To, ako politici tvoriaci zákony v krajinách po celom svete hovoria a pristupujú k téme klimatickej zmeny, je do veľkej miery ovplyvňované dezinformáciami, ktoré sú v súvislosti s touto témou prítomné desaťročia.
Diskurzy zahŕňajú greenwashing, technologický optimizmus či snahy niektorých veľkých ropných a plynárenských spoločností prezentovať sa ako súčasť riešenia problému do budúcnosti. Častým nástrojom podkopávania vážnosti tejto témy je napríklad aj zámerné skresľovanie vedeckých údajov. Ich cieľom je narušiť dôveru v klimatickú vedu, inštitúcie, odborníkov a navrhované riešenia.
Mýty spojené s touto témou sú populárnym zdrojom diskusií na sociálnych sieťach. Nedávno vydaný report organizácie Klimatická akcia proti dezinformáciám (Climate Action Against Disinformation, CAAD) sa zameriava na populárne platformy Facebook, Instagram, TikTok, YouTube, X (predtým Twitter) a Pinterest.
Cieľom reportu bolo hodnotenie politík jednotlivých platforiem zameriavajúcich sa na zníženie šírenia dezinformácií o zmene klímy. Analytici hodnotili dané platformy na 21-bodovej škále. Do úvahy brali kritériá ako posudzovanie príspevkov, transparentnosť, reklamy a ich monetizácia, súkromie používateľov a presadzovanie stanovených pravidiel.
Ako k boju proti dezinformáciám o klíme pristupujú sociálne siete?
Najviac bodov v oblasti boja a prevencie šírenia dezinformácií súvisiacich s klímou získal Pinterest (12). Nasledovali siete TikTok (9), Facebook (8), Instagram (8) a YouTube (6), a napokon platforma X (1).
Pinterest je teda spomedzi hodnotených sociálnych sietí jednoznačným lídrom. Ako jediná platforma totiž vo svojich komunitných pravidlách definuje klimatické dezinformácie. Rovnako upozorňuje na greenwashing, popieranie zmeny klímy, odmietanie ľudského pôsobenia na klímu či zavádzajúci obsah o klimatických katastrofách alebo politických riešeniach problému.
Pinterest má pravidlá špecificky zamerané na tému dezinformácií o klíme určené pre platený aj neplatený obsah, zakazuje monetizáciu dezinformačných príspevkov o tejto téme a vydáva výročnú správu o dezinformačných trendoch o klíme. Treba však dodať, že v súčasnosti chýba nezávislý výskum s cieľom potvrdenia toho, ako a či sú tieto politiky v praxi presadzované.
Ďalšie zo skúmaných platforiem – Facebook, Instagram, TikTok a YouTube – v boji proti dezinformáciám o klíme zaostávajú. Od CAAD získali body len za „základné kroky s cieľom riešenia klimatických dezinformácií“. Tieto štyri sociálne siete začlenili tému klímy do všeobecných politík proti dezinformáciám.
Zakázali tiež reklamy propagujúce obsah popierajúci klimatickú zmenu. Výsledky reportu však ukázali, že v praxi nie sú tieto pravidlá presadzované tak, ako to platformy uvádzajú vo svojich komunitných štandardoch. Výskumníci z CAAD napríklad tento rok zachytili na platforme YouTube 200 videí šíriacich dezinformácie spojené s klímou. Tie mali viac než 74 miliónov videní.
Najhoršie sa umiestnila platforma X
Platforma X nesplnila na škále hodnotiacej jej postup v boji proti dezinformáciám o klíme takmer žiadne z kritérií. Jediný bod získala za ľahkú prístupnosť a zrozumiteľnosť zásad ochrany osobných údajov.
V prípade X absentuje transparentnosť ohľadom klimatických dezinformácií, rovnako ako akékoľvek návody či jasne formulované opatrenia smerujúce k boju proti dezinformačnému obsahu tohto typu.
Report tiež zdôraznil, že situácia na platforme X sa minulý rok zhoršila. Dôvodom bolo jej odkúpenie zo strany Elona Muska. Akvizícia, ktorá vstúpila do platnosti v októbri minulého roka, vytvorila neistotu o tom, ktoré zásady platia, a ktoré už nie.
Platformám chýbajú definície problémového obsahu
Report CAAD považuje za najvýraznejšie chyby v doterajšom boji platforiem proti dezinformáciám o klíme najmä chýbajúce univerzálne definície. Rovnako sa ako problém ukazuje neefektívne vynucovanie nastolených pravidiel v praxi a nedostatok moderácie v jazykoch iných ako angličtine.
CAAD ďalej upozorňuje na nedostatočnú transparentnosť a marketingové kampane využívajúce greenwashing. Efektívne by podľa analytikov bolo zvýšiť kvalitu vzdelávania v tejto oblasti. To však, samozrejme, siaha aj za hranice sociálnych sietí.
Autori štúdie v jej závere pozitívne hodnotia snahu o reguláciu, ktorá bola nedávno zavedená na európskom trhu pre platformy sociálnych sietí. Hovoríme o Akte o digitálnych službách (DSA). Ten s cieľom boja proti škodlivému obsahu a dezinformáciám, ako aj v snahe o väčšiu transparentnosť a s dôrazom na kvalitnejšiu moderáciu obsahu môže pozitívne prispieť aj pri znižovaní nefaktického obsahu o klíme.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
