Britský Inštitút Reuters pre štúdium žurnalistiky sa vo svojom v poradí už dvanástom vydaní správy o digitálnych médiách snaží ozrejmiť problémy v tomto odvetví. Tento rok boli médiá skúmané vo svetle globálnej krízy zahŕňajúcej rastúce životné náklady, prebiehajúci konflikt v Európe či klimatickú nestabilitu.
Za aktuálnych okolností je nevyhnutná dostupnosť spoľahlivej, dobre financovanej a nezávislej žurnalistiky. V poslednom období však bol v niekoľkých skúmaných krajinách zaznamenaný pokles dôvery v médiá, angažovanosti a tiež nestabilné podnikateľské prostredie v rámci mediálneho trhu.
Veľké zmeny k lepšiemu zatiaľ nenastali
Výstupy minuloročného reportu Reuters sa niesli v značne negatívnom duchu, hlavne čo sa týka množstva konzumácie správ používateľmi médií. Ani aktuálne vydanie však neprinieslo dobré správy.
Zozbierané dáta ukazujú, ako konflikt na Ukrajine a pandémia COVID-19 „urýchlili štrukturálne zmeny smerom k digitálnejším, mobilným a platformovým médiám“. Alarmujúcim je pritom najmä úpadok dôvery v médiá, a to o 2 percentuálne body.
V roku 2022 došlo dokonca k miernemu nárastu v dôvere používateľov voči mediálnemu obsahu. Výsledky tiež ukázali, že v poslednej dobe čoraz viac používateľov dôslednejšie prehodnocuje svoje „investície“ do mediálneho obsahu.
Množstvo ľudí sa totiž ocitlo v neľahkej ekonomickej situácii. Prieskum ukázal, že jeden z piatich predplatiteľov z Nemecka, Británie a USA zrušil najmenej jedno zo svojich online členstiev. Zhruba rovnaký počet (23 %) sa v týchto troch krajinách rozhodol pre zníženie ceny predplatného.
Manipulácia s mediálnym obsahom sa týka aj Slovenska
Nárast aktivity na mediálnom trhu spojený s informovaním o pandémii COVID-19 bol začiatkom roka 2022 nahradený potrebou informovať verejnosť o ruskej invázii na Ukrajinu.
V spojitosti s touto situáciou sa po celej Európe vo veľkom rozšírili kanály prinášajúce informácie o aktuálnom dianí u našich východných susedov. Stále je však potrebné odlišovať tieto zdroje na základe ich (ne)dôveryhodnosti.
V rámci offline médií Reuters uvádza vyššiu sledovanosť pri niekoľkých renomovaných médiách na Slovensku. Najpoužívanejšími sú TV JOJ (45 %), TV Markíza (44 %) a RTVS (40 %). V prípade online médií sú najviac sledovanými Aktuality.sk (41 %), topky.sk (29 %) a sme.sk (20 %).
S problematikou dôveryhodnosti šíreného obsahu sa však za posledný rok bojovalo aj na slovenskej mediálnej scéne, kde evidujeme niekoľko dezinformačných kanálov. Tie sa vyznačujú šírením zavádzajúceho či prorusky orientovaného obsahu v online priestore.
Okrem vojny na Ukrajine bola verejná mienka na Slovensku za posledný rok polarizovaná aj na základe rozdielnosti názorov na klimatickú krízu či témy sexuálnych menšín. Politické napätie sa preto vo veľkom šírilo v mediálnom priestore.
Počas televíznych debát či na sociálnych sieťach niektorí politici tvrdo vystupovali proti koaličnej agende, a dokonca verejne prezentovali dezinformačné naratívy. Z opozície sa naďalej ozývali útoky aj na adresu novinárov. Tí boli porovnávání so syndikátmi organizovaného zločinu a obviňování z korupcie, čím mala byť znižovaná ich kredibilita.
Zvýšeniu dôvery v médiá by mohli pomôcť pripravované zákony
V boji proti nenávistnému a zavádzajúcemu obsahu sa Slovensko snaží bojovať pomocou zákonných opatrení. Významným krokom vpred bola reforma mediálnej legislatívy, z ktorej vyplýva aj prijatie dvoch zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v auguste 2022.
Cieľom zákona o publikáciách je zlepšiť transparentnosť vlastníctva médií a prispôsobiť štátne regulačné nástroje ekosystému digitálnych médií. Zákon o mediálnych službách zase nastavuje nové pravidlá pre tvorcov mediálneho obsahu a upravuje aj zdieľanie samotného obsahu, na čo bude po novom potrebná autorizácia (v prípade právnickej osoby), prípadné nahlásenie činnosti (v prípade fyzickej osoby) Rade pre mediálne služby.
Aj napriek snahám štátu či samotných tvorcov mediálneho obsahu je dôvera slovenskej verejnosti v médiá stále na veľmi nízkej úrovni (27 %). Podľa analýzy Reuters je to výsledkom zásahov zo strany súkromných podnikov a politických predstaviteľov do tvorby mediálneho obsahu už po niekoľko desaťročí.
