Súčasťou modernej vojny nie sú len boje vo fyzickom priestore, ale aj útoky v informačnom priestore. Terčom je Ukrajina a Západ, teda západní spojenci Ukrajiny.
Ruská propaganda a dezinformačné kampane sa nesnažia iba presvedčiť ľudí o „svojej pravde“, ale hlavne vytvoriť chaos, vyvolať pochybnosti a oslabiť demokratický vývoj.
V Európe zneužíva Kremeľ v rámci týchto destabilizačných snáh závislosť na ruskej energii, sociálne problémy či politické nepokoje v jednotlivých krajinách.
Efektivitu ruských dezinformačných snáh dokazujú napríklad prieskumy verejnej mienky. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry YouGov iba 38% Slovákov považuje Rusko za agresora a až 31% opýtaných viní za vojnu NATO. Takmer tretina obyvateľov Slovenska teda nekriticky prijíma propagandu z Kremľa aj napriek tomu, že dôkazy o ruskej agresii sa nedajú nespochybniť.
Hlavné nebezpečenstvo dezinformačných kampaní tak spočíva v tom, že môžu mať vážne dopady na Západ a demokratickú spoločnosť a jej hodnoty.
Otázkou zostáva, či je možné eliminovať ruské dezinformácie z informačného priestoru. Podľa Zviada Adzinbaia, špecialistu na boj proti dezinformáciám a propagande, existujú spôsoby, ako to dosiahnuť. Avšak iba v prípade, že budú prijaté spoločné, rozhodné a dostatočne robustné opatrenia.
Ukrajina a Gruzínsko: rovnaký scenár, rozdielny výsledok
Keď Rusko napadlo v roku 2008 Gruzínsko, reakcia Západu bola veľmi slabá. Krajinám chýbalo odhodlanie a voči ruským záujmom sa rozhodli pre ústretovú stratégiu.
Vzhľadom na to, že útok na Gruzínsko prešiel Kremľu bez väčších problémov, rovnakú stratégiu zvolil aj na Ukrajine. Taktika spočíva v kombinácii informačnej, kybernetickej a konvenčnej vojny.
V oboch prípadoch začalo Rusko s kybernetickými útokmi. Následne využilo štátne médiá na vytvorenie nového naratívu pred inváziou a nakoniec došlo k priamej vojenskej akcii.
Pred oboma útokmi si Moskva vymyslela príbeh o genocíde menšín, čím ospravedlnila svoju agresiu. Rusko sa postavilo do roly „záchrancu“ a pod zámienkou pomoci a ochrany civilistov zaútočilo na suverénne štáty.
Aj napriek intenzívnym kybernetickým a informačným útokom sa však Rusku po napadnutí Ukrajiny nepodarilo výrazne posilniť svoju pozíciu. Ako hlavný dôvod môžeme identifikovať významne odlišnú reakciu Západu v porovnaní s rokom 2008.
Čo sa zmenilo oproti roku 2008?
Prvotné rozdiely sme mohli zaznamenať už pred samotnou inváziou. Biely dom zvolil proaktívnu komunikáciu a medializoval bezprecedentné množstvo zvyčajne utajovaných spravodajských materiálov, ktoré zreteľne odhaľovali ruské zámery a plány.
Washington napríklad zverejnil fotografie ruských vojsk zhromažďujúcich sa pozdĺž východnej hranice Ukrajiny a oznámil, že Kremeľ sa chystá zaútočiť na suverénny štát. Publikoval tiež informácie o ruských plánoch zabiť alebo zajať prezidenta Zelenského a ďalších významných ukrajinských predstaviteľov.
Po útoku zaujal Západ jednotné a rozhodné stanovisko a uvalil voči agresorovi rozsiahle sankcie. Tie sa zameriavajú na banky, firmy, veľké štátne vývozné podniky a jednotlivcov prepojených s režimom.
K iniciatíve proti ruskej agresii sa zároveň pridali technologickí giganti. Threat Intelligence Center spoločnosti Microsoft (MSTIC) napríklad poskytovalo pomoc v reálnom čase na obranu pred ruskými kybernetickými útokmi.
V neposlednom rade zohrali významnú úlohu nezávislé médiá z celého sveta, ktoré o udalostiach na Ukrajine informovali. Mnohé z nich zdokumentovali správanie ruských vojsk priamo na mieste. Aj vďaka nim je dnes pre Kremeľ a jeho obhajcov mimoriadne náročné ľudí presvedčiť, že nie je agresorom a že na Ukrajine nepácha zverstvá na civilistoch.
Digitálna diplomacia Ukrajiny sa ukázala ako mimoriadne efektívna
Pri získavaní sympatií krajín zohral aktívny prístup Ukrajiny nepochybne dôležitú úlohu. Okrem odvážneho bránenia svojej vlasti totiž Ukrajinci hneď na začiatku invázie pochopili, že informácie a kyber útoky sú v súčasnej dobe kritickými oblasťami vedenia vojny.
