Nový návrh zákona, ktorý sa týka zahraničného financovania, vzbudil pozornosť maďarskej opozície aj zahraničných médií. V prípade jeho schválenia by mohli byť ohrození viacerí participanti verejného života, medzi nimi aj médiá. Vláda sa má týmto krokom snažiť posilniť národnú suverenitu, ktorá je údajne kompromitovaná zahraničnými aktérmi.
O podobný ťah sa Maďarsko pokúsilo už v roku 2017. Vtedajší zákon pod hlavičkou „transparentnosti“ určoval, že mimovládne združenia získavajúce zahraničné finančné dary sa musia registrovať ako „organizácie prijímajúca podporu zo zahraničia“.
Legislatíva tiež hovorila o tom, že musia zverejňovať mená donorov a hodnotu darovanej čiastky vyššiu ako 500 000 HUF (približne 1 400 EUR). Proti tomuto zákonu zakročil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Podľa súdu bol v rozpore s Chartou EÚ a Zmluvou o fungovaní EÚ (jedna z dvoch tzv. Rímskych zmlúv, ktoré tvoria základ EÚ).
Hlavné „hrozby“? USA a Brusel
„V súčasnej mimoriadne silnej a intenzívnej fáze medzinárodnej politiky treba jasne povedať, že cieľom maďarskej zahraničnej politiky nemôže byť nič iné ako presadzovanie maďarských záujmov,“ zdôraznil v auguste maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Orbánova strana Fidesz preto predložila parlamentu legislatívu, ktorá má za cieľ zabrániť „neprimeranému politickému zasahovaniu“. Financovanie strán, skupín alebo osôb kandidujúcich vo voľbách zo zahraničia by malo byť úplne zakázané.
V prípade porušenia hovorí návrh o odňatí slobody až na tri roky. Zakázaná by mala byť aj finančná podpora od domácich právnických osôb či organizácií bez právnej subjektivity, a taktiež anonymné dary.
Tento návrh zákona o tzv. ochrane národnej suverenity zároveň zriaďuje kontrolný úrad. Jeho úlohou ma byť dohliadanie na maďarskú zvrchovanosť či vytváranie návrhov opatrení na jej ochranu.
Zákon môže byť zneužitý
Veľmi všeobecná formulácia tohto zákona aj právomocí zmieneného úradu však môžu predstavovať risk pre občiansku spoločnosť. Podľa mimovládneho sektora je návrh zákona vládnym nástrojom k umlčaniu kritikov, a umožní novozriadenému úradu zamerať sa na novinárov, odbory či cirkvi.
Úrad na ochranu suverenity má vykonávať aj výskum v sociálnej, kultúrnej, hospodárskej, právnej a inštitucionálnej oblasti. Skúmať má taktiež možné zahraničné podieľanie sa na advokácii, dezinformačnej činnosti či zasahovaní do demokratických procesov.
„Suverenita Maďarska je narušená – a prináša to aj zvýšené riziko pre národnú bezpečnosť – v prípade, že sa politická moc dostane do rúk osôb alebo organizácií závislých od akejkoľvek zahraničnej moci, organizácie alebo osoby,“ stojí v zákone.
Orbán pravidelne využíva rétoriku známu aj na Slovensku. Hovorí totiž o vplyve zahraničných aktérov na domácu politiku a obviňuje opozíciu z ohrozovania národných záujmov. Navyše, šíri aj nepravdivé informácie, že vládnych kritikov financuje George Soros či Brusel.
Okrem slovného napádania však v Maďarsku nechýbajú ani systematické kroky ohrozujúce mediálny pluralizmus. „Vládnuca strana Fidesz de facto ovládla 80 % médií v krajine prostredníctvom politických a ekonomických manévrov a kúpy spravodajských organizácií spriatelenými oligarchami,“ uvádzajú Reportéri bez hraníc (RSF) vo svojom indexe slobody tlače 2023.
Médiá v ohrození, reaguje aj podpredsedníčka Európskej komisie
S blížiacimi sa maďarskými komunálnymi voľbami aj voľbou do Európskeho parlamentu zaznieva znepokojenie ohľadom potenciálnych dôsledkov zmieneného zákona aj budúcich krokov vlády.
„Máme opodstatnené obavy, že táto pripravovaná legislatíva zapadne do prúdu vládnych opatrení, ktoré sa snažia obmedziť účasť na verejnom živote a fungovanie slobodnej tlače,“ povedala Stefánia Kapronczay, riaditeľka pre stratégiu mimovládnej ľudskoprávnej organizácie Maďarská únia občianskych slobôd (HCLU/TASZ).
Márton Tompos z opozičnej strany Momentum Mozgalom tvrdí, že zákonom sa vláda snaží odviesť pozornosť od akútnych problémov Maďarska. Tými sú napríklad vysoká miera inflácie, stav zdravotníctva a iné.
Zamedziť politickému nátlaku by mohol pripravovaný európsky zákon o slobode médií (EMFA). „Celkový trend v Maďarsku, ktorý vedie k monopolizácii informácií, je niečo, čo nechceme, aby sa udialo kdekoľvek inde,“ uviedla podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v rozhovore pre POLITICO. Prejednávaný súbor mediálnych pravidiel momentálne prechádza legislatívnym procesom v Európskom parlamente.
Svetová aliancia pre občiansku participáciu (CIVICUS) v tohtoročnej analýze rozvoja občianskeho priestoru v Maďarsku, obdobne ako RSF, varuje pred ďalším ohrozením tlače a ochrany oznamovateľov, diskrimináciou zraniteľných skupín, ale aj možnými obmedzeniami akademickej slobody. Podpora nezávislej maďarskej žurnalistiky je tak viac ako potrebná.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
