Plynovod Nord Stream 2, ktorý vlastní ruský štátom podporovaný energetický gigant Gazprom, vedie zo západnej Sibíri cez Baltské more do Nemecka. Zdvojnásobuje tak kapacitu už používaného plynovodu Nord Stream 1. Plynovod v hodnote 11 miliárd dolárov je stredobodom nezhôd medzi Nemeckom a USA. Tie v projekte vidia spôsob, ako si môže Moskva zachovať vplyv v Európe.
Ropovod, ktorý rozdeľuje Európu
Zatiaľ čo Berlín tvrdí, že ide výlučne o komerčný projekt, Nord Stream 2 má aj geostrategické dôsledky. Dôvodom je práve obchádzanie Ukrajiny, čo ju potenciálne pripravuje o približne 2 miliardy dolárov na tranzitných poplatkoch. Tie Rusko v súčasnosti platí za prepravu plynu cez ukrajinské územie. Washington považuje plynovod za geopolitický nástroj Ruska na podkopanie energetiky a európskej bezpečnosti.
Postoje vo vnútri nemeckej vlády ohľadom toho, či má byť prerušenie dostavby plynovodu Nord Stream 2 súčasťou možných sankcií voči Rusku, sa až donedávna rozchádzali.
Nemecký kancelár Olaf Scholz až v reakcii na rozhodnutie Moskvy uznať regióny na ukrajinskom Donbase za nezávislé, oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu.
To však nevyhnutne neznamená, že Nord Stream 2 definitívne skončí. Kancelár zdôraznil, že tento proces sa určite predĺži, ale zároveň stále existuje priestor na to, aby Rusko deeskalovalo situáciu a vrátením sa k rokovaciemu stolu zachránilo kontroverzný plynovod.
„Informatsionnaya voyna“
Štúdia NATO StratCom COE s názvom „Plynovod vplyvu: Nord Stream 2 a informatsionnaya voyna“ poukazuje na to, že kontroverzný projekt Nord Stream 2 predstavuje ruskú informačnú vojnu v praxi. Komunikácia a vytvorenie fabulácií o plynovode znázorňujú príklad nepriamej formy vplyvu a strategickej komunikácie Ruska.
Ruská strana začala využívať rétoriku, ktorá spôsobuje názorové nezhody v nemeckej spoločnosti, ako aj medzi Nemeckom a jeho európskymi a americkými spojencami. V ruskom aj nemeckom priestore boli prítomné tvrdenia o ekonomických výhodách plynovodu. Tiež sa vyskytovali tvrdenia o historickej pamäti Ostpolitik a Nord Stream 2 vnímanom ako symbol nemeckej a európskej nezávislosti od USA.
Vytvorenie schizmy (nezhody názorov) považujú svetoví ekonómovia za nástroj na dosiahnutie finančných cieľov, ako napríklad výstavbu plynovodu a ruskú nadvládu nad európskym trhom s plynom.
Ruskí plánovači si presne takéto výsledky predstavujú ako konečné ciele svojich informačno-psychologických operácií. Dôležitým pre Kremeľ je, že vplyv týchto operácií sa nedosahuje nevyhnutne prostredníctvom priamych informačných nástrojov, akými sú propaganda alebo agitácia. Rovnako sa neviaže ani na manipulatívne informačné nástroje, akými sú dezinformácie.
Štúdia upozorňuje na to, že ruský výraz „informatsionnaya voyna“ popisuje široký rozsah myslenia a teoretického pohľadu na geopolitiku. Zároveň upozorňuje na to, že nerešpektovanie možnosti, že schizma môže byť jedným z cieľov Ruska pri výstavbe Nord Streamu 2, viedlo k nevhodným politickým rozhodnutiam, ktoré len prehĺbili rozdiely medzi západnými aktérmi.
Putinove diskurzy ohľadom plynovodu Nord Stream 2
Analýza Putinových vyhlásení z rokov 2019-2021 odhalila štyri hlavné naratívy ohľadom plynovodu Nord Stream 2.
Prvým naratív predstavuje takzvaná ekonomická logika. V decembri 2019 na stretnutí s členmi vplyvného nemeckého výboru pre východoeurópske vzťahy Putin zopakoval postoj Ruska, že zdôvodnenie projektu je čisto komerčné. Zdôraznil, že „vláda sa v skutočnosti na ňom nezúčastňuje“.
