Koncom marca 2023 aktivovali štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tzv. moskovský mechanizmus umožňujúci vysielanie krátkodobých misií do krajín s cieľom zhodnotiť stav ľudských práv.
Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) zastrešujúci ľudskú dimenziu bezpečnosti OBSE vydal na začiatku mája 2023 záverečnú správu, ktorá zhŕňa zistenia misie. Pod ľudskou dimenziou bezpečnosti rozumieme ľudské práva a demokratické normy.
Do krajiny misia nevstúpila
Spravodajca prof. Harvé Ascensio v Správe o závažnom ohrození ľudskej dimenzie OBSE v Bielorusku od 5. novembra 2020 konštatuje významné kontinuálne porušovanie ľudských práv.
Misia OBSE však prebehla mimo Bieloruska, a to z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany bieloruskej vlády. Ako informuje Ascensio, misia požiadala Minsk o povolenie vstupu do krajiny a zberu relevantných informácií.
Vláda obratom reagovala stanoviskom, že pre aktiváciu moskovského mechanizmu neexistujú oprávnené dôvody, a teda sa zdrží akejkoľvek kooperácie.
Správa tak bola vypracovaná na základe verejne dostupných dokumentov, ako je napríklad bieloruský zákon o boji proti extrémizmu. Ascensio pracoval aj s informáciami od hodnoverných zdrojov, za ktoré sa považujú medzivládne a medzinárodné nevládne ľudskoprávne organizácie. Spravodajca tiež urobil niekoľko rozhovorov s Bielorusmi v exile a zástupcami nevládnych organizácií vo Vilniuse, Varšave a Paríži.
Opresívny režim pritvrdzuje
Správa ODIHR upozorňuje na skutočnosť, že od prezidentských volieb v roku 2020 prijali bieloruské zákonodarné orgány súbor problematických legislatívnych noriem, vrátane zmeny ústavy v roku 2022.
Reforma ústavy posilnila Lukašenkovu moc v reakcii na protesty po posledných prezidentských voľbách – umožňuje mu zotrvať vo funkcii prezidenta do roku 2035 a garantuje mu plnú imunitu voči trestnému stíhaniu. Toto nápadne pripomína ruský zákon prijatý Putinom v roku 2021. Ten mu umožňuje byť prezidentom Ruskej federácie až do roku 2036.
Kriminalizácia údajného extrémistického správania taktiež posilňuje autoritatívny režim. Extrémizmus je totiž podľa správy definovaný príliš vágne, čo umožňuje bieloruskej vláde prenasledovať politických oponentov.
Zmeny v legislatíve napríklad rozširujú možnosť udeliť trest smrti za „prípravu a pokus o spáchanie teroristických činov“ či za vlastizradu spáchanú štátnymi úradníkmi a členmi ozbrojených síl.
Právne novinky ďalej obmedzujú nielen politické práva Bielorusov v exile, ale aj celú škálu slobôd bieloruských občanov v krajine – od slobody zhromažďovania po slobodu prejavu. Porušovanie slobody prejavu a práva na informácie zasiahlo mnohé bieloruské médiá. Prístup k väčšine nezávislých médií bol totiž štátom zablokovaný.
ODIHR tiež uvádza, že ľudia môžu byť trestne stíhaní aj za použitie hashtagov, zdieľanie podcastov či piesní na sociálnych sieťach.
Súdne procesy s politickými väzňami tu nemožno považovať za spravodlivé. Podľa dostupných informácií sú prenasledovaní aj samotní obhajcovia obžalovaných. V júli 2022 zaviedol Lukašenkov režim „špeciálne procedúry“, ktoré umožňujú súdiť Bielorusov v exile za ich fyzickej neprítomnosti. Neskôr počas roka schválili zákonodarcovia možnosť odobratia občianstva ľuďom podieľajúcim sa na údajných extrémistických aktivitách.
Politicky motivovaný útlak
Bieloruská vláda tak disponuje súborom právnych predpisov, ktorých cieľom je brániť v existencii akejkoľvek politickej opozície. Politicky motivovaný útlak pozostáva najmä z cieleného zatýkania demonštrantov, politickej opozície, ochrancov ľudských práv, žurnalistov či právnikov. V súčasnosti sú takto umlčiavaní aj odporcovia ruskej invázie na Ukrajinu.
Alarmujúcim je aj zaobchádzanie s politickými väzňami. K aprílu 2023 bolo v bieloruských detenčných centrách minimálne 1488 politických väzňov. Tí sa vo všetkých zariadeniach potýkajú s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou, mučením, fyzickým či sexuálnym násilím.
Ešte v roku 2020 bola vytvorená databáza BESporiadki, ktorá sleduje účasť na nepovolených demonštráciách. Na jej základe sa bieloruské ministerstvo vnútra, pod ktoré databáza spadá, môže rozhodnúť, aké akcie voči jednotlivcom či skupinám podnikne – vrátane preventívneho zatknutia alebo osobnej kontroly na hraniciach či na pracovisku.
Potvrdili sa aj predpoklady, že Lukašenkov režim je represívny voči ľuďom odsudzujúcim ruskú inváziu na Ukrajine. Od februára 2022 bolo za protivojnový postoj zatknutých približne 1500 ľudí.
Viasna, bieloruská nevládna ľudskoprávna organizácia, informovala, že tesne po začiatku invázie vypukli po celej krajine protivojnové protesty. Podľa dostupných svedectiev boli protestujúci zatknutí aj uväznení za oblečenie vo farbách ukrajinskej vlajky alebo pokladanie kvetov pred ukrajinskou ambasádou. Eskalácia mala na jednom z protestov nastať po verbálnych urážkach Putina.
Dobrovoľnícka mediálna iniciatíva Voice of Belarus dodáva, že ľudia boli zadržaní za ukazovanie podpory Ukrajine trúbením či za odmietnutie opustiť volebnú miestnosť. V rovnakom čase sa totiž v Bielorusku konalo referendum o zmene ústavy.
Za „napomáhanie extrémistickým aktivitám“ bolo považované filmovanie lietadla a za „vlastizradu“ fotografovanie vojenských zariadení. Sabotáž ruských vojsk je vnímaná ako teroristický čin a trestom môže byť dlhoročné väzenie. Bieloruský parlament taktiež zrejme v reakcii na inváziu uvažuje nad predĺžením trvania povinnej vojenskej služby z 24 na 60 mesiacov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
