V júli tohto roka ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala, že Federálna bezpečnostná služba (FSB) zmarila pokus o atentát na Margaritu Simonjanovú, šéfredaktorku štátneho média RT, a Xeniju Sobčakovú, známu novinárku a televíznu moderátorku.
Agentúra ďalej uviedla, že za atentátom mala byť neonacistická skupina s názvom „Paragraph-88“. Skupina mala uskutočniť prieskum v blízkosti domov a pracovísk novinárok. FSB zverejnila zábery, na ktorých je vidieť niekoľko zadržaných podozrivých, ako aj údajne zhabané zbrane a knihy o nacizme.
Súd nariadil zadržanie piatich mladistvých narodených v rokoch 2005 a 2006 a dvoch mužov, ktorí boli podľa súdu súčasťou organizovanej skupiny. Ako uvádza ruská TASS, zadržaní Rusi sa údajne priznali, že atentáty pripravovali na pokyn Bezpečnostnej služby Ukrajiny za odmenu 1,5 milióna rubľov (približne 15-tisíc eur) za každú vraždu.
Údajné ciele atentátnikov
Jedným z údajných cieľov mala byť Margarita Simonjanová. EÚ, Spojené kráľovstvo a ďalšie štáty na ňu uvalili sankcie za jej ústrednú úlohu v štátnej propagande pred aj po začatí plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Simonjanová uverejnila na svojom účte na Telegrame správu o údajnom sprisahaní s cieľom zabiť ju. V správe, ktorá je očividne adresovaná bezpečnostným službám, píše: „Pokračujte v práci, bratia!“
Druhým cieľom atentátnikov mala byť údajne Xenija Sobčaková. 41-ročná Ruska je známou verejnou osobnosťou, televíznou moderátorkou, novinárkou a herečkou. Je mladšou dcérou prvého demokraticky zvoleného starostu Petrohradu Anatolija Sobčaka a ruskej senátorky Ľudmily Narusovej. Práve Sobčak je často označovaný za Putinovho mentora ešte z ich spoločných čias v Petrohrade, kde Sobčak pôsobil ako primátor a Putin ako jeho zástupca.
Osobný vzťah medzi Xenijou Sobčakovou a Vladimirom Putinom je však komplikovanejší. Sobčaková je často kritická voči Kremľu a v roku 2018 dokonca kandidovala v prezidentských voľbách proti Vladimirovi Putinovi. Jej populárny kanál na YouTube často kritizuje úrady a od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát opustila Rusko.
Na margo údajného pripravovaného atentátu Sobčaková na svojom telegramovom účte uviedla: „Ak je to všetko pravda, potom ďakujem všetkým zúčastneným službám za ich prácu. Ak nie a ak išlo len o to, aby ma dali do jednej vety so Simonjanovou, potom je to jednoducho podlosť.“
Kyjev popiera akúkoľvek účasť v pripravovaných atentátoch. Poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Mychajlo Podoljak na margo daných osôb uviedol, že „rozhodne ich [pozn. Xeniju Sobčakovú a Margaritu Simonjanovú] nepotrebujeme. Nemajú na nič vplyv. Nezohrávajú dôležitú úlohu v tom, čo sa dnes deje ani v rámci vojny ako celku, ani v rámci straty pozície Ruska v globálnom zmysle. Sú bezvýznamné.“
Nešlo by o prvý prípad atentátu
Bez ohľadu na vierohodnosť vyššie uvedených tvrdení, v Rusku už došlo k niekoľkým atentátom voči verejne známym podporovateľom vojny na Ukrajine. Jedným z nich je aj prípad Darie Duginovej, dcéry Alexandra Dugina, významného ruského nacionalistu.
Ten je často označovaný za ideológa Putinovej vojny na Ukrajine aj napriek tomu, že nemá žiadne oficiálne väzby na Kremeľ. Dugin dlhodobo agitoval za obnovenie ruského impéria a presadzoval, aby Moskva anektovala Ukrajinu a ďalšie rusky hovoriace časti bývalého Sovietskeho zväzu.
Daria Duginová, ktorá pravidelne vystupovala na štátnych televíznych kanáloch ako provojnová komentátorka, zahynula 20. augusta 2022 pri explózii bomby umiestnenej v aute, ktoré šoférovala.
Oficiálne parlamentné noviny vysielali jej pohreb v priamom prenose. Leonid Sluckij, ktorý vedie Liberálnodemokratickú stranu Ruska, v jednom momente počas obradu zvolal: „Jedna krajina, jeden prezident, jedno víťazstvo,“ čo je nápadne podobné heslu nemeckej nacistickej strany: „Ein Volk, ein Reich, ein Führer.“
Dva dni po výbuchu bomby FSB oznámila, že prípad vyriešila. Za vraha označili ukrajinskú vojenskú dôstojníčku Natáliu Vovkovú. Tá mala niekoľko týždňov sledovať Duginovú, prenajať si byt v jej obytnom komplexe a pred útekom z Ruska do Estónska nastražiť bombu v aute – to všetko s podporou Kyjeva. Podľa zistení denníka The New York Times sa aj samotní predstavitelia USA domnievajú, že za atentátom v Rusku stáli Ukrajinci.