Úpadok dôvery v médiá je globálnym fenoménom
Upadajúca dôvera v médiá prinášajúce spravodajské informácie (40 % pre celý mediálny trh) je zreteľná aj v iných krajinách. Najlepšie sú na tom Fínsko (69 %) a Portugalsko (58 %). Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Argentína (30 %) a Maďarsko (25 %), za ktorým nasleduje najhoršie hodnotené Grécko (19 %).
V značnej miere tieto údaje odzrkadľujú politickú náladu, ktorá panuje v jednotlivých krajinách. Jasne to vidieť napríklad v USA, kde umiernená politika Joea Bidena prispela k nárastu dôvery v médiá o 6 %. Naopak v Nemecku novovymenovaná vláda a kontroverzné témy, ako je energetická bezpečnosť či vojna na Ukrajine, spôsobili úpadok dôvery v médiá o 7 %.
Avšak, nielen diskutované politické otázky môžu formovať pohľad ľudí na médiá. Dôležitú úlohu zohráva aj kritika médií zo strany rôznych zdrojov. Veľmi vplyvná je polarizácia zo strany záujmových skupín či zákonodarcov. Tak ako na Slovensku, aj v iných častiach sveta sú často prítomné slovné či fyzické útoky, obťažovanie a očierňovanie novinárov a médií.
Takéto praktiky nie sú v mediálnom svete novinkou. Teraz však môžu byť útoky oveľa rýchlejšie, prichádzajú s väčšou intenzitou a dopadom. Napomáha k tomu rapídny rozvoj digitálnych technológií a prechod na platformy sociálnych médií, ktoré sú čoraz viac populárnejšie aj medzi tvorcami mediálneho obsahu a jeho konzumentmi.
Konzumenti mediálneho obsahu sú dnes menej nároční
Jedno zo zásadných zistení nového reportu sa týka zmeny povahy sociálnych médií. Za uplynulý rok došlo k poklesu angažovanosti sa na tradičných sociálnych sieťach ako je napríklad Facebook. Naopak, na popularite získali takzvané video platformy, medzi ktoré patrí čoraz populárnejší TikTok alebo YouTube.
Dáta ukazujú, že tento posun je výrazne ovplyvnený správaním mladších generácií. Na sociálnych médiách často venujú viac svojej pozornosti influencerom alebo celebritám než dôveryhodným novinárom.
V spojitosti so sociálnymi sieťami tiež narastá obava verejnosti z čoraz častejšieho šírenia nepravdivých informácií a manipulácie pomocou algoritmov. Menej ako tretina respondentov vo všetkých skúmaných krajinách (30 %) vníma výber správ na základe predošlej aktivity pomocou algoritmov pozitívne.
Oproti roku 2016, keď bol tento aspekt sledovaný naposledy, došlo k 6 % poklesu. Avšak aj napriek obavám, viac ako štvrtina opýtaných preferuje výber správ algoritmom než výber editorom či konkrétnym žurnalistom.
Mladí ľudia inklinujú k multimediálnemu obsahu
V online priestore medzi všetkými vekovými skupinami ešte stále dominuje čítanie (57 %) mediálneho obsahu. Získavanie informácií pozeraním video obsahu preferuje 30 % opýtaných a len 13 % siaha po správach v audio formáte.
Preferencie v spôsobe konzumovania mediálneho obsahu sú vo svete odlišné hlavne na regionálnej úrovni. Napríklad vo Fínsku a Veľkej Británii, kde je silná tradícia čítania, v priemere až 80 % respondentov preferuje tento spôsob konzumácie online spravodajstva.
Naopak, v Indii a Thajsku dominuje video obsah (zhodne po 40 %). V ázijských regiónoch môžeme tento jav odôvodniť hlavne nižším priemerným vekom populácie a lacnejšími mobilnými dátami.
Konzumácia video obsahu má ale rastúcu tendenciu aj v globálnom meradle. Napomáha tomu popularita video platforiem ako je TikTok. Samozrejme, pozíciu lídrov si aj naďalej udržuje Facebook a YouTube, a to naprieč všetkými vekovými kategóriami.
Dáta inštitútu Reuters z roku 2022 ukázali, že okrem popularity textu a videa sa rastúcej obľube teší aj audio formát, a to predovšetkým vo forme podcastov. Je to preferovaná forma hlavne u mladých – v globále viac ako 50 % respondentov vo veku od 18 do 34 rokov.
V dnešnej dobe je pre poslucháčov dostupné široké spektrum relácií. Tie najpočúvanejšie sa zaoberajú odbornými témami (15 %). Nasledujú témy spojené so životným štýlom (13 %) a spravodajské podcasty (12 %), ktoré sú najviac populárne v USA, Švédsku či Austrálii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
