Vplyvové a informačné operácie či propaganda sú nástrojmi vojny 21. storočia. Bojisko sa z hmatatelnej reality prenieslo do virtuálneho priestoru, najväčšie boje sa zvádzajú v ľudskej mysli.
Kľúčovou je neistota, kedy nevieme rozlíšiť medzi mierovým a vojnovým stavom. Vďaka nej sa ovplyvnenie človeka, verejnej mienky a rozhodovacích procesov stáva o čosi ľahším. Výnimkou nie je ani americká verejnosť, respektíve posledné voľby na post prezidenta USA.
Zvyšujúci sa význam tejto hrozby ide ruka v ruke s rastúcimi financiami, ktoré sú do tejto oblasti investované zo strany cudzích aktérov, a to predovšetkým Ruska a Číny.
Zákon o registrácii zahraničných agentov
Dáta o investíciách cudzích aktérov sú v USA monitorované na základe Zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA – Foreign Agents Registration Act). Ten vyžaduje, aby sa zahraniční agenti alebo lobisti iných štátov zaregistrovali do databázy ministerstva spravodlivosti.
Zahraničným agentom môže byť jednotlivec alebo organizácia, ktorá koná v záujme iného štátu. Predovšetkým ide o aktivity spojené so snahou ovplyvniť politiku, vzťahy s verejnosťou či verejnú mienku ako takú.
Po skúsenostiach z roku 2016 obavy z neželaných vplyvových operácií a zasahovania do volieb v USA iba narástli. Reakcia prišla aj v podobe aktualizácie FARA, ktorej museli vyhovieť aj viaceré médiá šíriace proruskú propagandu.
Patrila k nim aj mediálna spoločnosť RIA Global LLC, respektíve RT America, ktorú aj spravodajské služby USA označili za nástroj „ruskej štátom riadenej propagandistickej mašinérie“.
Potrebné je dodať, že na sprísnenie podmienok Rusko zareagovalo aj vlastnou legislatívou. Práve tak odôvodnilo prijatie sporných zákonov, ktoré boli zamerané nielen na novinárov či aktivistov, ale od prijatia ich modifikácií v decembri 2020 aj na uzemnenie zahraničných novinárov a potlačenie politickej opozície V. Putina.
Medzi novinárstvom a propagandou
Rusko minulo na vplyvové operácie v USA od roku 2016 viac ako 146 miliónov dolárov. V prípade Číny išlo ešte o väčšiu čiastku, konkrétne viac ako 186 miliónov dolárov.
Vyplýva to z dát FARA, ktoré následne analyzovala watchdogová organizácia OpenSecrets. Tá sa venuje sledovaniu a vyhodnocovaniu finančných tokov v politike.
Počas volebného roka 2020 vykázali ruskí zahraniční agenti výdavky na lobovanie a šírenie vplyvu vo výške 42,6 milióna dolárov. Dominovali predovšetkým dve mediálne spoločnosti – RIA Novosti a Rossiya Segodnya (Russia Today).
Tie predstavujú Kremľom financované a kontrolované agentúry, ktoré zároveň spravujú televíznu sieť RT a lokalizované verzie spravodajstva pod vlajkou Sputnik.
Najväčším príjemcom financií zo strany zahraničného agenta je americká produkčná spoločnosť T&R Productions, ktorá spravuje činnosť RT v USA. Od ruských vládnych zdrojov obdržala od roku 2016 viac ako 100 miliónov dolárov.
Čínski zahraniční agenti vykázali v roku 2020 celkové výdavky vo výške 67,2 milióna dolárov. Viac ako 80% čínskych výdavkov na zahraničný vplyv v USA pochádzalo z čínskeho štátneho média CGTN TV a China Daily.
Relatívne vysoké výdavky môžu mať viacero dôvodov. Za najpravdepodobnejší možno považovať snahy o zlepšenie obrazu a posilnenie mäkkej moci čínskeho režimu. Tie prišli najmä v reakcii na rany utŕžené po obchodnej vojne s USA a vypuknutí pandémie.
Len špička ľadovca
Uvedené financie sú len tie, ktoré v rámci svojej zákonnej povinnosti nahlásili samotní zahraniční agenti. Možno tak očakávať, že rozsah vplyvových a propagandistických operácií Pekingu a Kremľa na pôde USA je ešte väčší.
Potvrdzujú to aj zistenia ministerstva zahraničných vecí USA z marca 2021. Identifikované boli štyri mediálne portály, ktoré šírili dezinformačné naratívy o vakcínach vyrobených spoločnosťami Pfizer a Moderna. Okrem toho sa venovali aj ďalším témam, ktorých potenciál mohli využiť pre polarizáciu spoločnosti.
Všetky z nich boli kontrolované ruskými štátnymi orgánmi. V prípade portálu NewsFront išlo o Federálnu bezpečnostnú službu Ruskej federácie. New Eastern Outlook a Oriental Review boli pod kontrolou Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie. Ruská armáda zas korigovala portál Rebel Inside.
Samostatnú kapitolu problematiky predstavujú sociálne siete, ktoré sa v posledných rokoch stali živnou pôdou dezinformačných naratívov. Taktiež sa nevyhli vplyvu ruskej propagandy a dezinformácií. Do karát Moskve hraje fakt, že v prípade sociálnych sietí v podstate neexistuje efektívna regulácia, ktorej by sa pri snahách o ovplyvnenie verejnej mienky bolo potrebné vyhýbať.
Platným ostáva, že cieľom nie je presvedčiť, ale vyvolať chaos. Šírenie dezinformácií a šírenie vplyvu je v prípade Ruska v podstate to isté.
Deliaca línia medzi novinárstvom a propagandou môže byť vskutku tenká. V rukách Kremľa predstavuje efektívny nástroj presadzovania záujmov, ktorý sa nesie v znamení ovplyvňovania a destabilizácie spoločenských nálad.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
