájajú aj s pokusmi o manipuláciu volieb. Lukáš Machala, ktorý v minulosti kandidoval za SNS aj za Republiku, z ktorej prednedávnom ohlásil odchod, bez dôkazov hanlivo obvinil „progresívnu rakovinu“ alebo „Sorosovcov“ zo snahy ovládnuť ministerstvo vnútra a zlikvidovať opozíciu.
Iní, ako napríklad publicista Gustáv Murín, poukazujú na zahraničný vplyv USA. Spevák Martin Jakubec tiež šíri konšpiračné teórie o vopred dohodnutých výsledkoch volieb.
Dezinformačné naratívy sa šíria čoraz viac
Dezinformácie o falšovaní volieb nie sú novinkou na Slovensku ani v zahraničí. Manipulácie a dezinformácie sa, bohužiaľ, stali bežnou súčasťou predvolebnej kampane. Podľa policajnej správy Slovensko v roku 2022 čelilo rekordnému množstvu dezinformácií. Polícia SR varuje, že najväčšie hoaxy nás čakajú s prichádzajúcimi parlamentnými voľbami.
„Je to už bežnou súčasťou kampaní u nás, ale aj v zahraničí v rôznej miere používať manipulácie alebo aj úplné nezmysly. Zvýhodňuje to lídrov, ktorí sa neštítia používať takéto zbrane,“ poznamenal odborník na sociálne siete Jakub Goda.
Cieľom týchto dezinformačných naratívov nie je nič viac ako snaha vyvolať chaos, ktorý často podporujú hlavne politici. Vyvolávajú silné negatívne emócie – strach, hnev, neistotu, ktoré sú silným hnacím motorom ľudského správania a mienkotvorby. To sa môže naplno prejaviť práve v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, na ktoré budú mať dezinformácie veľký vplyv.
Podľa prieskumu agentúry AKO z apríla tohto roku až 41,1 % opýtaných verilo konšpiráciám o zmanipulovaných voľbách. Ešte alarmujúcejšie čísla prináša prieskum agentúry Focus, podľa ktorého sa až 53 % Slovákov obáva falšovania volebných výsledkov, čo naznačuje hlbokú nedôveru voci volebnému procesu na Slovensku a potvrdzuje, aký vplyv majú veľké politické strany na šírenie dezinformácií v informačnom prostredí.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
