Od 24. februára 2022, keď Rusko začalo plnoformátovú inváziu na Ukrajinu, opustilo svoje domovy už takmer 6 miliónov ľudí. Mnohí z nich našli útočisko v okolitých krajinách, ako je Poľsko, Slovensko a Česká republika. Každý z utečencov má za sebou unikátny príbeh, často plný strachu a úteku pred hrôzami vojny.
Niektoré príbehy však prinášajú nádej. Jedným z nich je aj príbeh Tetiany (18), mladej študentky z Kyjeva, ktorá musela kvôli vojne opustiť svoj domov spoločne s rodinou. Tetiana sa s Infosecurity.sk podelila o svoje skúsenosti z vojny, o ťažkosti s adaptáciou na nový život v cudzej krajine, ale aj o svoje sny a plány do budúcnosti.
Život pred vojnou
Tetiana bola v detstve fascinovaná umením, či už pri krasokorčuľovaní alebo keď si skúsila pôsobenie v divadle. Pred inváziou sa venovala štúdiu na strednej škole v Kyjeve, kde sa zameriavala na interiérový dizajn. Nevedela však, že čoskoro bude žiť v inom štáte a učiť sa nový jazyk.
Prvé náznaky blížiacej sa vojny sa podľa Tetiany začali prejavovať už v roku 2021. „Už ten posledný rok pred vojnou – povedala by som, že od novembra – boli v spoločnosti myšlienky, že sa začne vojna a už od toho času som bola celkom v strese. Neviem, ako ostatní, ale približne pol roka [pozn. pred februárom 2022] som cítila a vedela, že niečo podobné sa môže stať. Určite tomu nik, vrátane mňa, úplne neveril.“ Keď sa invázia nakoniec 24. februára 2022 začala, musela sa Tetiana spolu so svojou rodinou rozhodnúť, čo ďalej.
„Bývali sme v časti Kyjeva, ktorá je bližšie k Irpini – k tomu mestu a k tej časti, odkiaľ prichádzala ruská armáda. Takže, keby, nedaj Bože, oni prišli až do Kyjeva, my by sme boli prví, kto to uvidí a stretne sa s tou hrôzou,“ spomína na dni po začiatku invázie Tetiana.
Cesta za novým domovom
V Kyjeve boli po začiatku invázie asi päť dní a potom sa rozhodli odísť do západnej časti Ukrajiny. „Zostali sme v Karpatoch, v hoteli v nejakom malom meste. Boli sme tam približne týždeň. Bolo to náročnejšie ešte tým, že sme stále museli platiť za ubytovanie, ktoré bolo dosť drahé,“ spomína Tetiana. Aj preto sa celá rodina, Tetiana spolu s rodičmi a dvoma sestrami, rozhodla odísť za známym do mesta Karlove Vary v Českej republike.
„Hranicu sme prekročili 10. marca 2022, takže 11. marca sme boli v Karlových Varoch. Za mňa to bolo ohromujúce. Vôbec som nebola zvyknutá na takú architektúru… Bolo to tak krásne a konečne som cítila pokoj. Môj úplne prvý dojem bol, že si môžem konečne oddýchnuť od všetkého, čo bolo za nami. Konečne nejaká finálna destinácia.“ Podľa Tetiany jej príchod do Českej republiky spolu s príchodom jari pomohol vyrovnať sa so zmenou prostredia a udalosťami spojenými so začiatkom invázie.
Už po týždni v Karlových Varoch sa im cez inzerát podarilo nájsť byt na prenájom. Bývajú v ňom dodnes. „Ja a moje sestry sme na školách. Otec s mamou majú prácu – sú normálne zamestnaní. Ohľadom jazyka – tým, že sme so sestrami boli úplne od začiatku na školách, bolo oveľa jednoduchšie pre nás dosiahnuť úroveň, na ktorej už môžeme rozprávať a rozumieť, čo hovoria ostatní. Otec s mamou sú na tom o niečo horšie, ale rovnako sú už na takej úrovni, že zvládajú základnú komunikáciu. Mama musí v práci rozprávať, takže je to oveľa lepšie, než to bolo na začiatku,“ hovorí Tetiana.
