Reštrikcie v Indonézii svojou povahou patria k najprísnejším na svete a zalarmovali aj mnohých aktivistov. Týkajú sa protizákonného obsahu, uverejneného najmä na YouTube, TikToku, Twitteri, Facebooku a Instagrame, ktorý sa podľa urgentnosti rozdeľuje do dvoch skupín.
Neodkladné požiadavky vlády budú musieť internetové spoločnosti vyriešiť do štyroch hodín, čiže sa dovtedy zbaviť škodlivých častí obsahu. Patria sem napríklad príspevky, ktoré sa dotýkajú oblastí bezpečnosti, terorizmu, verejného poriadku, pornografie či ochrany detí. Na splnenie menej naliehavých požiadaviek budú mať platformy 24 hodín.
Tieto podmienky sú však v obidvoch prípadoch ťažko splniteľné, na čo poukázali aj vedúci predstavitelia spoločností, ktoré vlastnia sociálne siete a upozornili, že týmto spôsobom sa budú zvyšovať prevádzkové náklady firiem. Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostáva aj sloboda prejavu.
Medzery v indonézskej demokracii
Napriek tomu, že Indonézia prešla po páde autoritatívneho režimu v roku 1998 veľkými zmenami, ktoré smerovali k jej demokratickému napredovaniu, stále sa stretáva s mnohými problémami. V časoch väčšieho napätia totiž autority bežne vypínajú internet alebo zatýkajú novinárov, ktorí pracujú na odhaľovaní násilia a korupcie.
Mnohí novinári navyše tvrdia, že sa musia podrobiť prinajmenšom auto-cenzúre, kvôli hrozbe zákona proti rúhaniu spolu so zákonom o elektronických informáciách a transakciách. Sankciami sa totiž trestá nielen kritika, ale aj propagovanie inej viery alebo naopak ateizmu. Zákon proti rúhaniu teda povoľuje vieru iba v šesť náboženských identít.
V apríli 2019 sa v Indonézii konali všeobecné voľby, čo podľa prieskumu Freedom House ovplyvnilo aj slobodu na internete. Pre politický zisk sa manipulovalo s obsahom a bol obmedzený prístup k platformám sociálnych sietí. Kritiku utŕžili aj podporovatelia LGBTQ+ komunity a najvýraznejší novinári, ktorí stále čelili obvineniam z obťažovania v internetovom priestore.
V tom istom roku nové nariadenie vláde dodalo súdnu právomoc nad poskytovateľmi online služieb. Už vtedy bolo odsudzované za to, že predstavovalo vážne ohrozenie súkromia, informácií o indonézskych používateľoch internetu a slobody prejavu.
Generálny riaditeľ pre aplikácie a informatiku na Ministerstve komunikácie a informačných technológií Semuel Abrijani Pangerapan reštrikciu obhajoval nasledovne: „Toto nariadenie je súčasťou snahy o ochranu krajiny a občanov Indonézie.“
Čo ak platformy požiadavke vlády nevyhovejú?
Po prijatí a nevyhovení sťažnosti budú spoločnosti pokutované za každú položku obsahu. Čím dlhšie príspevok zostáva nevymazaný, tým drahšie to pre danú platformu bude.
Vo výslednej sume svoju rolu hrá aj počet lokálnych používateľov danej siete a závažnosť škodlivého obsahu. Pokuty by mohli dosahovať výšku jedného milióna indonézskych rupií na príspevok, čo je približne 63 eur.
Lokálne či medzinárodné firmy podľa výpovede zdrojov nešpecifikovaných piatich spoločností nemajú dostatok personálu na plnenie týchto požiadaviek včas, a teda celý proces zostáva nejasný. Dve z nich navyše upozornili na prílišnú cenzúru platforiem.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
