Voľby v Nigérii sprevádzali dezinformácie o volebných podvodoch

Dezinformačné kampane a hoaxy na sociálnych sieťach výrazne ovplyvnili prezidentské a federálne voľby v Nigérii. Krajina s demokratickým zriadením čelila veľkému množstvu neprávd a klamstiev, ktore sa počas kampane šírili najmä na Twitteri a WhatsApp.

V Nigérii sa počas posledného februárového víkendu uskutočnili prezidentské a federálne voľby. Novým prezidentom sa stal Bola Tinubu, kandidát strany Progresívny kongres (All Progressives Party, APC), ktorá zároveň vyhrala voľby do kongresu.

APC je jedna z troch veľkých politických strán v Nigérii, ideologicky ide o stredo-ľavú populistickú stranu. Tinubu zvíťazil nad úradujúcim viceprezidentom Atiku Abubakarom a favoritom z ľavicovej Strany práce (Labour Party) Petrom Obim.

Zachovanie demokracie v Nigérii je kľúčové aj pre región

Nigéria je najľudnatejším a ekonomicky najsilnejším štátom Afriky. Podľa Indexu demokracie od Economist intelligence Unit sa radí medzi hybridné režimy s demokratickými voľbami. V regióne je veľmi dôležitým aktérom, ktorý ovplyvňuje aj okolité štáty, či už ekonomicky alebo politicky.

Susediace krajiny ako Niger, Kamerun alebo Čad sa radia medzi autoritárske alebo nestabilné. Dôležitosť udržiavania demokratických princípov ako sú slobodné voľby má veľký význam v kontexte dodržiavania ľudských práv v Afrike.

Avšak, nad voľbami a najmä volebnými kampaňami v Nigérii visí v súvislosti s ich integritou mnoho otáznikov. Voľby v roku 2023 sa vyznačovali bezprecedentnou mierou vzostupu šírenia dezinformácií vo verejnom priestore a snaha o diskreditáciu kandidátov naprieč politickým spektrom.

Už dlhšiu dobu existujú podozrenia z kupovania hlasov a volebnej korupcie v Nigérii. V minulosti si strany tajne platili vplyvných influencerov na sociálnych sieťach, aby pracovali na ich marketingových kampaniach.

Experti už vopred varovali, že voľby v roku 2023 budú poznačené širokou dezinformačnou kampaňou, vedenou predovšetkým na sociálnych sieťach. Tie sú v dnešnej dobe hlavným priestorom, kde sa vedú predvolebné kampane.

Najviac rozšírenými platformami v Nigérii Twitter a WhatsApp. Na tých sú zároveň najrozšírenejšie dezinformačné kampane. Cieľom šírenia dezinformácií z politického prostredia je najmä diskreditácia protikandidátov a snaha odradiť voličov súperov prísť k voľbám.

Politickí súperi a predstavitelia najväčších politických strán sa na sociálnych sieťach navzájom obviňovali z manipulácie s hlasmi a zo šírenia dezinformácií.

Na sociálnych sieťach sa šírili klamstvá o volebných podvodoch

Volebný proces v Nigérii je nastavený tak, že výber kandidáta na volebnom lístku prebieha priložením prsta k logu strany, resp. kandidáta, za ktorého volič hlasuje. Virálnymi sa na Twitteri stali videá ako členovia volebných komisií navádzajú prsty voličov na hlasovacom lístku ku konkrétnemu kandidátovi.

Týmto úkonom členovia komisií ukazovali voličom, ako majú voliť na tzv. cvičný volebný lístok. Podľa britského denníka BBC išlo o kampaň Labouristickej strany, ktorá sa snažila voličov poučiť o spôsobe voľby v rokoch 2019 a 2021. Oponenti však videá prezentovali ako autentické zábery z nedávnych volieb v snahe naznačiť, že volebný proces bol týmto spôsobom zmanipulovaný.

