Rusko nebude blokovať Twitter. Snahy o kontrolu nad sociálnymi sieťami tým ale nekončia

Ruský orgán pre dohľad nad médiami (Roskomnadzor) oznámil, že napriek predchádzajúcim vyhláseniam Twitter blokovať nebude. Rozhodol sa ale obmedziť spomalenie služieb tejto sociálnej siete na mobilné zariadenia. Snahy ruskej vlády o cenzúru sociálnych sietí v krajine tým ale nekončia. Najnovšie má v hľadáčiku Facebook a YouTube.

Obrázok: Pixabay.

Spor s Twitterom začal ešte v polovici marca. Roskomnadzor ho vtedy obvinil z porušenia ruských pravidiel regulujúcich obsah zverejnený na sociálnych sieťach. Twitter údajne neodstránil niekoľko príspevkov súvisiacich s detskou pornografiou, predajom drog a obsah, ktorý používateľov nabádal k samovražde.

Neúspešný vzdor Twitteru

V reakcii na obvinenia Twitter zdôraznil, že k takýmto príspevkom zastáva politiku nulovej tolerancie. Zo začiatku sa snažil ruskému tlaku a externej cenzúre svojho obsahu vzdorovať aj napriek hrozbe Roskomnadzoru o jeho úplnom zablokovaní pre ruských používateľov. 

V polovici marca však Roskomnadzor prijal opatrenia, ktoré obmedzili rýchlosť služieb Twitteru v Rusku. Onedlho nato sa sociálna sieť rozhodla ruským požiadavkám podriadiť a vymazala 91 % problematických príspevkov. Medzi nimi aj príspevky vyzývajúce ruskú mládež na účasť na protestoch za oslobodenie opozičného politika Alexeja Navaľného.

Aké je reálne pozadie sporu s Twitterom?

Práve posledná kategória „nežiadúcich“ príspevkov vyvoláva otázky o skutočnej motivácii ruskej vlády, ktorá stála za tlakom na Twitter. Táto sociálna sieť spolu s ďalšími totiž nečelila žiadosti o odstránenie príspevkov, ktoré povzbudzovali účasť na protestoch za Navaľného, po prvý raz. V apríli udelil moskovský súd Twitteru a TikToku pokutu v celkovej výške 99-tisíc a 24-tisíc eur za to, že neodstránili spomínané príspevky.

Opatrenia ruských úradov proti Twitteru a iným sociálnym sieťam za posledné mesiace vyvolávajú obavy, že ich cieľom je umlčať opozíciu. Tá k mobilizácii ruského obyvateľstva využíva práve tieto platformy, keďže tradičným médiám v Rusku dominujú tie vlastnené či financované štátom, ktoré propagujú najmä prokremeľské naratívy.

Obavy z cenzúry panujú aj ohľadom posledného vyhlásenia Roskomnadzoru, v ktorom tvrdí, že zistil prípady nelegálneho obsahu aj „na iných internetových stránkach, vrátane Facebooku a YouTube“. Varoval, že ak nebudú prijaté adekvátne opatrenia, môžu sa aj na ne vzťahovať podobné sankcie ako na Twitter.

Snahy o kontrolu sociálnych sietí trvajú už roky

Snahy ruskej vlády posilniť kontrolu nad sociálnymi sieťami a internetom celkovo by sme mohli vystopovať prinajmenšom do roku 2012. Vtedy Rusko prijalo zákon, ktorý dal tamojším úradom moc zakázať alebo zablokovať internetový obsah, ktorý uznajú za nevhodný. Od prijatia zákona Rusko predstavilo viacero obmedzení, ktoré sa zameriavajú na sociálne siete.

Ruská vláda sa v posledných rokoch snaží kontrolu nad sociálnymi sieťami čoraz viac upevňovať a tento rok svoje snahy ešte zintenzívnila. V januári vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého hrozia sociálnym sieťam pokuty od niekoľko stotisíc do niekoľko miliónov rubľov, v prípade ak odmietnu vymazať informácie, ktoré ruská vláda považuje za problematické. 

Mesiac na to zase začal platiť zákon, ktorý zaväzuje sociálne siete vyhľadávať a blokovať informácie o úradmi nepovolených zhromaždeniach a protestoch. Tým sa opäť dostávame k jednému z najpálčivejších problémov, ktorému tento rok Kremeľ čelí, a to k téme Alexeja Navaľného, jeho opozície k súčasnému režimu a protestom za jeho oslobodenie.

Rastúce obavy Kremľa z opozície voči režimu

Práve podpora opozície, a to najmä ruskou mládežou, často stojí za vládnou kritikou sociálnych sietí. Ruská opozícia na čele s Navaľným totiž využíva na komunikáciu s ruskou verejnosťou rôzne sociálne siete. Tie sú zároveň obľúbené najmä u mladšej generácie Rusov, ktorá je kritickejšia voči Putinovmu režimu.

Podľa prieskumu Carnegie Endowment for International Peace z júla minulého roka chcú Putinov odchod z funkcie prezidenta až dve tretiny mladých Rusov. Odpor tejto skupiny obyvateľov proti Kremľu bol dobre viditeľný aj počas spomínaných protestov za oslobodenie Alexeja Navaľného.

Keďže nespokojnosť mnohých Rusov a ich podpora opozície a Navaľného stále pretrváva, ostáva aktuálnou aj potreba ruskej vlády dostať pod čo najväčšiu kontrolu prostriedky, ktorými odporcovia režimu mobilizujú ruskú spoločnosť – sociálne siete. Ukončenie ruského sporu s Twitterom teda nemusí znamenať koniec ruských snáh o cenzúru sociálnych sietí v budúcnosti.

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov a magisterského stupňa Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne | Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov. Kontakt: nikoleta.nemeckayova@infosecurity.sk