Rastúci trend využívania deepfake technológií predstavuje hrozbu pre ázijské štáty

Čína prijala v januári 2023 širšiu reguláciu dezinformačnej techniky deepfake, od ktorej si sľubuje lepšiu kontrolu tohto nástroja. Peking si uvedomuje hrozbu, ktorú táto technika predstavuje, pretože ju vo vplyvových operáciách sám využíva.

Väčšina sveta zatiaľ váha s prijatím predbežných opatrení voči rastúcemu fenoménu deepfake. Ani USA, Európska únia a väčšina hlavných ázijských geopolitických hráčov nepristúpili k úprave, ktorá by sa podobala tej čínskej. To sa môže v budúcnosti vypomstiť, keďže krajiny nemusia byť pripravené proti hrozbám deepfake bojovať.

Deepfake technológie nie sú v Ázii novinkou

Deepfake je dezinformačná technika, v ktorej prostredníctvom umelej inteligencie aktér vytvorí realisticky vyzerajúce falošné video, ktoré pôsobí ako originál. Video býva následne zverejnené s cieľom presadiť určitý záujem, zväčša zdiskreditovať iného aktéra.

Takéto videá nie sú vo svete dezinformácií a kyberpriestoru žiadnou novinkou. Niekedy však dôjde k udalosti, ktorá ich problém vytiahne opäť do popredia. Správa z februára 2023 od americkej analytickej spoločnosti Graphika upozorňuje na kampaň pročínskych aktérov, ktorí propagovali deepfake v rámci online vplyvovej operácie.

Koncom roku 2022 sa na internete šírili videá, na ktorých mali vystupovať moderátori spravodajskej stanice Wolf news. Problém je však v tom, že žiadna takáto spravodajská stanica neexistuje. Moderátori boli v skutočnosti entitami vytvorenými prostredníctvom umelej inteligencie a nástroja „synthesia“ na vytváranie falošných videí a fotiek. Obsah týchto videí podporoval čínske záujmy, preto sa o Pekingu hovorí ako o zatiaľ nepotvrdenom zdroji dezinformácie.

V Ázii sa fenoménu deepfake darí. Už v roku 2019 bolo až 25 % pornografického obsahu upraveného na kórejské etnikum a vo videách boli prevažne využité tváre známych speváčok. Fenomén však zasiahol aj politické spektrum. Napríklad počas predvolebnej kampane v Indii v roku 2020 zaplavili skupiny na aplikácii WhatsApp upravené videá politických kandidátov.

Čína okrem útokov prechádza aj do defenzívy

Čínska správa kybernetického priestoru (CAC) 10. januára 2023 po ročnom období verejného pripomienkovania predstavila nové právne predpisy na reguláciu deepfake technológie. Legislatíva priamo zakazuje výrobu tohto typu videí bez súhlasu osoby, ktorá má byť ich obsahom. Zákon tiež vyžaduje konkrétnu identifikáciu v zmysle označenia použitého softvéru, že obsah bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Peking takúto reguláciu obhajuje tým, že túto technológiu mali využívať „niektorí bezohľadní ľudia“ na výrobu, kopírovanie, zverejňovanie a šírenie nezákonných a škodlivých informácií. Malo ísť napríklad o ohováranie či znevažovanie, útok na povesť a česť iných, či dokonca o falšovanie identity iných.

Vzhľadom na politický režim v Číne je to však pravdepodobne len ďalší krok k absolútnej kontrole nad obsahom v kybernetickom priestore. Pre Peking je každý nástroj, ktorý môže podkopávať legitimitu vládnucej strany, nebezpečný.

Hrozba využívania deepfake je príliš veľká na to, aby sme ju mohli ignorovať. To by bolo veľmi hrubé podcenenie tejto manipulatívnej taktiky. Čína síce patrí k štátnym aktérom, ktorí zneužívajú túto techniku pre vlastné účely, avšak proti jej zneužívaniu voči režimu sa začala brániť.

Dezinformačná technológia je hrozbou pre celý svet

Aj niektoré ďalšie krajiny Ázie prijali opatrenia na boj proti deepfake technológii. Napríklad v Singapure existuje zákon na ochranu pred nepravdivými informáciami a manipuláciou na internete (POFMA). Legislatíva má za cieľ pôsobiť ako odstrašujúci prvok pred použitím týchto techník v predvolebnej kampani.

Väčšina ázijských štátov však zatiaľ neprijala žiadne opatrenia. Japonsko, India či Južná Kórea doposiaľ nepristúpili k širšej regulácii deepfake obsahu. Nateraz tieto krajiny využívajú už platnú legislatívu v prípadoch zneužitia tejto technológie. Vzhľadom na to, že všetky tri krajiny majú s Čínou napäté vzťahy a územné spory, môže sa im táto pasivita vypomstiť.

Deepfake videá však netrápia iba Áziu. Predstavujú problém pre všetky krajiny, kde je k dispozícii internetové pripojenie a sociálne siete. Štáty Európskej únie, vrátane Slovenska, musia byť tiež pripravené čeliť tejto dezinformačnej technike. Zatiaľ však nedošlo na európskej úrovni k právnej úprave, ktorá by mala postaviť základy na obranu voči týmto videám.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk