V etnicky a nábožensky rozdelenom štáte predstavujú radikálne prúdy riziko. V posledných rokoch došlo v Macedónsku k úpadku radikálneho islamu, predovšetkým kvôli zatknutiu imámov šíriacich extrémistické vízie na online platformách. Spôsob šírenia sa však zmenil a hlavným cieľom sa stali jednotlivci cez zabezpečené online siete.
Pôvod islamského náboženstva v štáte
Severné Macedónsko získalo svoju nezávislosť v roku 1991 oddelením sa od bývalej Juhoslávie. Ako súčasť Balkánu bolo od 14. storočia pod priamym vplyvom Osmanskej ríše, ktorá v regióne rozširovala islamské vierovyznanie. S rozširujúcim sa dosahom Istanbulu nesúhlasilo cárske Rusko, ktoré niekoľkokrát bojovalo za udržanie kresťanského náboženstva a svojho vplyvu v oblasti.
Podľa dát amerického ministerstva zahraničných vecí sa z 2,1 milióna obyvateľov štátu 65 % hlási k ortodoxnému kresťanstvu a 33 % k islamu. Väčšina kresťanov obýva centrálnu a južnú časť krajiny, pričom sa k nemu zväčša hlásia etnickí Macedónci, Srbi a Vlachovia. Moslimská menšina obýva prevažne severnú a západnú časť štátu. K islamu sa hlásia najmä etnickí Albánci, Rómovia, Bosniaci a Turci.
Podľa zistení organizácie Democracy Lab (Association for Democratic Advancement – Democracy Lab), ktorá sa zaoberá občianskym aktivizmom, budovaním demokracie, bezpečnosťou a dezinformáciami, dochádzalo od roku 2010 k znižovaniu podpory najstaršej sunnitskej moslimskej školy, Hanafizmu, v Severnom Macedónsku.
Netradičná odnož islamu
Podľa výročnej správy ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2019 viedla existencia náboženského extrémizmu v krajine k zvýšenému počtu nábožensky motivovaných útokov. Jedným z krokov macedónskej vlády v roku 2020 bolo zavedenie multietnických policajných jednotiek, aby sa predišlo zvýšeniu napätia medzi jednotlivými komunitami.
Ideológia salafitistického islamu, ktorá je prebratá radikálmi, sa snaží šíriť myšlienku celosvetového úpadku náboženstva v dôsledku globalizácie. Vyzýva členov na vedenie džihádu (posvätnej vojny) proti spoločenským „odpadlíkom“.
Propaganda sa presunula z celospoločenského dosahu na zradikalizovaných jednotlivcov. V minulosti sa ideológia rozširovala prostredníctvom rôznych sociálnych sietí, tie však boli nahradené tajnými enkryptovanými internetovými kanálmi.
Týmto spôsobom chceli šíritelia obsahu predísť vlastnému odhaleniu, nakoľko dochádza k väčšej kontrole sociálnych sietí zo strany štátu.
Prípady radikálneho islamu v Severnom Macedónsku
Imám Rexhep Memishi viedol online učenie o radikálnom islame v albánčine. Svoju výuku šíril prostredníctvom videí na platforme YouTube, kde sa jeho obsah dostal k 13 miliónom používateľom.
Okrem toho využíval Facebook, kde sa mu podarilo osloviť vyše 50-tisíc sledovateľov. V roku 2016 bol zatknutý za šírenie radikalizmu a za nábor členov do polovojenských oddielov, ktoré mali ísť pravdepodobne bojovať na Blízky východ.
Veľký vplyv na sociálnych sieťach mal aj imám Sadullah Bajrami. Ide o osobu, ktorá mala silné väzby na teroristickú organizáciu Al-Káida a na islamskú organizáciu Thirrja Islame pôsobiacu v okolí Skopje.
Rovnako ako v predošlom prípade, aj Bajrami konal mimo oficiálny severomacedónsky islamský prúd. V príspevkoch deklaroval, že jeho kritická reč je namierená proti degeneratívnym fenoménom ohrozujúcim islamskú morálku a etiku. Sledovalo ho približne 80-tisíc používateľov na Facebooku.
Skupina ľudí nesúca názov Bejtul Muhaxhirin šírila myšlienky teroristických skupín ISIS a Al-Káidy v znamení boja proti heretikom a ochrany islamského náboženstva na platformách YouTube, Facebook, Twitter a Telegram.
Podľa štúdie BalkanInsight z roku 2018 na Balkáne dochádza k súboju o vplyv medzi moslimskými krajinami o titul ochrancu moslimského sveta. O ten súperia Irán, Turecko a Saudská Arábia.
Úloha islamskej obce
V multietnickej krajine ako je Severné Macedónsko môže nárast radikalizmu prerásť do celospoločenského problému. V priebehu posledných rokov možno pozorovať výrazný pokles verejného vystupovania islamských radikálov, čo je spôsobené zmenou ich stratégie (prechodu na komunikáciu v uzavretých šifrovaných kanáloch).
Podľa hlavy Moslimskej obce Severného Macedónska Reisu Ulema Hfz. Shakira ef. Fetaia imámovia komunity nepoužívajú nevhodnú rétoriku na šírenie svojho učenia. Rovnako však dodal, že oficiálna Moslimská obec Severného Macedónska nemôže brať zodpovednosť za činy jej odídencov.
V krajine okrem radikálneho islamu pôsobí aj radikálna skupina kresťanov, známe ako Kresťanské bratstvo. Je preto úlohou štátu, aby monitoroval a eliminoval nevhodné učenie oboch komunít v akýchkoľvek formách, aby sa predišlo etnicky motivovanému násiliu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