Putinove vyhlásenia však predstavujú manipulatívne používanie výrazov, ktoré odhaľujú širšiu agendu. Tvrdenia o tom, že projekt riadia komerční aktéri, sú zavádzajúce. Gazprom je spolu so svojou dcérskou spoločnosťou Nord Stream AG väčšinovo kontrolovaný štátom, a teda aj Putinom.
Používanie takýchto jazykových techník v kontexte Nord Stream 2 naznačuje, že Putinovým hlavným cieľom nie je presvedčiť publikum, že plynovod je ekonomicky logický projekt, ale manipulovať a zmiasť.
Druhým naratívom je predstavenie projektu Nord Stream 2 ako európskeho projektu realizovaného v prospech Európy a európskych spoločností. Putin ho podporil niekoľkými čiastkovými príbehmi napríklad o tom, že Nord Stream 2 je odpoveďou na rastúci dopyt Európy po energii pri poklese miestnej produkcie.
Ďalšie Putinove texty využívajú historickú pamäť o Ostpolitik a mierovom ukončení Studenej vojny na vytvorenie spojenia medzi Nord Stream 2 a súčasným ruským naratívom o európskej suverenite a nezávislosti od USA. Od anexie Krymu ruské príbehy vykresľovali Európanov tak, že „boli zvedení proti svojim vlastným najlepším záujmom zlým americkým vplyvom“.
Rozprávanie o Nord Stream 2 ako o európskom projekte odhaľuje, že projekt je pre Rusko viac ako len ekonomický podnik. Je súčasťou širšieho ruského uvažovania o zlepšení svojho miesta vo svete zvyšovaním nálady proti USA a NATO v Európe.
Tretí príbeh o plynovode sa týka naratívov o šírení vlastných záujmov európskych spoločností a o korupcii. Konzorcium Nord Stream 2 vzniklo v septembri 2015, krátko po tom, ako Rusko anektovalo Krym, a napriek vyhliadkam na ďalšie sankcie voči Rusku.
Pozorovatelia poznamenali, že európske spoločnosti vstúpili do konzorcia napriek finančným a reputačným rizikám vyplývajúcim z projektu, keďže Gazprom platí akcionárom konzorcia Nord Stream rovnakú sumu bez ohľadu na toky plynu.
Posledná, štvrtá fabulácia sa zameriava na zosmiešňovanie zelenej politiky. Environmentálne obavy z vplyvu projektu, ktorý môže do Európy celkovo dodať približne 110 miliárd metrov kubických zemného plynu, tvoria základ dlhodobých politických výhrad voči Nord Stream 2 zo strany takých strán, ako nemeckí Zelení.
Túto kritiku ruská strana vykreslila ako detinskú, neprofesionálnu a naivnú. Najzlovestnejším spôsobom, akým naratív, ktorý zosmiešňoval zelenú politiku, interagoval s nemeckým diskurzom, boli útoky na kandidátku Zelených Annalenu Baerbock v nemeckých voľbách v roku 2021.
Proruské skupiny sa zamerali na Baerbock v online priestore a ona sa stala cieľom sexualizovanej nenávisti a nepodložených tvrdení. Zastrašovanie kritikov sa teda nakoniec neobmedzovalo len na zelenú politiku.
Zdržanlivé Nemecko
Doterajšia nemecká váhavosť má korene v potenciálnych súdnych sporoch, ktorým by Spolková republika mohla čeliť, ak by sa Nord Stream 2 zastavil. Tie sa zakladajú na spornej zmluve o ochrane investícií z 90. rokov. To by mohlo čiastočne vysvetliť, prečo Scholz plynovod skôr oddialil, než aby ho úplne zrušil.
Zmluva je medzinárodnou dohodou, ktorá umožňuje energetickým spoločnostiam žalovať vlády v prípade zavedenia opatrení. Tie by mohli ohroziť zisk z uskutočnených investícií. V súčasnosti sa zmluva prehodnocuje a európske štáty sa čoraz viac prikláňajú k možnosti, že ju neobnovia.
Podľa jej kritikov slúži na presadzovanie fosílnych investícií a nie je zlučiteľná s Parížskou dohodou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil projekt za „nebezpečnú geopolitickú zbraň Kremľa“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