Prezident Zelenskyj predviedol spolu so svojím tímom skvelé vodcovské a komunikačné schopnosti, ktoré zapôsobili na domáce aj zahraničné publikum. Vďaka tomu sa Ukrajine do veľkej miery darí pôsobiť v informačnom priestore podľa vlastných predstáv.
Kyjev zároveň zriadil Ministerstvo pre digitálnu transformáciu, ktoré využíva digitálne technológie na zvýšenie podpory Ukrajiny a sankcií voči Rusku po celom svete.
Pre ilustráciu, jedným z najvýznamnejších úspechov dosiahol vicepremiér Mychajl Fedorov, ktorý spomínané ministerstvo vedie. Ten po výmene tweetov s Elonom Muskom získal pre Ukrajinu strategickú internetovú technológiu Starlink. Systémy, ktoré poskytujú širokopásmové internetové pripojenie sa ukázali pre krajinu vo vojne neoceniteľné.
Okrem toho došlo k vytvoreniu tzv. IT armády, v ktorej pôsobia ukrajinskí a zahraniční dobrovoľníci. Tí sa snažia oslabiť ruské vojská a vládu pomocou vlastných počítačov. Napríklad, dobrovoľníci z poľskej skupiny Oddiel 303 získali mobilné čísla a e-mailové adresy bežných Rusov a založili stránku, z ktorej im mohli posielať správy so skutočnými informáciami o vojne. IT armáda tvrdí, že len na Telegrame má takmer 300-tisíc členov.
Aké ďalšie kroky musí Západ podniknúť?
Aktívny prístup Ukrajiny a rýchle a rozhodné opatrenia vo forme rozsiahlych sankcií a obmedzení voči Rusku zo strany Západu významne obmedzili kremeľskú dezinformačnú mašinériu. V snahe eliminovať ruské dezinformácie z informačného priestoru je však potrebné pokračovať v prijímaní opatrení.
Západné a partnerské vlády spolu so súkromným sektorom by mali zakázať všetky kľúčové ruské účty na hlavných digitálnych a mediálnych platformách. Ruskí vládni predstavitelia tieto siete naďalej využívajú na ospravedlnenie ruskej vojny a usilujú sa vzbudiť dojem legitímneho partnera do diskusie. Deje sa tak aj napriek tomu, že vlastným občanom možnosť prístupu na tieto platformy odobrali.
Účty ruskej vlády a štátnych médií často aktívne porušujú pravidlá a komunitné štandardy platforiem a zároveň zneužívajú pojem slobody prejavu. Ich eliminácia by bola v našom záujme. Je totiž zrejmé, že tieto účty slúžia na ovplyvňovanie verejnej mienky a polarizovanie spoločnosti na Západe.
Prvé opatrenia vytvárajúce precedens na odstránenie ruských dezinformačných sietí z informačného priestoru Západu už boli vytvorené.
Európska únia (EÚ) po útoku na Ukrajinu zakázala dve hlavné ruské propagandistické stanice pôsobiace v Európe, RT a Sputnik. Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, toto rozhodnutie odôvodnila snahou zamedziť šíreniu škodlivých dezinformácií, ktoré ospravedlňujú ruský útok na Ukrajinu.
Spoločnosť Meta následne zredukovala prístup k RT a Sputnik v rámci celej EÚ. Twitter zase obmedzil viac ako 300 ruských vládnych účtov, ktoré šírili dezinformácie. Opatrenia sa týkajú aj dvoch Putinových účtov, ktoré majú dokopy takmer 5,5 milióna sledovateľov.
Ako posilniť informačný priestor na Západe?
Aj napriek pozitívnym zmenám však zostávajú v informačnom priestore zdroje, ktoré šíria ruské dezinformácie. Jedným z príkladov je Ruptly, dcérska spoločnosť RT, ktorá poskytuje dezinformačné videomateriály pre televízne stanice po celom svete.
Okrem toho musí Západ naliehať na vlády partnerských krajín, ako napríklad Gruzínsko či Moldavsko, aby prijali obdobné opatrenia na zamedzenie šírenia dezinformácií. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ruským dezinformačným sieťam môžu tieto štáty slúžiť ako miesta, odkiaľ sa dajú spúšťať škodlivé informačné kampane proti Západu.
V neposlednom rade považujeme za nevyhnutné, aby Západ pokračoval v neústupnom sankcionovaní ruských oligarchov. Mnohí z nich sú totiž významnými sponzormi a horlivými podporovateľmi dezinformačných a destabilizačných snáh.
Spomínané opatrenia síce nezastavia Rusko v šírení lží na domácej scéne, avšak majú potenciál výrazne skvalitniť informačný priestor na Západe.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
