Uhríkom nenávidená migrácia – prečo ju treba riešiť a ako ju ovplyvní klimatická kríza

Obrázok: https://en.wikipedia.org/wiki/Forced_displacement#/media/File:20151030_Syrians_and_Iraq_refugees_arrive_at_Skala_Sykamias_Lesvos_Greece_2.jpg

Migrácia je vďačnou témou mnohých dezinformačných webov nielen na Slovensku. I politici a političky o nej často hovoria s emóciami – výnimkou nie je ani europoslanec Milan Uhrík a člen SNS Jaroslav Paška, ktorí si na tejto téme získavajú politické body už od prvej migračnej vlny z roku 2015. Vo svojich nedávnych statusoch na Facebooku upozorňujú, že stredomorské štáty chcú na Slovensko premiestňovať migrantov. Príspevky prebral Hlavný denník, ktorý začal okamžite šíriť naratív o tom, že Únii záleží viac na migrantoch ako na vlastných obyvateľoch. Aká je však realita?

Žiadajú o solidaritu

Keď sa utečenecká kríza zintenzívnila s vypuknutím občianskych vojen v Sýrii a Líbyi, bremeno prijímania a registrácie žiadateľov o azyl niesli krajiny na juhu Európy, ktoré boli najčastejším cieľom migrantov zo severnej Afriky a Blízkeho východu. Je pravdou, že južné štáty EÚ (Grécko, Taliansko, Cyprus, Malta a Španielsko) kritizujú nový migračný plán Európskej únie a žiadajú ostatné členské štáty o solidaritu a o spravodlivejšie prerozdelenie utečencov a migrantov.

Návrh paktu, ktorého cieľom je prepracovať azylovú a migračnú politiku EÚ, predložila Európska komisia vlani na jeseň. Zatiaľ čo spomínané stredomorské štáty žiadajú spravodlivé prerozdelenie zodpovednosti v rámci Únie, krajiny Vyšehradskej štvorky odmietajú povinný mechanizmus solidarity. 

Nie je novinkou, že si Uhrík či strana ĽSNS, ktorej bol donedávna súčasťou, získavajú voličov práve dezinformáciami o migrácii a podnecovaním strachu. Pred pár rokmi šírili Uhrík s Kotlebom hoax o migrantoch, ktorý vyvrátila aj Polícia Slovenskej republiky. Uhrík síce Európsku úniu a jej prístup k migrácii často kritizuje, avšak, opatrenia, ktoré sa zavádzajú na nadnárodnej úrovni, majú za cieľ zmierniť dopady migračnej krízy.

Cieľom Európskej únie nie je zabezpečiť iba ochranu migrantov, ale aj ochranu samotných občanov štátov EÚ. V stanovisku EK vysvetľuje, že migračný pakt zahŕňa preskúmanie spôsobov, akými by sa dala zlepšiť spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, zabezpečiť účinné postupy, úspešnú integráciu utečencov a návrat tých osôb, ktoré nemajú právo zostať.

Možnosť výberu

Autorka článku na Hlavnom denníku, ktorá nekriticky preberá Uhríkov a Paškov staus, využíva manipulačné techniky konfirmačné skreslenie a cherry-picking – ide o tendenciu selektovať informácie, ktoré sa hodia do anti-EÚ a anti-imigračného naratívu, ktorý je na spomínanom webe často prítomný. Ide konkrétne o informáciu, že sa Európska únia zaoberá migrantmi a ignoruje krízu spôsobenú pandémiou. 

Autorka však zabúda spomenúť rôzne pozitíva. Napríklad, že Európska únia spravodlivo členským štátom prerozdelila milióny vakcín či fakt, že zabezpečila finančnú podporu v hodnote desiatok miliárd eur pre každého člena, vrátane Slovenska. 

Napriek tomu, že na dezinformačných weboch prevláda naratív o „diktáte z Bruselu“, EÚ nezavádza kvóty. Oficiálne stanovisko Európskej komisie je jasné:

„Členský štát si bude môcť vybrať medzi možnosťou prijať určitý počet žiadateľov o azyl premiestnených z preťaženého členského štátu na svoje územie, pričom dostane z rozpočtu EÚ finančný príspevok na premiestnenie; alebo si členský štát môže vybrať možnosť prevziať zodpovednosť za návraty tých migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a preto budú navrátení do ich krajiny pôvodu.“

Európska komisia dodáva, že návrh v súčasnosti prechádza technickými úpravami a nepopiera ani diskusiu o možných kompromisoch.

Ľudská mobilita bude pokračovať

V roku 2020 požiadalo o medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ 416 600 žiadateľov o azyl. Išlo najmä o obete politických represálií, spoločenských konfliktov a prenasledovania. Toto číslo bolo síce najnižšie od roku 2013, dôvodom však bola pandémia a odborníci sa zhodujú, že sa štatistiky budú zvyšovať, a to aj kvôli ekonomickým následkom koronakrízy, kvôli ktorým budú ľudia nútení hľadať lepšie ekonomické podmienky pre život v bohatých krajinách. 

Uhrík to komentuje vetou „ako keby na Slovensku tieto problémy neboli“. Je tu však ešte jeden problém, ktorý v nasledujúcich rokoch viac ohrozí obyvateľov afrických a ázijských krajín ako obyvateľov Európy či Slovenska. Príčinou hromadnej migrácie sa stane i klimatická kríza – fenomén, ktorý núti ľudí opúšťať svoje domovy. 

Klimatická kríza nebude na všetkých pôsobiť rovnako. Slováci a Slovenky pravdepodobne svoju krajinu v nasledujúcich rokoch nebudú nútení opustiť, avšak, miliardy ľudí po celom svete toto šťastie mať nebudú.

Momentálne je 1 % Zeme takmer neobývateľné kvôli vysokým horúčavám. Vedci upozorňujú, že do roku 2070 by sa toto číslo mohlo zvýšiť až na 19 %. Klimatická kríza však nie je vecou budúcnosti – z juhovýchodnej Ázie, kde zmeny klimatických podmienok pripravujú farmárov o živobytie a podmienky na pestovanie plodín začali byť neúnosné, sa okrem presídlenia v rámci regiónu 8 miliónov ľudí presunulo do Európy a Severnej Ameriky. V Afganistane a Somálsku bolo kvôli suchu zase vysídlených už takmer milión ľudí.

Migranti na Slovensko?

Je pravdou, že migrácia so sebou prináša pozitívne aj negatívne javy, v žiadnom prípade by sa však nemala používať ako nástroj k podnecovaniu náboženskej či rasovej nenávisti. Za posledných 10 rokov migranti predstavovali až 70-percentný nárast pracovnej sily v Európe. Navyše, sú to práve migranti, ktorí zvyšujú populáciu v produktívnom veku. Slovensko kvôli demografickej kríze môže o 80 rokov stratiť až štvrtinu svojich obyvateľov, preto je i z tohto hľadiska výhodné prijať pracovnú silu z iných krajín.

O migrácii je dôležité rozprávať – prevahu nad emóciami by však mali mať fakty a dáta. Čakajú nás obrovské migračné vlny, ktorým nezabráni Uhrík, Paška a ani ich facebookové statusy. Slovensko je súčasťou Európskej únie, jednotného celku, ktorý ponúka mnoho ekonomických i sociálnych výhod, netreba však zabúdať na povinnosti a záväzky každého členského štátu – napríklad na tie humanitárne. Vlastenectvo, ku ktorému sa Uhrík hlási, je xenofóbia, ktorá nemá v inštitúciách EÚ čo robiť.