Wikipédia vs. Rusko: boj za slobodu informácií

Wikipédia podala odvolanie proti rozhodnutiu moskovského súdu, ktorý jej nariadil odstrániť informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. Znemožnenie slobodného prístupu k informáciám považuje za porušenie ľudských práv.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa ruská vláda snaží udržať tok informácií o konflikte pod svojou kontrolou. Ruské médiá musia napríklad pri informovaní reflektovať oficiálne naratívy Kremľa. V opačnom prípade by im mohli hroziť vysoké pokuty alebo zákaz činnosti.

Poslednou obeťou prísnej ruskej cenzúry sa stala Wikipédia, ktorá po tvrdom zásahu proti nezávislým médiám zostáva jedným z mála alternatívnych zdrojov informácií dostupných ruskej verejnosti.

Články o vojne publikované na ruskej stránke Wikipédie sa totiž svojím obsahom podstatne líšia od oficiálnej pozície ruských predstaviteľov.

Ruské naratívy vs. pravdivé informácie

Ruský komunikačný regulátor Roskomnadzor v marci vyzval Wikipédiu, aby odstránila články obsahujúce „nedôveryhodné spoločensky významné materiály, ako aj iné zakázané informácie“ o ruskom pôsobení na Ukrajine. Zároveň stránku obvinil z úmyselného dezinformovania ruských používateľov.

Konkrétne išlo o články Ruská invázia na Ukrajinu (2022), Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajine, Ostreľovanie nemocnice v Mariupole a Masaker v Buči

Oficiálnym dôvodom obvinenia malo byť to, že ruskojazyčná verzia stránky obsahujenepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii na ochranu Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky za účelom demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“, a to vrátane použitia slov ako „vojna“, „agresia“ a „invázia“.

Vladimír Putin a ruskí politickí predstavitelia tieto pojmy striktne nepoužívajú a inváziu nazývajú „špeciálnou vojenskou operáciou“. Taktiež tvrdia, že údajné dôkazy o vojnových zločinoch sa zakladajú na dezinformáciách a prichádzajú s vlastnými príbehmi o týchto tragických udalostiach.

Od oficiálnych správ Moskvy sa odchyľujú aj počty obetí uvedené v článkoch. Obsahujú totiž aj údaje ukrajinského ministerstva obrany. Tie sú oveľa vyššie ako dáta prezentované Kremľom.

Nadácia Wikimedia, ktorá Wikipédiu prevádzkuje, odmietla články z platformy zmazať. Na výzvy Roskomnadzoru nadácia reagovala nasledovne: „Wikipédia je v tejto kríze dôležitým zdrojom spoľahlivých a faktických informácií. Neustúpime pred snahami o cenzúru a zastrašovanie členov nášho hnutia. Stojíme si za svojím poslaním poskytovať svetu slobodné vedomosti.

Za neuposlúchnutie výziev na odstránenie článkov teraz moskovský súd udelil nadácii pokutu 5 miliónov rubľov, čo predstavuje viac ako 83-tisíc eur. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že „dezinformácie“ na Wikipédii predstavujú riziko pre verejný poriadok v Rusku a že na nadáciu sa vzťahujú ruské zákony, pretože operuje zvnútra krajiny.

Právo na slobodný prístup k informáciám

Wikimedia proti rozhodnutiu podala odvolanie. Argumentovala tým, že ľudia majú právo poznať fakty o udalostiach vojny.

Nadácia taktiež tvrdí, že Rusko nad jej aktivitami nemá žiadnu súdnu právomoc. Označenie Wikipédie za organizáciu pôsobiacu na ruskom území nesprávne charakterizuje jej globálnu povahu. Všetky jej jazykové verzie vrátane tej ruskej sú totiž dostupné komukoľvek v ktorejkoľvek krajine na svete.

Z rozhodnutia vyplýva, že overené informácie na Wikipédii, ktoré sú v rozpore s oficiálnymi ruskými vyhláseniami, sú automaticky považované za dezinformácie,“ povedal Stephen LaPorte, zástupca generálneho právneho zástupcu nadácie Wikimedia. „Vláda sa cielene sústreďuje na informácie, ktoré sú v čase krízy pre ľudí životne dôležité. Naliehavo žiadame súd, aby prehodnotil rozhodnutie v prospech práv každého človeka na prístup k poznatkom a na slobodu prejavu,“ dodal.

Treba podotknúť, že v minulosti sa na stránkach Wikipédie objavili dezinformácie a propaganda, a to napríklad z rôznych prokremeľských zdrojov. Konkrétne články, ktoré sa Rusko snažilo z Wikipédie odstrániť, sú však podľa nadácie Wikimedia „podložené citáciami z rôznych uznávaných spravodajských zdrojov“ a „dodržujú štandardy neutrality a overiteľnosti“.

Tento krok zo strany Ruska je súčasťou rastúceho trendu, kedy sa od západných spoločností požaduje, aby si v krajine zriadili pobočky. Tým sa používatelia a zamestnanci dostávajú pod právomoc ruskej vlády. Uľahčuje sa tak kontrola ich aktivít či vymáhanie určitých nariadení ako napríklad odstránenie nimi publikovaného obsahu.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/