Ochota západných krajín podporovať Ukrajinu klesá nielen v Európe, ale aj u jej kľúčového partnera – USA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto už tretíkrát od začiatku ruskej invázie navštívil Washington. V rámci svojej návštevy naliehal na Kongres, aby schválil balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov (viac ako 55 miliárd eur).
Napriek tomu, že Zelenskyj má v USA aj naďalej dôležitých spojencov, napríklad prezidenta Joe Bidena či šéfa Senátu Mitcha McConnella, americkí politici sú stále menej ochotní Ukrajine pomáhať.
Najnovší americký finančný balík pomoci pre Kyjev brzdia republikáni. Návrh zákona o dodatočnom financovaní, ktorý obsahoval finančnú pomoc pre Ukrajinu a Izrael, zablokovali 6. decembra. Republikáni v Senáte požadovali výmenou za svoju podporu zákona zmeny v imigračnej politike, ktorá by posilnili kontrolu USA na americko-mexickej hranici.
Bez úspechu dopadlo aj hlasovanie o revízii rozpočtu Európskej únie, vďaka ktorému mala Ukrajina dostať 50 miliárd eur do konca rozpočtového obdobia, teda do roku 2027. 17 miliárd z celkovej sumy mali tvoriť nevratné granty a 33 miliárd eur pôžičky. Návrh vetoval maďarský premiér Viktor Orbán. Lídri členských krajín budú o návrhu Európskej komisie rokovať 1. februára.
Darček pre Putina
„Kongres musí schváliť doplňujúci balík pred sviatkami, inak dajú Putinovi najväčší možný darček,“ vyhlásil v utorok 12. decembra na stretnutí s ukrajinským prezidentom Joe Biden. To sa však nepodarilo a rokovania pokračujú aj v roku 2024.
Republikáni trvajú na tom, že s podporou Ukrajiny problém nemajú, chcú ju však schváliť v jednom veľkom balíku. Ten má zároveň posilniť kontrolu USA na americko-mexickej hranici. „Rusko a lojalisti v Moskve oslavovali, keď republikáni (…) hlasovali za zablokovanie pomoci Ukrajine,“ okomentoval situáciu americký prezident.
Biden mal pre ukrajinského prezidenta aspoň jednu dobrú správu. Podpísal čerpanie núdzovej pomoci za ďalších 200 miliónov dolárov (viac ako 182 miliónov eur) z ministerstva obrany. To USA umožňuje rýchle dodanie vojenskej pomoci počas nepredvídateľných krízových situácií.
Čo sa skrýva za klesajúcou podporou?
Západ stál na strane Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. V posledných týždňoch však pribúdajú obavy zo slabnúcej ochoty spojencov ju podporovať.
Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky v USA, podpora pre pokračovanie financovania Ukrajiny všeobecne klesá, najmä medzi stúpencami Republikánskej strany. Približne polovica republikánov tvrdí, že Spojené štáty americké poskytujú Ukrajine príliš veľkú pomoc.
Prieskum Eurobarometra z augusta 2023 ukázal, že 86 % z oslovených respondentov súhlasí s tým, aby Európska únia aj naďalej poskytovala humanitárnu pomoc Ukrajincom postihnutých vojnou. Už o niečo menej Európanov by však Ukrajinu podporovalo finančne či hospodársky, a to 65 % z opýtaných.
Medzi Slovákmi je podľa augustového Eurobarometra z minulého roka solidarita s Ukrajinou nižšia než európsky priemer. 74 % respondentov súhlasí s tým, aby Únia naďalej poskytovala humanitárnu pomoc, no iba 44 % Slovákov súhlasí s finančnou podporou.
Podľa autorov prieskumov môže za klesajúcu podporu ľudí viacero dôvodov. Medzi tie hlavné patrí zhoršujúca sa ekonomická situácia, nárast cien či šírenie dezinformácií. Na obavy Slovákov apelujú aj niektorí slovenskí politici. Premiér Robert Fico v minulosti napríklad vyhlásil, že „Slovensko a ľudia na Slovensku majú väčšie problémy, než je Ukrajina“.
Podľa údajov Kielskéhu inštitútu pre svetovú ekonomiku klesla nová prisľúbená pomoc Ukrajine na najnižšiu úroveň od začiatku ruskej invázie z februára 2022. Ak Ukrajina nezíska ďalšiu finančnú podporu, zostávajú jej nepríjemné alternatívy. Môže napríklad pristúpiť k zvýšeniu daňových príjmov či zníženiu výdajov určených pre verejnosť.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku.
