Potreba zintenzívnenia úsilia v oblasti mediálnej gramotnosti začala vo Fínsku rásť po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Iniciatívu zameranú na boj proti falošným správam podporujúca kritické myslenie však v krajine tisícich jazier spustili už dávno predtým, ako sa do popredia dostalo zasahovanie cudzích – na Rusko napojených – aktérov do politických procesov.
Fínsko prepracovalo svoj národný vzdelávací systém tak, aby kládol väčší dôraz na kritické myslenie. Spustilo tiež iniciatívu proti falošným správam pre študentov, politikov a novinárov.
V poslednom desaťročí sa mediálna gramotnosť založená na kritickom myslení stala povinnou súčasťou národných učebných osnov. Učitelia tieto koncepty začleňujú do každého predmetu v rámci vzdelávacieho modelu K-12 (vzdelávanie od materskej škôlky až po posledný – štvrtý – ročník na strednej škole).
To znamená, že fínski študenti sú edukovaní v oblasti mediálnej gramotnosti od začiatku svojho vzdelávania, čím sa posilňuje ich obranyschopnosť a odolnosť voči dezinformáciám.
Do výučby implementujú pokrokové metódy
Pedagógovia vo Fínsku si tvoria vlastné plány vedenia vyučovacích hodín, pričom môžu uplatňovať rôzne inovatívne metódy učenia. Navyše, potreba disponovať mediálnou gramotnosťou je vnímaná ako rovnocenná so základnými znalosťami ako je písanie a čítanie.
Na jednej z helsinských základných škôl sa žiaci počas hodín zameriavajú napríklad na digitálne nástroje používané spravodajskými médiami. Žiaci okrem iného skúmajú digitálne médiá vrátane algoritmov sociálnych sietí, reklamy a fínskych predpisov týkajúcich sa online obsahu.
Študenti pomocou moderných technológií analyzujú falošné spravodajské články a skúmajú, ako môžu algoritmy sociálnych sietí prispievať k manipulácii verejnej mienky. Tým nadobúdajú prehľad o dezinformačných taktikách prostredníctvom príkladov z reálneho života.
Komplexnosť fínskeho prístupu k mediálnej gramotnosti poskytuje študentom zručnosti na orientáciu v zložitom mediálnom prostredí, čím sa z nich stávajú zodpovední používatelia médií.
Kľúčovú úlohu zohráva aj fínska verejnoprávna televízia Yle, ktorá prostredníctvom platformy Triplet denne zverejňuje spravodajské videá a úlohy zamerané na mediálnu gramotnosť. V súčasnej dobe túto pomôcku využíva viac ako 26-tisíc učiteľov.
Medzi jej používateľov patrí aj Mira Pelkonenová, učiteľka druhého stupňa na základnej škole v Helsinkách. Svojim žiakom napríklad premietala video, ktoré popisuje koncept a rôzne typy dezinformácií, ako aj nástroje použiteľné na rozpoznanie legitimity obsahu.
Pelkonenová tvrdí, že tieto cvičenia podnecujú študentov ku kritickému mysleniu pri hodnotení spoľahlivosti online zdrojov. Skúmanie širokých tém, ako je cenzúra a reklama, je spojené so súčasnou integráciou digitálnych nástrojov a schopností kritického myslenia.
Učiteľka tiež zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uvažovať nad hodnotou slobody prejavu a zároveň si uvedomiť zodpovednosť, ktorá je s ňou spojená.
Mediálna gramotnosť musí rásť aj u zraniteľných skupín
Vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti vo Fínsku však siaha aj nad rámec výučby na školách. Cieľom je rozšíriť vedomosti v danej oblasti u všetkých občanov, na čom spolupracuje široké spektrum vládnych aj mimovládnych organizácií.
To otvára dvere pre vznik nových pokrokových metód a nástrojov, ako sú napríklad online hry, simulátory a spoločenské aktivity. Tie pomáhajú v šírení povedomia o nebezpečenstve, ktoré dezinformácie a fake news predstavujú.
Dôraz sa kladie najmä na najzraniteľnejšie skupiny, medzi ktoré patria okrem detí aj seniori a imigranti. Fínske mimovládne organizácie a združenia sa snažia pomáhať týmto skupinám posilniť ich povedomie o nových technológiách a fínskom jazyku.
Jednou z metód sú napríklad tréningy „jeden na jedného“. Cieľom lekcií je naučiť schopnosti porozumieť, kriticky hodnotiť a analyzovať, aj samostatne vytvárať rôzne mediálne obsahy.
Vysokú úroveň odolnosti fínskych občanov voči dezinformáciam dokazuje aj postavenie krajiny v indexe mediálnej gramotnosti, kde si od roku 2017 udržuje prvenstvo. Index hodnotí potenciál odolnosti voči falošným správam v 41 európskych krajinách (vrátane Turecka) pomocou ukazovateľov slobody médií, vzdelania a dôvery v ľudí. Okrem Fínska sa na popredných priečkach dlhodobo umiestňujú aj Nórsko, Švédsko, Estónsko a Írsko. Najhoršie sú na tom štáty juhovýchodnej Európy – od Chorvátska po Turecko. Slovensko sa v roku 2022 umiestnilo na 24. priečke so ziskom 49 bodov.
S ohľadom na rýchlo sa meniace mediálne prostredie a dezinformačnú scénu, je potrebné, aby Fínsko v tomto úsilí nepoľavilo. Len tak bude môcť do roku 2030 naplniť svoju víziu mať celosvetovo mediálne najgramotnejšiu spoločnosť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