Rovnako sa na Twitteri objavili vymyslené príbehy a fotomontáže. Úspešný bol klamlivý príspevok o americkom hercovi Tomovi Hanksovi a jeho údajnej podpore kandidáta Petra Obiho. Hanks sa mal údajne vyjadriť, že Peter Obi je medzi Američanmi mimoriadne obľúbený.

Vyfabulovanými sa ukázali aj informácie o tom, že víťazný kandidát Bola Tinubu chce protiústavne presunúť hlavné mesto krajiny z Abuje do Lagosu. Podľa predstaviteľov APC išlo o diskreditačnú kampaň opozičnej Ľudovo-demokratickej strany (PDP). Cieľovou skupinou tejto informácie mali byť obyvatelia severo-západu a severu krajiny, kde Tinubu naberal na popularite.

V období vrcholiacej kampane sa stali trendom na sociálnych sieťach falošné údaje o sčítaní hlasov zo stránky Narodnej volebnej komisie (INEC). Štatistiky komisie údajne ukazovali, že už pred samotným hlasovaním mal INEC spracované zmanipulované výsledky volieb v prospech vládnucej strany APC. Neskôr sa preukázalo, že webová stránka bola podvrh.

Po uzavretí volebných miestností sa na oficiálnych účtoch politických predstaviteľov objavovali výsledky volieb. Tie po vyhlásení oficiálnych dát nekorešpondovali s realitou, ale boli prispôsobené v prospech určitého kandidáta. Mnohí ľudia tak nevedeli, kto v skutočnosti vyhral.

V kampani sa vyťahovala aj etnická a náboženská karta 

Veľký rozruch pred voľbami vyvolali zábery kolóny autobusov a kamiónov na severnej hranici Nigérie s Čadom. Politickí oponenti obvinili bývalého prezidenta Obasanja z uzavretia prístupových ciest v prihraničných regiónoch, aby sa voliči z Čadu s nigérijskym pasom nemohli zúčastniť volieb.

Obrázky v skutočnosti vznikli ešte v roku 2014. Obvinenia z uzatvorenia ciest prišli od podporovateľov Ľudovodemokratickej strany (PDP), za ktorú bol Obasanjo v minulosti zvolený za prezidenta. Ten sa ale pred tohtoročnými voľbami rozhodol podporiť kandidáta Labouristickej strany Petra Obiho.

Výraznou témou sprevádzajúcou voľby bola etnická a náboženská príslušnosť. Protikandidáti ju využili v diskreditačnej kampani proti ľavicovému kandidátovi Petrovi Obimu. Obi sa hlási ku kresťanstvu, ale upravená fotomontáž, ktorá ho zobrazovala s pivom v ruke, mohla vyvolať negatívnu emóciu v rámci moslimskej časti jeho elektorátu.

Ako sa Nigéria vysporadúva s dezinformačnou kampaňou?

Podľa expertov sa situácia s dezinformáciami na sociálnych sieťach zhoršila po tom, čo Elon Musk kúpil Twitter a rozhodol sa vyhodiť zamestnancov, ktorí moderovali obsah na platforme.

V Nigérii pôsobia neziskové organizácie, ktoré sa venujú overovaniu pravdivosti informácií na internete. Najväčšou v celej subsaharskej Afrike je AfricaCheck. Tá počas prebiehajúcej kampane organizovala workshopy pre novinárov a verejnosť s cieľom poučiť účastníkov, ako rozoznať pravdu od zavádzania a lží.
Miestnou organizáciou je FactCheck Elections, ktorej 50 dobrovoľníkov overovalo v reálnom čase informácie v súvislosti s nigerijskými voľbami. Jej zakladateľ Olasupo Abideen sa obáva, že dezinformácie narušujú krehký demokratický systém v krajine a férovosť volieb. Spolu s ďalšími organizáciami sa preto zameriavajú na vzdelávanie novinárov, blogerov a členov volebných komisií ohľadom boja proti nepravdám.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/