Aktivity Ruska, resp. ešte Sovietskeho zväzu, v Afrike sa datujú až do 60. rokov 20. storočia, keď v rámci dekolonizačných procesov vznikali samostatné štáty. V atmosfére studenej vojny sa dva súperiace bloky – Západ a Východ – pustili do pretekov o získanie si priazne novovzniknutých nestabilných krajín tretieho sveta.
Novodobý kolonializmus v Afrike
O viac ako 60 rokov od tzv. roku Afriky a viac ako 30 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu, Rusko opäť naplno rozbehlo preteky o dominanciu na africkom kontinente. Okrem Kremľa tu má rozsiahle aktivity aj Čína, ktorá je najväčším obchodným partnerom tohto kontinentu a v mnohých štátoch má mimoriadne investície.
Ruské záujmy v Afrike sú do značnej miery presadzované prostredníctvom Wagnerovej skupiny, súkromnej vojenskej spoločnosti. Jej oficiálnym zakladateľom je Jevgenij Prigožin. Ich aktivitám na africkom kontinente sme sa venovali už v nedávnom článku. Dnes je však otázne, ako bude Wagnerova skupina fungovať vzhľadom na neúspešný puč z júna tohto roka.
Okrem Wagnerovcov Rusko využíva na posilnenie svojho vplyvu aj dezinformácie a propagandu. Kremeľ tým podsúva protizápadné naratívy o údajnom novodobom európskom kolonializme a cielene šíri dezinformácie o vojne na Ukrajine.
Hlavným terčom je Francúzsko a jeho koloniálna minulosť
Postoj africkej verejnosti vo vzťahu k Francúzsku, ktoré má koloniálnu minulosť najmä v oblastiach západnej a strednej Afriky, je dlhodobo negatívny. Veľa na tom nezmenila ani snaha prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý zvýšil pomoc kontinentu a začal vracať kultúrne artefakty ukradnuté počas koloniálnych vojen. V roku 2021 dokonca odletel do Rwandy, aby verejne priznal francúzske zlyhanie počas genocídy v roku 1994.
Francúzsko nasadilo od roku 2013 približne 5-tisíc vojakov do regiónu Sahel v rámci operácií Serval a Barkhane. Cieľom operácií bolo pomôcť vládam týchto krajín pri potlačaní silnejúcich teroristických skupín v regióne.
Niektoré z najkrvavejších bojov sa odohrali v roku 2022. Keďže si povstalecké násilie vyberá svoju daň na miestnom obyvateľstve a jeho ťažká situácia sa len zhoršuje, hnev verejnosti sa pochopiteľne čoraz viac obracia na Francúzsko.
Elyzejský palác preto minulý rok prijal rozhodnutie o stiahnutí svojich vojakov z Mali, bývalej kolónie v západnej Afrike. To isté nasledovalo začiatkom tohto roka aj v susednej Burkine Faso.
Tieto kroky boli čiastočne vyvolané aj vojenskými prevratmi a prítomnosťou Wagnerových žoldnierov v regióne Sahel. Mocenské vákuum okamžite využilo Rusko, ktoré týmto štátom poskytlo bezpečnostnú pomoc a diplomatickú podporu.
Kremeľ sa snaží vymaniť z medzinárodnej izolácie
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová tento mesiac v parlamente povedala, že za protifrancúzske nálady v Afrike sú čiastočne zodpovední „nepriateľskí aktéri, najmä z Ruska“.
Na danú problematiku má však Kremeľ rozdielny názor. „Francúzsko naďalej zaobchádza s africkými krajinami z pohľadu svojej koloniálnej minulosti,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. „Ak africké krajiny považujú za potrebné rozvíjať vzťahy s Ruskom, nemá to nič spoločné s Macronom, Elyzejským palácom a Francúzskom,“ dodala.
Zdôraznila tiež, že „francúzsky kolonializmus na africkom kontinente sa skončil. Skončila sa éra, keď sa africké krajiny museli pred prijatím suverénneho rozhodnutia niekoho opýtať, najmä Francúzska.“
Na druhej strane, Moskva opakuje, že „na rozdiel od Francúzska sa náš [pozn. ruský] principiálny postoj k tejto otázke nikdy nezmenil. Či už to bolo za čias Sovietskeho zväzu alebo v dnešnom Rusku, vždy sme v afrických krajinách videli suverénnych, nezávislých partnerov.“
Podstatou ruskej stratégie je však ochrana diktátorských režimov. Udržiavaním totalitných vodcov pri moci si Kremeľ udržuje v daných krajinách vplyv a presadzuje svoje politické a ekonomické záujmy.
