Digitálne technológie a ich vzostup zásadne ovplyvnil každú oblasť našej existencie. Vo verejnej sfére zmenili nové nástroje okrem iného aj organizáciu politického života. Afrika nie je v týchto trendoch výnimkou. Smartfóny, webové stránky, streamovacie kanály či sociálne siete však môžu byť dvojsečnou zbraňou.
Kým počas Arabskej jari boli digitálne nástroje považované za prostriedky napomáhajúce zmene a oslobodeniu, o desaťročie neskôr sa karta obrátila. Digitálne nástroje sú autoritárskymi vládami nasadzované na sledovanie či kontrolu svojich občanov.
Technológie pretvárajú mocenské taktiky
Digitálna represia je na vzostupe v mnohých častiach Afriky. Tento fenomén, ktorý často býva súčasťou širšieho ekosystému politickej represie, zahŕňa praktiky ako vypínanie internetu, šírenie dezinformácií alebo cenzurovanie sociálnych médií.
Sociálne siete bývajú využívané aj na online sledovanie politických oponentov, aktivistov či bežných používateľov a môžu viesť až k ich stíhaniu.
Tieto taktiky vedú k obmedzovaniu slobody prejavu, zásahom do súkromia, potláčaniu politickej opozície a narúšaniu procesu demokratizácie.
V obmedzovaní internetu vedú africkí autokrati
Afrika ako najviac viditeľný aspekt digitálnej represie využíva blokovanie používania internetu. V roku 2021 najmenej 10 afrických krajín zaznamenalo dlhotrvajúce výpadky internetu, čo je najviac zo všetkých regiónov sveta.
Výročná správa spoločnosti Surfshark ukazuje, že Afrika bola v roku 2021 zodpovedná za takmer 53% všetkých celosvetovo zaznamenaných prípadov zamedzenia prístupu k internetu. Za Afrikou nasleduje Ázia a obmedzenia sociálnych médií zaznamenali aj vo viacerých krajinách Južnej Ameriky.
Najčastejšie dochádzalo k obmedzeniu prístupu na internet pred alebo po voľbách, a to v krajinách ako Uganda, Kongo, Guinea či Niger. Podobná taktika sa aplikovala aj pri protestoch za demokraciu v Togu, Svazijsku a Sudáne, a tiež počas ľudových protestov v Senegale či Burkine Faso.
Blokovanie prístupu na internet má svoju cenu
Obmedzovanie slobody prejavu týmto spôsobom je okrem iného nákladné a spôsobuje miliardové hospodárske straty. Celkové ekonomické náklady všetkých veľkých odstávok internetu v roku 2021 v Afrike boli viac ako 1,7 miliardy eur, pričom zasiahli viac ako 180 miliónov obyvateľov tohto kontinentu.
V rámci Afriky sa prvenstvom v hospodárskych stratách za 2021 z dôvodu cielených výpadkov internetu „pýši“ Nigéria. Celosvetovo ju predbehlo už len Mjanmarsko.
Popredné miesto v tomto neslávnom rebríčku Nigérii zaistilo odstavenie služby Twitter. Nigérijská vláda zablokovala prístup na túto sieť v júni 2021. Zákaz nasledoval po tom, ako sociálna sieť odstránila tweet prezidenta Muhammadu Buhariho, ktorý bol v rozpore s pravidlami platformy.
To malo dopad na mnohých podnikateľov, predajcov a podniky pôsobiace v krajine, od bánk až po startupy, ktoré využívajú sociálne médiá na podnikateľské činnosti.
Nigérijská vláda sa dlhodobo vyjadrovala, že plánuje prístup k platforme za istých podmienok obnoviť. Tak sa aj stalo a Nigéria zrušila zákaz používania Twitteru sedem mesiacov po jeho obmedzení, konkrétne 13. januára 2022.
Vláda sa pri tejto príležitosti vyjadrila, že zákaz ruší po tom, čo Twitter súhlasil s jej podmienkami. Twitter doposiaľ neuviedol, či súhlasí s vládnymi požiadavkami, ale tweetoval, že je „rád“ za obnovenie platformy v krajine a je Nigérii „hlboko oddaný“.
Sociálne siete ako nástroj digitálnej špionáže
Zablokovanie Twitteru v Nigérii je jedným z mnohých príkladov toho, ako africké krajiny regulujú prístup na sociálne siete. Podľa zistení štúdie Surfshark sú práve africké krajiny k sociálnym médiám najmenej tolerantné.
Okrem ich blokovania často dochádza aj k zneužívaniu sociálnych sietí na účely sledovania politických oponentov, novinárov a aktivistov. Získané informácie bývajú použité na vydieranie, zastrašovanie či zadržiavanie a zatýkanie.
Príkladom je udalosť z roku 2018, keď ugandské vládne sily zadržali a neskôr mučili opozičného lídra a prezidentského kandidáta Bobiho Winea.
Vyšetrovanie The Wall Street Journal potvrdilo, že ugandské autority sa s pomocou čínskeho technologického gigantu Huawei nabúrali do WhatsApp a Skype účtov tohto politika a vďaka získaným dátam naplánovali daný útok.
Vágne zákony ako ďalšia zámienka na prenasledovanie
Africké autoritárske vlády schvaľujú rôzne právne normy o kybernetickej bezpečnosti, online prejave či zdieľaní údajov. Tieto zákony sa oficiálne vnímajú ako súčasť úsilia krajín bojovať proti kybernetickým zločinom, ako sú podvody, hacking, špionáž, dezinformácie či nenávistné prejavy.
Obsahujú však nejasné definície a zákony tak podliehajú selektívnej aplikácii. Často bývajú zneužité a oportunisticky využívané na zatknutie novinárov nevyhovujúcich vládnucemu režimu, zasahovanie proti opozícii či aktivistom za ich vyjadrenia v digitálnej sfére.
Afrika na ceste ku (kybernetickej) stabilite a bezpečnosti
V konečnom dôsledku nástroje digitálnej represie vedú k zvyšovaniu napätia v spoločnosti, polarizácii, obmedzovaniu práv občanov, okliešťovaniu demokratických hodnôt a politickej nestabilite.
Napriek pochmúrnym trendom však na kontinentálnej aj miestnej úrovni pôsobia rôzni aktéri, médiá a súkromný sektor, ktorí sa snažia o zabezpečenie digitálnej bezpečnosti bez pošliapavania slobôd občanov. Niektoré africké krajiny však čaká ešte dlhá cesta k demokratickému fungovaniu ako ich spoločnosti, tak aj virtuálneho priestoru.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
