Ambície Kremľa urobiť z Ruska hlavného hráča v medzinárodnom obchode s vakcínami a upevniť tak svoje postavenie vo svete brzdia oneskorené dodávky vakcín. Viaceré krajiny hlásia, že tím Sputnik V má problémy s dodržaním sľubovaných termínov dodania očkovacích látok.
Idylické ruské prezentovanie
Globálna pandémia poskytla mocenským lídrom jedinečnú príležitosť posilniť si svoj vplyv prostredníctvom tzv. „vakcínovej diplomacie“. Rusko sa tejto šance rýchlo chytilo a začalo expandovať so svojou vakcínou všade tam, kde bol o ňu záujem. V nedávnom príspevku na twitterovom účte Sputnik V sa uvádza, že „Sputnik V je teraz povolený v 69 krajinách s celkovým počtom obyvateľov viac ako 3,7 miliardy.“
Táto na prvý pohľad optimistická informácia však kontrastuje s reálnymi údajmi o dostupnosti vakcín v týchto krajinách. Mnohé štáty totiž uvádzajú, že v posledných mesiacoch dostávajú iba zlomok vakcín, ktoré objednali.
Realita: nedostatok druhých dávok a rušenie kontraktov
Problémy s dodávkami hlásia predovšetkým krajiny Latinskej Ameriky. Väčšina štátov tejto oblasti, v ktorých sa vakcína Sputnik V používa, vyjadrujú frustráciu z omeškaní.
Už v máji sa obyvatelia Mexika sťažovali, že ruské dodávky meškajú a dôsledkom toho ľudia nemôžu dostať druhú dávku v odporúčanom období. Podobný problém má aj Argentína, ktorá stále čaká na viac ako 18,5 milióna oneskorených dávok. Až 13,1 milióna z nich pritom predstavuje druhú dávku.
V uniknutej e-mailovej komunikácii poradca argentínskeho prezidenta odkazuje Rusku, že tieto oneskorenia „ohrozujú vládu“ a hrozí, že celá zmluva bude zrušená. Následkom týchto skutočností Argentína v priebehu júla podpísala nové zmluvy so spoločnosťami Pfizer Inc. a Moderna Inc.
Guatemala kvôli meškaniam zmenila pôvodný kontrakt a namiesto 16 miliónov očkovacích látok Sputnik V nakúpi od Ruska len polovicu. Financie, ktoré mali byť použité na Sputnik, budú reinvestované do nákupu vakcín od spoločností Pfizer, Moderna alebo Johnson & Johnson.
Brazília sa taktiež vyjadrila, že nebude potrebovať 10 miliónov dávok Sputniku, na ktorých sa dohodla v marci, pretože má zaistené iné vakcíny.
Okrem spomínaných štátov má problémy s dodávkami aj Honduras či Bolívia.
Zo západnej pologule až na východ
Z krajín mimo Latinskej Ameriky je neskoršími dodávkami vakcíny Sputnik V zasiahnutý najmä Irán. Teherán objednal 60 miliónov dávok očkovacej látky, do krajiny bol však doposiaľ dodaný len ich zlomok – približne 2 milióny.
V subsaharskej Afrike problémy hlási Angola a Ghana, kde z miliónov dohodnutých dávok bolo dodaných len niekoľko tisíc. Dôsledkom toho Ghana pred pár dňami od zmluvy s Ruskom odstúpila.
V Indii zase ruský výrobca nedodal rovnaké množstvo prvej a druhej dávky. Chýbajúci rozdiel predstavoval viac ako 2,5 milióna dávok.
Čo na to Rusko?
Hovorca Kremľa uviedol, že oneskorenie medzinárodných dodávok Sputniku je následkom zvýšeného domáceho dopytu po vakcínach, pretože počet prípadov v Rusku narastá.
Okrem toho, v niektorých regiónoch Ruska sa očkovanie stalo pre verejné profesie povinným. Moskva tvrdí, že tento fakt, spolu s problémami so skladovaním, viedli k nedostatkom a omeškaniam dodávok vakcín.
Kremeľ sa zaviazal, že vyrieši problémy so svojimi zahraničnými zákazkami, ale jeho bezprostrednou prioritou bolo uspokojenie domáceho dopytu.
Existujú však názory, že Moskva jednoducho nadhodnotila svoje kapacity a nie je schopná vyrobiť všetko, čo sľúbila.
Bude Sputnik dvojsečná zbraň?
Problémy s dodávkami Sputniku môžu pre Moskvu znamenať viac ako stratené príjmy zo zrušených kontraktov. Spočiatku agresívna ruská vakcínová diplomacia môže mať opačný účinok a môže sa obrátiť proti samotnému Rusku.
Krajiny odstupujú od zmlúv a obracajú sa na amerických, európskych či čínskych producentov. Snahu o posilnenie vzťahov s týmito krajinami môžu nesplnené sľuby a nedoručené dodávky ľahko zdecimovať a vyvolať tak opačný efekt, ako ten, ktorý Rusko od svojej vakcínovej diplomacie očakávalo.
