Cieľom nedávnej ruskej dezinformačnej taktiky v Gruzínsku bolo zasiať informačný chaos a zmätok pred inváziou na Ukrajinu. Táto aktivita však pokračuje naďalej, pričom nadväzuje na dlhodobú operáciu Moskvy v informačnom priestore Gruzínska, kde sa naratívy pravidelne adaptujú na aktuálnu situáciu.
Naratívy pred útokom
Jeden z najčastejších naratívov ruskej dezinformačnej aktivity proti Gruzínsku využíva „tradičné hodnoty“ či konzervatívne nálady, v rámci ktorých sa zameriava na postavenie žien a LGBT komunity v spoločnosti. Taktiež sú však prítomné dezinformácie o etnických menšinách Arménov a Azerbajdžancov. Ich cieľom je narušiť spoločenskú situáciu a stabilitu v krajine.
V marci 2020 viedli Ruskom šírené dezinformácie v Gruzínsku k vlne nenávisti voči azerbajdžanskej menšine. Tá vraj porušovala protipandemické opatrenia a napomáhala tak šíreniu koronavírusu.
Po vypuknutí konfliktu o Náhorný Karabach sa ruská dezinformačná sieť snažila narušiť vzťahy medzi Gruzíncami a arménskou menšinou. Podobné dezinformácie ako v Gruzínsku sa šírili aj v Arménsku a Azerbajdžane.
Ďalším cieľom dezinformačných aktivít boli niektoré feministické hnutia a organizácie bojujúce proti násiliu na ženách. V tomto prípade sa šírili naratívy o ohrození „tradičných hodnôt”, ktoré sú bežné aj na Slovensku. Pre svoje kampane ich využívajú aj niektoré politické strany.
V júli 2021 vyvrcholila dezinformačná kampaň voči komunite LGBT fyzickými útokmi na aktivistov a novinárov, ktorí organizovali dúhový pochod v Tbilisi. Pri šírení kampane proti tejto komunite prispeli aj krajne pravicové strany v krajine a cirkev.
Hlavným cieľom tejto širokej dezinformačnej škály je podkopať demokratické, proeurópske a proatlantické snahy Gruzínska.
Ako by malo Gruzínsko bojovať v informačnej vojne?
Právnička Tamara Dekanosidze a výskumníčka Isabella Wilkinson v článku pre britský Chatham House tvrdia, že v informačnej vojne by sa mala angažovať gruzínska občianska spoločnosť, médiá a vláda. Celospoločenský prístup však čelí mnohým prekážkam v dôsledku polarizácie gruzínskej politickej scény a verejnej diskusie, ako aj nízkej úrovne dôvery medzi všetkými aktérmi.
Jedným zo spôsobov obrany v informačnom priestore by malo byť prijatie balíka mediálnych „zlatých štandardov“ na zmiernenie hrozieb vyplývajúcich z dezinformácií. Tento balík by formalizoval núdzovú koordináciu v prípade jej potreby. Návrh by mal byť vypracovaný zástupcami gruzínskych mainstreamových a nezávislých mediálnych organizácií, ale taktiež za prítomnosti expertov z iných oblastí.
Spomínaný balík by mal zahŕňať aj zlepšenie štandardov podávania správ týkajúcich sa etnických menšín, žien a LGBT komunít.
Aktívne by sa malo pracovať aj na rozvoji profesionalizácie miestnych médií a novinárov, vysielania v jazykoch menšín, zvyšovaní technickej kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mediálnej gramotnosti. Napokon by sa nemalo zabúdať ani na opatrenia na ochranu obetí domáceho násilia a zmierňovanie diskriminácie v online aj offline priestore.
Tieto návrhy sú však zatiaľ veľmi ďaleko od toho, ako ku hrozbám v informačnom priestore krajina pristupuje.
Situácia sa nemení len v informačnom priestore
Gruzínsko zažilo – podobne ako Ukrajina – agresiu Ruska v roku 2008. Vtedy vojnu rýchlo prehralo. Mnoho obyvateľov krajiny to má stále v pamäti.
Na území Gruzínska sa nachádzajú dva teritoriálne subjekty, ktoré vytvorilo Rusko po lokálnych konfliktoch v 90. rokoch 20. storočia. Je to Južné Osetsko a Abcházsko. Otázka týchto dvoch subjektov nebola nikdy finálne vyriešená, v oboch prípadoch riešenie uviazlo na mŕtvom bode.
Na internete sa objavilo niekoľko videí, ktoré majú dokazovať presun vojakov a techniky z Južného Osetska a Abcházska smerom na Ukrajinu. Oficiálne tento presun ešte nebol potvrdený, avšak v prípade Južného Osetska je vojenský konvoj smerujúci na Ukrajinu zdokumentovaný.
Pre Gruzínsko táto situácia predstavuje novú bezpečnostnú výzvu, kde v určitom bode možno budú Južné Osetsko a aj Abcházsko bez prítomnosti akejkoľvek armády. Možnosť opätovného pripojenia subjektov ku Gruzínsku je však hypotetická. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Gruzínsko o takúto akciu v blízkej budúcnosti pokúsilo.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
