Na Slovensku sa pred parlamentnými voľbami viedli diskusie o nelegálnej migrácii a jej vplyve na bezpečnosť obyvateľov. Počet nelegálnych migrantov, ktorí prekročili hranice Slovenska, sa totiž oproti minulému roku výrazne zvýšil.
Zatiaľ čo počas migračnej krízy v roku 2015 prešlo územím Slovenska približne 2,5-tisíc nelegálnych migrantov, v roku 2022 sa počet zvýšil na takmer 12-tisíc. Väčšinu tvorili hlavne obyvatelia Sýrie, ktorí z krajiny utekajú pred vojnou. O azyl však v roku 2022 požiadalo len 547 migrantov, pričom takmer 30 % všetkých žiadostí podali občania Ukrajiny.
Na Slovensku sa rozhodlo ostať menej ako 5 % z celkového počtu 12-tisíc nelegálnych migrantov. Zvyšok cez naše územie prešiel do ďalších krajín západnej Európy. Dôležité je povedať, že Slovensko je po Maďarsku druhou krajinou EÚ s najnižším počtom žiadostí o azyl.
Podľa údajov zo začiatku septembra sa za rok 2023 počet nelegálnych migrantov prechádzajúcich naším územím zvýšil až na 24-tisíc. Aj tentokrát však platí, že veľká väčšina z nich cez Slovensko len tranzituje.
Potvrdenie o zotrvaní bolo interpretované manipulatívne
K téme nelegálnej migrácie sa vyjadrili mnohí politici. Návrhy realistických riešení, ako zvládnuť vyšší počet nelegálnych migrantov, prekričali populisti, ktorí aj túto tému zneužili na šírenie anti-imigračných naratívov a dezinformácií.
Niektoré politické strany kritizovali poverenú vládu Ľudovíta Ódora a policajné zložky za nedostatočné riešenie situácie a nezvládnutie prílevu migrantov. To sa malo prejavovať hlavne vo vysokom počte prichádzajúcich nelegálnych migrantov. Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana je lákadlom pre migrantov potvrdenie o zotrvaní. „Vnímajú to tak, že to legalizuje ich pobyt na území Schengenu, čo je absolútny nezmysel,“ dodal.
Dané potvrdenie však nie je povolením na pobyt, ale kontrolným dokladom, ktorým sa jednotlivec môže preukázať štátnym orgánom SR. Povinnosť vydávať toto potvrdenie dokonca schválila vláda Roberta Fica ešte v roku 2018. Bolo súčasťou novely o pobyte cudzincov, ktorú predložil Robert Fico a Robert Kaliňák.
V dôsledku zvýšenej migrácie začiatkom septembra Ódorova vláda prijala novelu zákona, na základe ktorej by sa z povinnosti vydávať potvrdenie mala stať možnosť. To by malo uľahčiť prácu policajtov a odradiť migrantov z príchodu na Slovensko práve kvôli tomuto potvrdeniu.
Je problémom migrácia alebo dezinformácie?
Vlnu kritiky za vydávanie potvrdení spustila, paradoxne, aj strana SMER – SSD. Na tlačových konferenciách predstavitelia strany tvrdili, že namiesto ochrany sa vláda snaží dostať na Slovensko čo najviac migrantov. Tomu podľa nich napomáhalo aj rozdávanie spomínaných potvrdení o zotrvaní.
Toto tvrdenie nie je pravdivé. Disponovanie týmto potvrdením totiž slúži len na preukázanie sa a samotných migrantov neoprávňuje napríklad na voľný pohyb po území Slovenska. „Zákon jasne hovorí, že takýto cudzinec je na území SR naďalej neoprávnene a jeho pobyt je len tolerovaný,“ upozorňuje polícia SR.
Aj v téme migrácie sa terčom útokov zo strany Roberta Fica stala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá podľa neho podporuje „Sorosovu migračnú politiku“. Podobne sa vyjadroval aj Ľuboš Blaha. Ten prezidentke vytýkal, že mala údajne dobrovoľne vpúšťať migrantov na Slovensko s cieľom pretlačiť svoju „slniečkarsku ideológiu“.
