Alyona Yaseneva sa tvorbe výtvarného umenia venuje prakticky celý svoj život. Po absolvovaní umeleckého konzervatória vo východoukrajinskom Dnipre vyštudovala maľbu v rámci Národnej akadémie výtvarných umení a architektúry v Kyjeve. Následne si Alyona otvorila svoj vlastný ateliér kreslenia, v ktorom na začiatku pracovala s pár deťmi vo veku šesť až osem rokov. Neskôr jej hodiny navštevovalo vyše 50 študentov. Zároveň sa naďalej venovala vlastnej tvorbe a svoje diela vystavovala na rôznych výstavách.
Na začiatku ruskej agresie
Spolu s manželom a troma deťmi žili na predmestí Kyjeva pod strechou vlastného ekologického projektu slameného domu. Alyona sa plánovala naďalej venovať tvorbe a skvalitniť svoju pedagogickú prax v rámci svojho krúžku pre deti. Jej plány však zmenil začiatok celoplošnej ruskej agresie na Ukrajine v roku 2022. „Nebola som pripravená na ozbrojený konflikt. O možnosti totálnej vojny sa však v médiách hovorilo veľa a s postupom času stúpal pocit napätia,“ spomína Alyona.
V tomto období mali podľa Alyony viacerí Ukrajinci pripravené tzv. úzkostné kufre. Zároveň sa všetci snažili zásobiť potravinami a potrebnými vecami pre prípad vypuknutia vojny. Niektorí obyvatelia preventívne odišli v predstihu na západ krajiny alebo do zahraničia. Alyona s rodinou si nepripravovali väčšie zásoby potravín a v prípade začiatku vojny plánovali ísť k príbuzným do mesta Rivne na západe Ukrajiny.
Prvé dni celoplošnej invázie však nebolo Alyone spolu s rodinou umožnené z predmestia Kyjeva odísť. „Na začiatku sa na cestách tvorili obrovské zápchy a rovnako bolo ťažké zohnať palivo. Rozhodli sme sa preto počkať,“ povedala. Situácia sa však začalo rýchlo vyvíjať, keď sa pár kilometrov od ich domova na Žytomírskej diaľnici začali boje. Mnohí civilisti, ktorí sa pokúšali touto cestou dostať do bezpečia, sa vtedy stali obeťami streľby. Rovnako sa dopočuli aj o okupovaní miest Buča a Irpin, ktoré sa nachádzajú 35 kilometrov od ich domova.
Útek pred ruskou agresiou do bezpečia
Život pod okupáciou ruských jednotiek, bez elektriny, vody a jedla bol postupom času čoraz náročnejší a nebezpečnejší. Alyonin dom totiž nemal žiadny úkryt, kde by sa dal stráviť čas počas bombardovania. Alyona sa preto so svojou rodinou po troch týždňoch od začiatku vojny rozhodla podstúpiť riziko a spoločne utiekli. Na evakuáciu využili cestu cez kukuričné pole, keďže hlavné trasy boli neprístupné a pod kontrolou ruských jednotiek.
Najhoršie spomienky sa Alyone spájajú práve s rizikom, ktoré pri tejto ceste celá jej rodina podstupovala. „Pred cestou som musela deťom povedať, že v prípade streľby majú utekať naspäť do dediny. Samozrejme, že boli veľmi vystrašení a báli sa počas cesty,“ spomína. Alyone a jej blízkym v týchto chvíľach nepomáhala ani skutočnosť, že nevedeli, kam presne idú a kde sa môžu pred vojnou uchýliť.
Nové útočisko našli v Rimavskej Sobote
Po tom, ako Alyona s rodinou utiekli z predmestia Kyjeva, sa od susedov dozvedeli, že ruskí okupanti sa dostali do ich domu cez rozbité okno a pokúsili sa ho vykradnúť. Nenašli však pravdepodobne pre nich nič cenné, a tak dom zostal v relatívne obývateľnom stave. Tam sa následne usídlila časť Alyoninej rodiny, ktorá utiekla z Chersonskej oblasti.
Pre Alyoninu rodinu sa domovom stala Rimavská Sobota. Pozvanie prišlo od spočiatku úplne neznámych ľudí, ktorí sa v rámci mesta už v tom čase podieľali na pomoci pre ukrajinských utečencov a dobrovoľníctve na Ukrajine. „Veľmi dobre nás privítali, vo všetkom nám pomohli, sú to úžasní ľudia,“ vyjadrila sa Alyona na adresu tých, ktorí jej bez váhania poskytli pomoc.
Obyvatelia mesta Rimavská Sobota sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine mobilizovali už od skorého začiatku. Hneď v prvých dňoch započali humanitárnu zbierku pre Ukrajincov a vytvorili platformu Rimavská pomáha Ukrajine. S rovnomenným názvom vznikol aj krátky dokument mapujúci pomoc obyvateľov mesta pre Ukrajinu. V rámci prvého roku vojny sa v priestoroch nádvoria Gemersko-Malohontského múzea uskutočnil humanitárny koncert, ktorého súčasťou už bola výstava Alyoniných diel.
Návrat k umeleckej tvorbe v novom prostredí
Udalosti, ktorými si Alyona spolu s rodinou prešla, sa dnes odrzkadľujú aj v jej umeleckej tvorbe. Medzi prvé obrazy, ktoré vznikli po príchode na Slovensko, patria diela s názvami „Cesta nikam“ a „Ilúzia bezpečia“. Pri tvorbe kresieb využíva často tmavé farby a čiernu, ktoré pre ňu symbolizujú smútok súčasnej doby. „Slnko, ktoré dáva svetlo a rodí život, tiež sčernelo, pretože Zem trpí vojnou. Zdá sa, že realita je roztrieštená na kúsky blížiace sa k abstrakcii a chaosu,“ opisuje svoju tvorbu Alyona.