To je spojené s vysoko sofistikovanými dezinformačnými kampaňami, ktoré sú plné správ o západnom kolonializme a potrebe posilňovania postavenia Afriky vo svete. Táto stratégia sa ukázala ako účinná, keďže mnohí z afrických autokratov, ktorých Rusko podporovalo, zostali pri moci.
K rozšíreniu ruského vplyvu došlo aj napriek tomu, že Moskva čelí medzinárodnej izolácii a hospodárskemu poklesu. Samuel Ramani, lektor politickej vedy a medzinárodných vzťahov na Oxfordskej univerzite, to označuje za paradox „vonkajšej expanzie a vnútorného úpadku“.
Ruská dezinformačná kampaň v Afrike
Po tom, ako ozbrojení muži v marci tohto roka zabili deväť čínskych občanov v bani na zlato v Stredoafrickej republike, sa na internete rozšírilo video, podľa ktorého Francúzsko tajne nariadilo útok a plánovalo zdiskreditovať Wagnerovcov pôsobiacich v krajine.
Video je príkladom rastúcej ruskej dezinformačnej kampane, ktorá posilňuje kritiku Francúzska a prezentuje Moskvu ako spojenca krajín strednej a západnej Afriky. Závažnosť tohto problému je pritom vidieť aj na odhalení rozsiahlej dezinformačnej kampane. Tá zahŕňala zverejňovanie falošných správ maskovaných ako články významných francúzskych médií v rámci hybridnej vojny vedenej Moskvou.
Po stiahnutí francúzskych vojakov z Burkiny Faso a Mali sa naďalej v týchto krajinách šírila vlna protifrancúzskeho obsahu na sociálnych sieťach vo forme dezinformácií a proruských videí, animácií a mémov.
To sa zhodovalo s vyhostením francúzskych spravodajských sietí novými vojenskými juntami v Mali a Burkine Faso. V rovnakom čase bolo pozorované aj prepojenie miestnych médií v daných štátoch s ruskou spravodajskou sieťou RT (Russia Today) a ďalšími ruskými štátnymi médiami, ktoré boli z Európy vykázané po invázii na Ukrajine.
Od dezinformácií cez mémy až po propagandistické animované videá
Jedným z príkladov rastúcej ruskej propagandy v Afrike je animované video, ktoré sa tento rok šírilo na sociálnych sieťach. V ňom komando v uniformách s ruskou vlajkou a znakom skupiny Wagner vyskočilo z vrtuľníka, aby prišlo na pomoc dvom obkľúčeným africkým vojakom z Mali a Burkiny Faso.
Africkí vojaci a ich ruskí spojenci potom spoločne porazili Francúzov zobrazených ako svorku hrozivých zombie kostlivcov a obrovského hada. Na konci animovaného videa sa všetci spoločne vydávajú bojovať proti Pobrežiu Slonoviny, ktoré je tradičným spojencom Západu.
Africkí, ako aj západní spravodajskí a vojenskí predstavitelia, sú z podobných videí znepokojení. A to nielen kvôli ich obsahu, ale aj forme, keďže animované videá môžu osloviť aj negramotné či menej vzdelané publikum.
Africké štáty podporujú Rusko aj vo vojne na Ukrajine
Po invázii na Ukrajinu boli ruské štátne médiá obmedzené alebo zakázané na všetkých hlavných sociálnych platformách. Ruskej dezinformačnej scéne sa však darí obchádzať tieto opatrenia.
Príkladom je rozsiahla sieť účtov s názvom Russosphère (v preklade Ruská sféra). Tá sa rýchlo stala aktívnou na Facebooku, YouTube a Twitteri, ako aj na Telegrame a VKontakte – ruskej verzii Facebooku.
Účty Russosphère pomáhajú rozširovať vplyv Ruska na africkom kontinente, a to najmä na úkor Francúzska. Súčasťou ich aktivít je ale aj šírenie dezinformácií alebo propagandy ohľadom vojny na Ukrajine.
Snahou Kremľa je presvedčiť africké štáty, že Ruskom vedená vojna je odôvodnená a tým si zabezpečiť ich podporu. Príkladom sú statusy, v ktorých členov ukrajinskej armády nazývajú nacistami a satanistami. Tieto účty dokonca zdieľali aj informácie o nábore do žoldnierskej skupiny Wagner.
V konečnom dôsledku aj tieto aktivity prispievajú k nedostatočnej podpore Ukrajiny na africkom kontinente. To možno vyčítať napríklad z hlasovania o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN z februára tohto roku.
Rezolúcia žiadala od Ruska okamžité ukončenie bojov. Aj napriek tomu, že bola nakoniec schválená, africké štáty tvorili takmer polovicu všetkých nehlasujúcich členov OSN.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
