USA stupňuje sledovanie svojich občanov – bez súdneho príkazu

Vo štvrtok, 14. mája 2020, prebehlo v Kongrese Spojených štátov hlasovanie o Zákone o opätovnom schválení 2020, ktorý vyšetrovacím orgánom, ako napríklad FBI a CIA, poskytuje právomoc nazrieť do histórie internetového vyhľadávania a navštívených webových stránok ktoréhokoľvek amerického občana – bez súdneho príkazu.

Krátky pohľad do histórie

Zákon o opätovnom schválení 2020 predlžuje platnosť opatrení Vlasteneckého zákona (Patriot act), ktorý bol schválený v októbri 2001, krátko po teroristických útokoch z 11. septembra. Už vtedy kontroverzný zákon mal posilniť národnú bezpečnosť. K naplneniu tohto cieľa zavádzal mnohé opatrenia, ktoré obmedzovali práva a súkromie Američanov.

Medzi ne patrili napríklad prehľadávanie telefónnych záznamov, e-mailov a finančných výpisov. V nasledujúcich rokoch však bolo na tieto opatrenia podaných niekoľko žalôb, preto vznikla potreba zákon revidovať.

Zákon o opätovnom schválení 2020

Vlastenecký zákon bol zmenený už v rokoch 2006 a 2011. Najnovšia revízia je práve tá zo 14. mája 2020, ktorá svojimi opatreniami rozširuje právomoci vyšetrovacích zložiek ako FBI a CIA.

Nové právomoci sa týkajú najmä online priestoru, keďže zákon týmto zložkám umožňuje prehľadávať históriu internetového vyhľadávania a navštívených stránok ktoréhokoľvek amerického občana. K takémuto prehľadávaniu navyše nepotrebujú žiadny súdny príkaz, miesto ktorého má stačiť schválenie špeciálnym súdom pre Zákon o zahraničnom spravodajstve (FISA).

Víťazstvá i prehry

Samotný výsledok štvrtkového hlasovania o tomto zákone, ako aj jeho schválená podoba, so sebou prinášajú niekoľko výhier, ale aj prehier pre práva a slobody Američanov v online priestore.

Za výhru možno považovať úspešné presadenie dodatku navrhnutého senátormi Mikeom Leeom a Patrickom Leahym, ktorý zavádza posilnenie funkcie nezávislých poradcov súdu pre Zákon o zahraničnom spravodajstve (FISA).

Keďže práve tento súd dohliada na vydávanie povolení na sledovanie osôb a ich komunikácie, poskytuje tento dodatok aspoň čiastočný kontrolný mechanizmus. Ďalšou výhrou je neschválenie dodatku predloženého senátorom Mitchom McConnellom, ktorý presadzoval zrušenie nutnosti akéhokoľvek súhlasu na prístup k online aktivitám amerického obyvateľstva.

Naopak istou prehrou je neschválenie dodatku podaného senátormi Ronom Wydenom a Steveom Dainesom, ktorého cieľom bolo zabrániť hlavnému opatreniu Zákona o opätovnom schválení 2020, a to práve prehľadávaniu histórie navštívených stránok bez súdneho príkazu. Bez Wydenovho a Dainesovho dodatku sa môže tento zákon stať v rukách vlády nástrojom k nepodloženému zberu dát o online aktivitách americkej spoločnosti.

To všetko navyše bez nutnosti dokazovania, že sa sledovaný cieľ dopustil niečoho trestného. V súčasnej podobe by tak tento zákon mohol byť ľahko zneužitý, čím by mohli byť následne ohrozené práva a súkromie obyvateľov Spojených štátov.

Obavy zo zneužitia zákona

Obavy z možného zneužitia zákona vyvoláva aj fakt, že tento zákon posilňuje moc ministra spravodlivosti Williama Barra. Napriek tomu, že bol Barr v začiatkoch svojho pôsobenia v tejto funkcii vnímaný ako určitý dozor nad snahami prezidenta Trumpa získať čo najväčšiu kontrolu nad Ministerstvom spravodlivosti, zakrátko sa preukázal skôr ako Trumpov spoločník. Barrova nestrannosť je spochybňovaná najmä kvôli trom kauzám.

Prvou je Barrovo zavádzanie ohľadom zistení prezentovaných v správe o možnom ruskom zásahu do prezidentských volieb z roku 2016, ktorá bola vypracovaná Robertom Muellerom. Druhou je zásah do súdneho stíhania Trumpovho blízkeho spolupracovníka Rogera Stonea, ktorý čelí obvineniam z ovplyvňovania svedkov, nepravdivej výpovedi a marenia vyšetrovania v kauze už spomínaného ruského ovplyvňovania volieb. A tou treťou zase stiahnutie obvinenia Trumpovho bývalého poradcu Michaela Flynna z vedomého zapierania skutočností pred FBI.

Schválenie tohto zákona navyše potvrdzuje dlhodobý trend snahy vládnych orgánov o obmedzovanie práv a slobôd amerických občanov v online priestore. V roku 2018 bol napríklad schválený zákon proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania SESTA.

Tento zákon mal však za vedľajší účinok obmedzenie slobody slova, keďže mnohé online platformy z obáv z trestných postihov odstraňovali zo svojich stránok aj obsah, ktorý bol síce kontroverzný, ale so sexuálnym vykorisťovaním nijak nesúvisel.

Začiatkom tohto roka bol zase Kongresu predložený návrh zákona EARN IT, ktorého hlavným cieľom je zabrániť online šíreniu materiálov spojených so sexuálnym zneužívaním maloletých. Avšak opatrenia tohto zákona by mohli nútiť prevádzkovateľov webstránok podrobne sledovať aktivity svojich používateľov, vrátane sledovania ich súkromných správ.

Počas prebiehajúcej pandémie sa mnohé z našich činností presunuli do online priestoru, v ktorom teraz prebieha aj väčšina našej súkromnej a pracovnej komunikácie. Práve preto by malo byť prioritou vládnych činiteľov prekážky internetovej komunikácie odstraňovať, nie ich vytvárať.

Pandémia a krízová situácia však v očiach mnohých prinášajú skôr nové príležitosti ako presadiť zákony, ktoré by inak čelili značnej kritike zo strany verejnosti. Tak je tomu i v prípade istých častí americkej vlády, ktoré sa snažia využiť moment, kedy je pozornosť americkej spoločnosti upriamená na pandémiu COVID-19, aby získali takmer neobmedzený prístup k online aktivitám svojich občanov. Situácia je o to znepokojivejšia, keďže sa ani zďaleka nejedná o prvý pokus obmedzovania práv a slobôd v tejto sfére.   

V súčasnosti čaká zákon na schválenie Snemovňou reprezentantov, odkiaľ bude smerovať na podpis k prezidentovi Trumpovi, ktorý pomyselne spečatí ďalšie obmedzenie práv a súkromia Američanov.

Nikoleta Nemečkayová
Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov a magisterského stupňa Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.