Najvplyvnejší čínsky novinár, dnes už bývalý šéfredaktor vládnych novín Global Times, je na domácej scéne často označovaný za „jediného človeka so slobodou prejavu“. Aj napriek nedávnemu odstúpeniu z funkcie ostáva mimoriadne vplyvnou postavou, ktorá stojí za novodobou podobou čínskeho nacionalizmu.
Volania po vojenských zásahoch či vyhrážky smerované štátom, ktorých záujmy sú v rozpore s tými čínskymi. Takto vyzerá twitterový účet novinára, ktorý na šéfredaktorskej stoličke straníckych Global Times sedel už od roku 2005.
Milióny sledovateľov na čínskych sociálnych sieťach a takmer 460-tisíc sledovateľov na Twitteri, ktorý je v Číne oficiálne zakázaný, z neho robia prominentný provládny hlas ako na domácej scéne, tak aj v západných médiách.
Global Times – čínske Fox News?
Denník Global Times je vlastnený oficiálnymi novinami Komunistickej strany Číny. Kvôli šíreniu provládnej a nacionalistickej propagandy je zahraničnými médiami často označovaný za čínsku verziu protrumpovských amerických Fox News.
Spomínané vojenské riešenia pritom nie sú jediné kontroverzie, ktoré šéfredaktor tohto média na svojich sociálnych sieťach propaguje. Hu bol jedným z prvých, ktorí obhajovali tvrdé vládne politiky namierené proti Ujgurom či protestujúcim v Hong Kongu.
V nedávnej kauze zmiznutia tenistky Peng Shuai odmieta akékoľvek obvinenia z únosu či sexuálneho zneužitia. „Ktokoľvek, kto spochybňuje jej bezpečnosť, to robí len za účelom demonizácie Číny,“ vyhlásil v nedávnom tweete.
Skutočnosť, že Hu prípad sexuálneho zneužitia a cenzúry rámcuje ako prípad stretu odlišných politických ideológií, vypovedá o dôležitej zmene, ktorou si Čína v posledných rokoch prešla.
Zatiaľ čo pred pár desaťročiami by sa reakcia Číny obmedzila len na prosté popieranie obvinení, s nárastom čínskej moci vo svete možno sledovať aj sebaistejší, resp. agresívnejší postoj v mnohých zahraničnopolitických témach.
Ochranca čínskej hrdosti
Žiadna výmena názorov, ktorej sa Hu na Twitteri zúčastní, neprejde na domácich sociálnych sieťach bez povšimnutia. Čínsky novinár ich tam zavesí sám, aby čínskemu publiku ukázal, že aktívne obraňuje národnú hrdosť.
Xiao Qiang z Univerzity v Berkeley hovorí o tom, že Hu takýmto spôsobom vytvára autoritársku agresívnu rétoriku, ktorú následne preberajú aj samotní čitatelia.
Táto komunikačná stratégia bola v posledných rokoch prebraná aj mnohými oficiálnymi vládnymi predstaviteľmi. V súvislosti s tým mnohí analytici hovoria o fenoméne tzv. Wolf Warriors. Ide o diplomatov, ktorí propagujú politiku „China First“ a aktívne využívajú sociálne siete na konfrontáciu s hocikým, kto nezdieľa čínske záujmy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