Zároveň však kresby skrývajú za množstvom tmavých odtieňov aj čisté svetlé farby života. „Čierna a biela vždy súťažia a snažia sa navzájom poraziť. A v tomto boji svet súčasne stráca farby a vytvára nové odtiene, nové kombinácie, nové významy, nový život,“ dodáva Alyona s odkazom na nádej, ktorú v sebe drží v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Angažovanosť v občianskom združení
Pri výročí Dňa nezávislosti Ukrajiny v roku 2022 sa Alyona spoločne so svojím manželom Valeryom Stratyukom podieľali na tvorbe kreatívneho diela, ktoré vzniklo za pomoci odtlačkov rúk ľudí, ktorí sa zúčastnili tohto podujatia. Následne manželský pár dokreslil na plátno holubicu s ukrajinskými vzormi, ktorá mala znázorňovať vytúžený mier. Toto dielo bolo zároveň venované spomínanému Gemersko-Malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote.
V rovnakom období sa v Rimavskej Sobote podarilo vytvoriť občianske združenie OZ Kŕdeľ, ktoré predstavuje komunitnú platformu pre ukrajinských utečencov a miestnych obyvateľov. Okrem zastrešovania humanitárnej pomoci sa združenie aktívne zapája do budovania občianskej spoločnosti – podieľa sa na organizácii rôznych podujatí pre ukrajinské deti žijúce v meste, kurzoch slovenského jazyka a spolupráci s inými mimovládnymi organizáciami. Alyona v rámci tohto združenia pôsobí ako dobrovoľníčka a má na starosti kultúrny rozvoj obce.
Pedagogická činnosť zostala pre Alyonu aj po príchode na Slovensko srdcovou záležitosťou. Dnes sa tejto činnosti venuje v rámci kurzov akademického kreslenia pre deti aj dospelých za podpory fondu Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov. Zároveň spolu s manželom v posledných rokoch pôsobili v rámci letného tábora LETAVY, kde bola Alyona lektorkou maľby.
Výstava s názvom „Umenie v azyle“
Po návrate k umeleckej tvorbe sa diela Alyony objavili v rámci výstav „Nebo všetko vidí“ v Rimavskej Sobote a „Umenie pre život“ v Kremnici či na medzinárodnej výstave Via Carpatia. Už v minulosti bola jej tvorba súčasťou viacerých prestížných výstav na Ukrajine aj v zahraničí.
Dnes možno jej diela nájsť v rámci spoločnej výstavy ukrajinských umelcov pod názvom „Umenie v azyle“, ktoré sa do konca apríla bude nachádzať v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote. Súčasťou výstavy je pritom okrem iného aj tvorba Alyoninho manžela, ako aj jej otca Olega Yaseneva. Oleg sa zároveň venuje pedagogickej činnosti v oblasti umenia na univerzitách v Kyjeve a v Pekingu.
Samotná výstava vznikla pod vplyvom životných okolností, ktoré spôsobili to, že títo umelci boli nútení opustiť svoje domovy. Reflektuje tak na výzvy a dianie, ktorému Ukrajinci čelili po príchode do neznámeho prostredia. Umelci a umelkyne sú často odkázaní na prijatie odlišných povolaní, poprípade prispôsobenie sa komerčnému trhu v ich tvorbe. Zároveň ako utečenci nemajú nárok na finančnú podporu z verejných zdrojov a nemajú možnosť štipendijného pokrytia pri doktorandskom štúdiu.
Vďačnosť za prijatie a pomoc
Alyona napriek tomu vyjadruje svoju vďaku za možnosť žiť na Slovensku a za všetku podporu, ktorej sa jej spolu s ostatnými ukrajinskými utečencami dostáva. „Mojim deťom sa tu darí, v škole majú kamarátov a dobre sa učia. Zároveň milujú prírodu, ktorou Slovensko disponuje,“ hovorí Alyona. Spomína tiež na mieru solidarity, ktorú obyvatelia mesta prejavili formou rozsiahlej humanitárnej zbierky pre Ukrajincov.
Umelkyňa taktiež vyzdvihla dôležitosť humanitárnej a vojenskej pomoci pre Ukrajincov: „Je to o to dôležitejšie, že sme susedné krajiny a Ukrajina teraz drží frontovú líniu a chráni nielen svoju krajinu, ale aj ostatné európske krajiny pred ruským agresorom.“ Situáciu na Ukrajine neustále sleduje, snaží sa pomáhať ostatným utečencom po príchode na Slovensko a zároveň komunikovať o vojne aj prostredníctvom vlastnej tvorby.
Alyona tiež uviedla, že pozoruje vplyv dezinformácií na vnímanie vojny a utečencov v rámci slovenskej spoločnosti. Ako problém vidí, že ľudia veria viac televízii a sociálnym sieťam ako ozajstným príbehom skutočných ľudí. Recept na boj s dezinformáciami a skresleného vnímania spočíva podľa nej v komunikácii. Aj preto sa v rámci občianskej iniciatívy spolupodieľala na podujatiach pri druhom výročí trvania totálnej vojny, na ktorom spoločne s ostatnými Ukrajincami vyjadrili vďaku za pomoc, prijatie a solidaritu od Slovákov.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
