Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo 14. júna, zaznelo spoločné stanovisko 47 štátov k situácii v Číne. Stanovisko vzniklo v nadväznosti na minulomesačnú návštevu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v regióne Sin-ťiang. Štáty vo vyhlásení vyjadrili hlboké znepokojenie ohľadom ľudskoprávnej situácie v krajine.
Záujem sa sústreďuje najmä na spomínaný región Sin-ťiang. V ňom totiž žije početná moslimská menšina Ujgurov, ktorá je systematicky utláčaná. Krajiny navyše žiadajú väčšiu transparentnosť čínskej vlády v rámci dostupných informácií o dianí v regióne a okamžité zlepšenie zaobchádzania štátu s Ujgurmi.
Čínsky režim využíva proti Ujgurom aj také praktiky ako je sterilizácia, neľudské zaobchádzanie, znásilnenia, nútená práca či dokonca transporty do táborov, ktoré vládni predstavitelia nazývajú „reedukačnými tábormi na prevenciu extrémizmu“. Peking túto menšinu totiž označuje za teroristov, extrémistov a nepriateľov štátu pokúšajúcich sa o odtrhnutie Sin-ťiangu od Číny.
Zapierať, zapierať a znovu zapierať
Odpoveďou čínskeho ambasádora pri OSN na spoločné vyhlásenie bolo obvinenie signatárov stanoviska z úmyselného šírenia nepravdivých informácií. Majú tak konať so zámerom uškodiť Číne. Podľa jeho slov išlo o pokus politicky zmanipulovať to, ako svet vníma Peking.
Obvinenia o prebiehajúcej genocíde označil čínsky minister zahraničných vecí za „lož storočia“.
Čína spustila rozsiahlu dezinformačnú kampaň v súvislosti s objavujúcimi sa informáciami o podmienkach, v ktorých Ujguri žijú. Cieľom je vyobrazovanie Ujgurov ako šťastných a slobodných obyvateľov Číny.
Jedným z nástrojov je napríklad nabúravanie sa do súkromných účtov na sociálnych sieťach. Takto hacknuté profily následne zdieľajú informácie prezentujúce región Sin-ťiang ako raj na Zemi.
Propaganda navyše produkuje videá, v ktorých sa účastníci reedukačných kurzov vyjadrujú o jeho prínose pre spoločnosť. Rovnako sa šíria aj videá obsahujúce pravdepodobne falošné svedectvá Ujgurov. Tí hromadne tvrdia, že sú slobodní, a že k žiadnemu porušovaniu práv zo strany štátu nedochádza. Okrem toho režim zneužíva platených influencerov, ktorí majú šíriť dobré povedomie o Číne.
Čína obvinenia popiera
Peking spočiatku existenciu táborov zásadne popieral, no s pribúdajúcimi dôkazmi zmenil stratégiu a tábory začal označovať termínmi ako „zariadenia na de-radikalizáciu“ či „tréningové centrá určené na rehabilitáciu.“
Čínska vláda sa dokonca odvoláva na Plán generálneho tajomníka OSN na prevenciu násilného extrémizmu, ktorý sa podľa ich slov snažia danými krokmi napĺňať. Má o tom svedčiť aj fakt, že v danom regióne sa nevyskytol v posledných rokoch žiadny prípad násilného terorizmu.
Čína popiera neľudské zaobchádzanie s Ujgurmi aj preto, že región Sin-ťiang patrí medzi hlavných svetových producentov vlny. Je teda v záujme Pekingu vyvracať akékoľvek obvinenia, ktoré by mohli mať nepriaznivé ekonomické dôsledky pre krajinu.
Snažiť sa vyvrátiť fakty podložené dôkazmi ako napríklad uniknuté policajné spisy o Sin-ťiangu je však v tomto prípade nemožné. Spisy okrem iného zahŕňajú množstvo fotografií zadržaných osôb či popis zásahov proti osobám, ktoré sa pokúsili o útek z tábora. V snahe spochybniť tieto dôkazy je pre vládu nevyhnutné šíriť nepravdivý naratív, ktorý má potenciál presvedčiť ľudí o údajnej absurdnosti všetkých obvinení.
Nové klamstvá, stará propagandistická stratégia
Informačné kampane Číny však nie sú ničím novým. Vláda totiž už roky vedie rôzne informačné operácie v snahe obhájiť kontroverzné politiky v Taiwane, Hong Kongu a Juhočínskom mori.
Čínska sofistikovaná propagandistická mašinéria sa v mnohom podobá tej ruskej, a to najmä používaním argumentačnej stratégie nazývanej „ačohentizmus“. Ide o taktiku, ktorej cieľom je odvedenie pozornosti od skutočného problému poukázaním na podobný, avšak nesúvisiaci jav.
Príkladom môže byť reakcia hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí na správu Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických. Hovorca totiž zareagoval obvinením Washingtonu z pokrytectva kvôli kontroverznému správaniu voči domorodým Indiánom v minulosti. Súčasťou tvrdenia bolo tiež obvinenie americkej vlády z nedostatočnej reakcie na pandémiu Covid-19, ktorá mala mať za následok 400-tisíc obetí.
Prísna cenzúra Číny navyše znemožňuje slobodné informovanie o skutočnostiach v Sin-ťiangu. Zahraniční novinári, ktorí písali o problematike Ujgurov, boli vyhostení a domáce obyvateľstvo bolo buď umlčané, alebo zajaté. Získavanie faktických informácií a priamych svedectiev príslušníkov tejto menšiny preto zostáva značnou výzvou.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