Erasmus v Rige
Na strednej škole na Ukrajine mala Tetiana všeobecné predmety a navyše doplnkové predmety ohľadom interiérového dizajnu. Aj keď sa presťahovali, dokončovala na škole všetky úlohy, zadania a dostala vysvedčenie.
V umeleckom zameraní pokračuje aj počas štúdia v treťom ročníku na strednej škole v Karlových Varoch. Škola tu ponúka zaujímavé príležitosti, a tak sa Tetiane podarilo vycestovať cez program Erasmus+ na vzdelávací pobyt do lotyšskej Rigy. Do štvrtého ročníka sa však nechystá: „Chcela by som ísť ďalej na univerzitu a už nechcem byť v štvrtáku. V lete som sa preto rozhodla, že pôjdem na vysokú školu a na jeseň som absolvovala nostrifikačné skúšky ohľadom môjho stredoškolského vzdelania na Ukrajine. Podarilo sa mi dostať sa na vysokú školu tu v Česku. Veľmi sa teším, čo tam na mňa čaká ďalšie minimálne štyri roky štúdia.“
Ako najnáročnejšiu hodnotí adaptáciu na nové prostredie: „Najťažšie je byť v nejakej skupine ľudí – všetci majú svoje malé vtipy, nejaké svoje veci, ktorým ja ani nedokážem porozumieť, pretože nemám rovnaké pozadie ako oni. Komunikácia o hlbších veciach je asi to najťažšie. Nedá sa dosiahnuť úroveň dôvery od ostatných.“ Napriek tomu má v škole aj v Karlových Varoch kamarátov, s ktorými môže zájsť napríklad do kaviarne.
Filmový večer s prezidentom Pavlom
Tetiana sa snaží sledovať aktuálne dianie nielen na Ukrajine, ale aj v Českej republike. Noviny z domova sú totiž často príliš smutné. „Prednedávnom som začala sledovať viac českých zdrojov, aby som bola so všetkými na rovnakej úrovni… Politiku sledujem trochu menej, pretože je to pre mňa nové. Ale rozumiem, že je to niečo, čo zasahuje aj do môjho života. A je dobre vedieť, čo politici robia a ako ma to ovplyvňuje,“ hovorí Tetiana.
Ako jeden z najlepších zážitkov v Českej republike hodnotí minuloročný Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch: „Na filmoch som bola ako divák. Dokonca som mala šťastie, že som bola na jednom filme aj s pánom prezidentom [pozn. Petrom Pavlom]. On sedel za mnou a spolu s celou sálou sa pozeral na plátno. Bol to český film Bod obnovy a pre mňa bol jedným z najlepších, aké som videla.“ Tetiana dúfa, že sa na festival dostane aj tento rok, možno už v pozícii brigádničky.
Napriek tomu, že vojna na Ukrajine ešte stále trvá a návrat domov nie je momentálne možný, Tetiana si želá, aby mladí ľudia nezabúdali snívať a bojovať za svoje sny, a to aj v čase vojny: „Je dôležité nebáť sa budúcnosti a prijímať to, čo život ponúka. Pokiaľ sa vám niečo nepáči, tak to meňte a verte tomu, že vaše skúsenosti pomôžu ostatným. Pokiaľ vidíte, že môžete niečo napraviť a urobiť lepšie, tak to urobte.“
Tetianin príbeh nám pripomína dôležitosť odvahy v čase zmien a neistoty. Aj keď životné okolnosti môžu byť náročné, je dôležité veriť v možnosť nových začiatkov. Tetiana a jej rodina nám ukazujú, že aj v najtmavších časoch je možné nájsť odvahu a nádej na lepšiu budúcnosť.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
