Najvyšší súd Spojeného kráľovstva sa v utorok 11. októbra začne zaoberať možnosťou uskutočniť referendum v Škótsku bez povolenia britskej vlády.
Posledné referendum o nezávislosti sa v Škótsku uskutočnilo v roku 2014, pričom proti osamostatneniu bolo 55 % hlasujúcich. Podľa Škótskej národnej strany (SNP) však rozhodnutie Spojeného kráľovstva odísť z Európskej únie znamená nový impulz pre ďalšie referendum, keďže 62 % Škótov hlasovalo za zotrvanie v EÚ.
Londýn ohľadom referenda vyjadruje jasný nesúhlas. Škótom zároveň vyčíta neschopnosť jasne odpovedať na dôležité otázky o ďalšom chode a správe štátu v prípade úspešného referenda.
Prečo chce Škótsko nezávislosť?
Sturgeonová argumentuje tým, že voliči v parlamentných voľbách v roku 2021 podporili strany bojujúce za škótsku nezávislosť, čím vznikol priestor pre uskutočnenie referenda. V týchto voľbách totiž strany SNP a škótski Zelení získali spolu 72 zo 129 parlamentných miest.
Škóti taktiež nutnosť svojej nezávislosti vnímajú prostredníctvom viacerých argumentov. Medzi ne patrí napríklad možné opätovné členstvo v EÚ, jadrové odzbrojenie, snaha zabrániť privatizácii Národnej zdravotnej služby (NHS) či väčšia moc nad svojou obranou, sociálnym zabezpečením a zahraničnou politikou.
Na každý spomínaný dôvod je však možné nájsť veľmi silné protiargumenty a v prípade zotrvania Škótska v Spojenom kráľovstve predstavujú riešenia ekonomických či geopolitických záležitostí výhody, ktorým sa malá krajina nemôže rovnať.
Dokážu Škóti pred referendom dostatočne rozpoznať falošné správy?
Aj v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine je možné očakávať, že nepriateľské vplyvy sa budú snažiť zasiať chaos a využiť príležitosť vo svoj prospech.
Proruskí propagandisti boli v minulosti obvinení z pokusu zdiskreditovať výsledok referenda v roku 2014 šírením dezinformačného obsahu a vytváraním falošných videí.
Dôkazy následne vyplynuli zo správy výboru britského parlamentu týkajúcej sa zasahovania Ruska do politiky a volieb v roku 2020. Rusko sa okrem šírenia informačného chaosu snažilo podporiť škótsku nezávislosť, keďže následné riešenie hlbokých domácich problémov by Spojené kráľovstvo oslabilo na niekoľko nasledujúcich rokov.
Priestor na šírenie dezinformácií poskytovala v prostredí Škótska aj pobočka známeho ruského propagandistického webu Sputnik. Tá do roku 2021 sídlila priamo v Edinburghu. Okrem toho môžu úlohu zohrať aj zmanipulované prieskumy verejnej mienky oboch táborov.
Vplyv sociálnych sietí
Veľkú úlohu by v prípade usporiadania referenda jednoznačne zohrali aj sociálne siete. Výskum po poslednom referende ukázal, že až 54 % respondentov získava všeobecné informácie o problematike zo sociálnych sietí a u 39 % respondentov dokonca ovplyvnili ich finálne rozhodnutie.
Jednou z inovácií referenda v roku 2014 bolo zníženie volebného veku z 18 na 16 rokov. Referenda sa zúčastnilo až takmer 110-tisíc voličov vo vekovej kategórii 16 – 17 rokov. To predstavovalo 2,6 % z celkového počtu zúčastnených a takmer 89 % všetkých obyvateľov Škótska tejto vekovej kategórie.
Podľa výskumu Saby Munirovej, lektorky na Fatima Jinnah Women University, zohrali sociálne siete v tejto vekovej kategórii veľkú rolu pri zmene ich volebného správania. Online kampane na sociálnych sieťach sa javili ako účinný nástroj vplývajúci na zmenu ich rozhodnutia.
Psychológia sociálnych sietí a vzorce správania na online platformách dokonca nahrávajú stúpencom za nezávislosť. Informácie vyjadrené pozitívnym štýlom (áno nezávislosti) totiž ľudia prijímajú ľahšie než vyjadrenie negatívneho stanoviska (nie nezávislosti).
Okrem toho boli stúpenci za nezávislosť trikrát ochotnejší vyjadriť svoje názory na sociálnych sieťach a ich kampaň bola spojená s dvoma najsilnejšími politickými stranami v koalícii.
Z verejnej mienky nateraz nemožno určiť jednoznačný výsledok
Najnovšie prieskumy verejnej mienky v Škótsku vykazujú podporu za nezávislosť v pomere 49 % za a 51 % proti. Nerozhodnutí voliči nie sú v prieskumoch zahrnutí. Ide o veľmi malý rozdiel, ktorý nie je v súlade s rétorikou škótskej premiérky o veľkej a dlhodobej podpore nezávislosti obyvateľstvom.
Verejná mienka však môže krátkodobo vybočiť z priemeru vplyvom rôznych udalostí. Jednou z nich bol napríklad Brexit, keď mala verejná podpora za nezávislosť Škótska vzostupný trend. Rovnako to bolo aj v prípade pandémie Covid-19.
Počas pandémie totiž verejnej mienke dominoval názor, že škótska poloautonómna vláda zvládla prepuknutie koronavírusu lepšie ako vláda Spojeného kráľovstva. Prípadné referendum v roku 2022 tak môže byť zvrátené novými udalosťami, ako napríklad vývojom vojny na Ukrajine, energetickou krízou či schopnosťou zvládať infláciu.
Nálady sa taktiež môžu dramaticky zmeniť posledné týždne pred referendom, čo potvrdzujú aj dáta zo sociálnych sietí. V roku 2014 na nich vykazovali voliči vrchol záujmu tri týždne pred uskutočnením referenda.
Zákonnosť referenda o nezávislosti zostáva sporná
Legislatívne právomoci Škótska boli zriadené Škótskym aktom v roku 1998. Ten škótskemu parlamentu vyhradzuje určité mantinely právomocí a vymedzuje tie, ktoré spadajú pod výlučnú právomoc Westminsteru.
Referendum o nezávislosti Škótska nemôže škótsky parlament bez súhlasu Londýna vyhlásiť. Referendum v roku 2014 sa uskutočnilo vďaka dohode medzi britským parlamentom a škótskou vládou po definovaní presných podmienok jeho konania.
Takýto súhlas dnes Škótsku chýba a referendum nepodporuje ani britská premiérka Liz Trussová.
Najbližší krok je nateraz v rukách Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva. Ak rozhodne v neprospech konania referenda, Sturgeonová bude takéto rozhodnutie rešpektovať. Zároveň bude podľa jej slov potrebné nechať o nezávislosti rozhodovať ľudí vo voľbách alebo upustiť od ambícií na nezávislosť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