Okrem útokov na vládu a prezidentku útočili členovia SMER – SSD aj na samotných migrantov. Podľa Fica vôbec nie sú utečencami pred vojnou, ale ekonomickými migrantmi. Na sociálnych sieťach sa tiež vo veľkom šíril naratív o nebezpečných migrantoch, ktorí údajne zničia Slovensko.
Robert Fico v snahe vyvolávať strach pred týmto domnelým nepriateľom šíril klamstvá o údajne nestrážených priechodoch na hraniciach s Maďarskom. Neslávne známym sa stalo jeho video z hraničného priechodu Šahy. Nepravdivé tvrdenia, ktoré vo videu uvádzal, uviedla na správnu mieru aj Polícia SR na svojom facebookovom profile.
Migrantmi Slovákov strašili už minulosti
To, že strany zneužívali tému migrácie na získavanie politických bodov a mobilizáciu občanov pred voľbami, nie je žiadnou novinkou. Inak tomu nebolo ani pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Aj vtedy Fico vytiahol tému migrantov a na hranice s Maďarskom kúpil mobilný plot v snahe zabrániť migračnému tlaku z Balkánu.
Počas svojich tlačových konferencií predstavitelia SMER – SSD migrantov často dehonestovali. Okrem označovania migrantov ako bezpečnostnej hrozby a nabádania na dôraznejšiu kontrolu sa objavilo šírenie mýtov a predsudkov. Napríklad Ľuboš Blaha v statuse na Telegrame vyvolával strach otázkami: „Mne to hlava neberie. Na čo čakáme? Kým tu niečo spácha prvý terorista? Kým znásilnia prvú ženu? Toto neskončí dobre.“
Podobne sa však vyjadroval aj predseda strany Hlas – SD Peter Pellegrini. Podľa neho musí Slovensko spraviť „všetko preto, aby sa nám sem ani jeden nedostal“. Ľuďom na úteku údajne netreba „halabala rozdávať potvrdenia, ale zaistiť a obmedziť ich na slobode“. Takéto obmedzenie by ich malo odstrašiť od ďalšieho príchodu na Slovensko.
Viacerí politici volali aj po uzatvorení hraníc a dôslednejšom „bránení“ slovenského územia. Odvolávali sa pritom na opatrenia zavedené počas pandémie Covid-19. Podľa dočasne povereného premiéra Ľudovíta Ódora by to však nebolo efektívne. „Skúšali to viaceré krajiny, je to veľmi drahý a neefektívny nástroj,“ povedal.
Ódor zároveň pripomenul, že uzavreté hraničné priechody počas pandémie spôsobili výrazné hospodárske škody. Efektívnejšie by bolo uzavrieť vonkajšiu hranicu Schengenu, konkrétne hranicu Srbska s Maďarskom.
Politická rétorika posilňuje polarizáciu aj stigmatizáciu migrantov
Záujem politikov o tému migrácie, najmä v období pred voľbami, môže byť chápaný rôzne. Ide o komplexnú tému, ktorej riešenie v kontexte Európy a Schengenu nie je jednoduché. Slovensko nie je jediným štátom, ktorý čelí zvýšenému prílevu nelegálnych migrantov. Oveľa horšie sú na tom južné krajiny Európy, napríklad Taliansko.
Problém nelegálnej migrácie je teda problémom celej Európy a tak by sa k nemu malo aj pristupovať. Uzatvorenie hraníc je komplikované, a to nielen kvôli ich dĺžke, ale aj z dôvodu nutnosti plynulého prechodu tovaru a osôb pre hospodársky rozvoj.
Dôležité je pripomenúť, že aj nelegálni migranti sú ľudské bytosti. Zo svojich domovov utekajú pred vojnou s vidinou bezpečia a lepších podmienok na život v iných častiach sveta. Je skutočne neetické, keď sa politici neváhajú uchýliť k zneužívaniu takého citliveho problému za účelom získania hlasov vo voľbách.
Zneužívanie témy na šírenie strachu a xenofóbie nevedie k riešeniu problému, ale k polarizácii spoločnosti a stigmatizácii migrantov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