Kto seje vietor, zožne búrku
Známych prípadov, keď boli vykonané útoky na vybratých ruských podporovateľom vojny na Ukrajine, je však viac. Jedným z nich je aj vražda známeho prokremeľského blogera Vladlena Tatarskijho.
Ten bol známy podporou invázie na Ukrajinu, v rámci ktorej pravidelne vyzýval Rusko na totálnu vojnu a obhajoval extrémne násilie vrátane vojnových zločinov. „Porazíme všetkých, zabijeme všetkých, vyrabujeme, koho budeme potrebovať a všetko bude tak, ako sa nám páči,“ povedal minulý rok po kremeľskej ceremónii potvrdzujúcej nelegálnu anexiu štyroch ukrajinských regiónov.
Tatarskijho zabila bomba pri výbuchu v kaviarni na brehu rieky Neva v historickom centre Petrohradu. Ruské tlačové agentúry uviedli, že bomba bola ukrytá v buste s podobou blogera. Sošku mu mala darovať Darja Trepovová, ktorá je údajne aktívnou podporovateľkou protikorupčnej skupiny ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. Neskôr bola zadržaná pre podozrenie z účasti na výbuchu.
Nevydareným pokusom o atentát bol pravdepodobne aj útok na prominentného ruského nacionalistického spisovateľa Zachara Prilepina. Ten pri výbuchu bomby vo svojom aute utrpel vážne zranenia, jeho vodič zraneniam podľahol. Ruské úrady neskôr informovali, že podozrivý bol zadržaný a počas výsluchu sa priznal, že konal na pokyn ukrajinských špeciálnych služieb.
V apríli bolo navyše zatknutých šesť údajných členov zakázanej ruskej teroristickej skupiny „Národný socializmus/Biela sila“, ktorí boli obvinení z prípravy atentátu na významného ruského novinára Vladimira Solovjova.
Rusko po každom incidente obvinilo Ukrajinu zo spáchania alebo prípravy teroristických útokov na svojich občanov. V prípadoch novinárky Darie Duginovej a vojnového blogera Vladlena Tatarskijho Kyjev popiera akúkoľvek zodpovednosť a odkazuje na vnútorných nepriateľov v samotnom Rusku. V prípade spisovateľa Zachara Prilepina poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak dokonca uviedol, že verí, že útok zinscenovali samotné ruské orgány.
Kto je v skutočnosti za útokmi?
Aj keď určiť, kto je zodpovedný za jednotlivé útoky, je v prebiehajúcom konflikte veľmi zložité, existujú určité indície. Generálmajor Kyrylo Budanov, šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany (HUR), v rozhovore pre spravodajskú agentúru Reuters začiatkom júla priznal, že schvaľuje atentáty na nepriateľov Ukrajiny.
Perspektíva tajnej služby, ktorá vysiela svojich členov na „lov“ nepriateľov Ukrajiny, vyvolala porovnanie s izraelskou tajnou službou Mossad. Budanov sa tejto analógii nebráni a pripustil, že ukrajinská vojenská rozviedka odstraňovala a aj odstraňuje svojich nepriateľov.
Kremeľ označil Budanovovu poznámku, že „budeme zabíjať Rusov kdekoľvek na svete až do úplného víťazstva Ukrajiny“, za „obludnú“. Ruský súd vydal na šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky zatykač. Obvinený je z trestných činov spojených s terorizmom a pašovaním zbraní.
Kremeľ v minulosti obvinil aj USA, že stoja za útokom bezpilotného lietadla na moskovskú kremeľskú citadelu, ktorého cieľom malo byť údajne zabitie prezidenta Vladimira Putina. To Washington rázne odmietol.
V rámci Ruska pôsobia aj rôzne odbojové hnutia, ktoré bojujú proti Putinovmu režimu. Príkladom je Bojová organizácia anarchokomunistov (BOAK), ktorú tvoria mladí vzdelaní Rusi odhodlaní zvrhnúť ruského prezidenta. Tí zorganizovali sériu sabotážnych útokov zameraných na vládne budovy a železničné trate.
Známym bol aj prípad, keď došlo k útoku priamo na ruskom území, konkrétne v Belgorodskej oblasti. K tomuto aktu sa prihlásil Ruský dobrovoľnícky korpus (RDK) a Légia Sloboda Rusku, skupiny, ktoré sa snažia o zvrhnutie Putinovho režimu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
