Mimovládna ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders v septembri 2022 zverejnila správu, v ktorej predložila dôkazy o 54 nelegálnych „policajných staniciach“ nachádzajúcich sa v 21 štátoch sveta. Podľa správy sa nelegálne policajné stanice nachádzajú predovšetkým v Európe – v strednej Európe sú dve v Prahe, dve v Budapešti, jedna v Bratislave a vo Viedni.
Tieto stanice majú oficiálne sprostredkovávať konzulárne služby svojim občanom. V skutočnosti Pekingu umožňujú dohľad nad čínskou komunitou v zahraničí a v prípade potreby donucovať k návratu do vlasti.
Záujem o čínske „policajné stanice“ vzrástol koncom októbra 2022 v dôsledku vyšetrovania ich aktivít v Holandsku. Tu sa úrady sústreďujú na pobočky v Rotterdame a Amsterdame.
Holandská vláda k prípadu uviedla, že vyšetruje správy o tom, ako čínske policajné sily od roku 2018 nezákonne otvorili najmenej dve stanice v Holandsku. Využívali ich aj na sledovanie a vyvíjanie tlaku na zámorských disidentov.
K vyšetrovaniu sa pridávajú ďalšie štáty
Deň po začiatku vyšetrovania v Holandsku vyhlásila kanadská federálna polícia, že vyšetruje správy o tajných čínskych „policajných staniciach“ pôsobiacich v Toronte.
Obvinenia pravdepodobne opäť zhoršia vzťahy medzi Ottawou a Pekingom. Tie zostali napäté po sérii sporov medzi krajinami. Medzi nimi boli zatknutia výkonnej predstaviteľky Huawei Meng Wenzhou, bývalého kanadského diplomata Michaela Kovriga a podnikateľa Michaela Spavora.
Čínske veľvyslanectvo v Kanade následne poprelo, že v budovách pracuje polícia. Má ísť len o „servisné stanice“ poskytujúce konzulárnu a byrokratickú pomoc.
V rámci Európy sa k vyšetrovaniu nelegálnych policajných staníc v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Holandsku pridávajú aj nemecké úrady. Tie vyšetrujú prítomnosť stanice vo Frankfurte.
Čína obvinenia o nelegálnej povahe staníc naďalej popiera
Čína tieto stanice naďalej označuje za „servisné strediská“ určené napríklad na obnovenie vodičských preukazov a diplomatickú pomoc čínskym občanom.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin sa vyjadril, že to, „čo bolo v zámorí označené ako policajné stanice, sú v skutočnosti servisné stanice pre čínskych občanov v zahraničí“. Čína údajne plne rešpektuje súdnu suverenitu iných krajín.
Diplomatické služby však vykonávajú uznané veľvyslanectvá alebo konzuláty podľa medzinárodného Viedenského dohovoru, ktorý podpísalo viac ako 100 krajín vrátane Číny.
Hovorkyňa holandského ministerstva zahraničných vecí Maxime Hovenkampová taktiež uviedla: „Holandská vláda nebola o týchto operáciách informovaná prostredníctvom diplomatických kanálov s čínskou vládou a to je nezákonné.“
Európska komisia oznámila, že je na jednotlivých krajinách, aby takéto obvinenia vyšetrili. Záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti totiž spadajú výlučne do kompetencie členských štátov.
Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipperová však zároveň vyhlásila, že Komisia bude prípad pozorne sledovať. V prípade potreby bude pripravená zapojené členské štáty podporiť.
Operácia Sky Net a Fox Hunt
Čínsky prezident Si Ťin-pching počas svojej dekády pri moci tvrdo presadzuje protikorupčné úsilie. Vďaka nemu sa ocitli vo vyšetrovaní desiatky miliónov kádrov komunistickej strany.
Stíhania korupcie však prenikli aj do zámoria, najmä prostredníctvom dvoch operácií známych ako „Sky Net“ a „Fox Hunt“. Cieľom oboch operácií má byť pátranie po skorumpovaných úradníkoch a utečencoch vinných z finančných podvodov v zahraničí, ako aj vyvíjanie nátlaku na ich návrat.
Rovnako ako v prípade domácej kampane proti korupcii sú Sky Net a Fox Hunt často vnímané ako cielené na politických oponentov alebo tých, ktorí sú obvinení zo zločinov ideologickej povahy. Názov Sky Net bol prevzatý z taoistického príslovia: „Nebeská sieť je obrovská, ale nič neprepustí“. Teoreticky tak odkazuje disidentom, že sa nemajú kam schovať.
Čínskemu prezidentovi protikorupčné snahy taktiež umožnili odstaviť od moci svojich politických nepriateľov, akým je napríklad bývalý šéf čínskej vnútornej bezpečnosti Zhou Yongkang, ktorý bol odsúdený na doživotie.
Čína je v tomto prípade tiež obviňovaná z používania donucovacích metód, akými sú vyhrážanie, zastrašovanie a obťažovanie rodinných príslušníkov v Číne.
Tieto aktivity majú za cieľ „presvedčiť“ podozrivých zo zahraničia k návratu. Peking sa však chváli, že za posledný rok sa mu týmto spôsobom podarilo „presvedčiť“ k návratu 230-tisíc čínskych štátnych príslušníkov podozrivých z trestnej činnosti.
Čínska verejnosť činnosť protikorupčnej kampane do značnej miery podporuje. To v kombinácii s korupciou v Číne a rastúcou nerovnosťou príjmov pravdepodobne zabezpečí jej napredovanie.
Prítomnosť nezákonnej stanice bola potvrdená aj v Bratislave a Prahe
Slovenská polícia prítomnosť čínskej nelegálnej policajnej stanice v Bratislave eviduje, no o nasledujúcich krokoch bližšie neinformovala.
Podľa Mateja Šimalčíka, výkonného riadieteľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS), by Slovensko malo reagovať minimálne diplomatickým protestom.
Podľa jeho slov „toto konanie predstavuje výrazné narušenie slovenskej suverenity. Je neprípustné, aby akákoľvek krajina vykonávala svoju trestnú politiku mimo akýkoľvek medzinárodnoprávny rámec. Pokiaľ by aj Čína mala legitímny dôvod vykonávať trestnoprávnu právomoc nad akýmkoľvek členom čínskej diaspory, tak má na tieto účely možnosť využiť oficiálne kanály a požiadať o extradíciu, ktorej prípustnosť by posúdil slovenský súd.“
Okrem Slovenska sa dve nelegálne policajné stanice vyskytujú aj v susednom Česku, kde ich aktivity sleduje Bezpečnostná informačná služba (BIS).
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
