EÚ a USA majú problém s greenwashingom. Nové regulácie by to mohli napraviť

Greenwashing sa stal často uplatňovanou marketingovou metódou firiem v USA a EÚ. Brusel a Washington prijali nové opatrenia na ich reguláciu.

Stupňujúca sa klimatická kríza a volanie odborníkov po medzinárodnom usilí pre zníženie dopadov klimatickej zmeny zvyšujú povedomie spoločnosti o témach súvisiacich s globálnym otepľovaním. Informácie o tejto téme sa čoraz viac objavujú v digitálnom priestore, a tematika sa tak nevyhla ani dezinformačnej scéne.

Napriek tomu, že vo svete existuje množstvo hoaxov týkajúcich sa príčin klimatickej krízy, rast povedomia o probléme globálneho otepľovania zvýšil dopyt po produktoch s nízkou environmentálnou záťažou.

Tejto situácie sa chopili niektoré väčšie obchodné korporácie a spoločnosti, ktoré v dôsledku nedostatočnej trhovej regulácie používajú pre marketingové účely greenwashing.

Obsah greenwashingu 

Pojem greenwashing bol prvýkrát použitý v roku 1986. V priebehu nasledujúcich rokov sa výraz vyvíjal spoločne s marketingovými praktikami veľkých korporácií. Greenwashing je možné definovať ako aktivity určitého subjektu, ktorý proklamuje svoje produkty za zodpovedné k životnému prostrediu. V skutočnosti využíva viac finančných prostriedkov na to, aby boli verejnosti predkladané klamlivé informácie o vplyve ich aktivít na životné prostredie.

Veľké obchodné konglomeráty s vysokou environmentálnou záťažou sa posledné roky snažia udržať si postavenie na trhu, a to aj pomocou využívania tejto metódy. Väčšinou tieto spoločnosti zmenia názov, výzor balenia alebo formu celej značky. Použijú tiež reklamu, aby presvedčili zákazníka o tom, že daná firma vytvára nízku environmentálnu záťaž.

Marketingová kampaň Coca-Coly

V roku 2022 prebiehala veľká marketingová kampaň produktu Innocent Drinks vo Veľkej Británii. Kampaň sa venovala organickým ovocným nápojom, pričom reklamy opisovali produkty spoločnosti ako udržateľné s nízkou uhlíkovou stopou. Okrem toho zdôrazňovali, že zisk z predaja bude investovaný do obnovy biodiverzity a podpory udržateľného lesného hospodárstva.

Majiteľom spoločnosti je medzinárodný konglomerát Coca-Cola. Tá bola v období rokov 2017 – 2021 hodnotená ako najviac znečisťujúci konglomerát jednorázovými plastovými baleniami vo svete. Napriek tomu, že neskôr stratila toto neslávne prvenstvo, nachádza sa v rebríčku piatich najviac znečisťujúcich spoločností sveta.

Coca-Cola oznámila, že do roku 2030 plánuje urobiť 50 % svojich fliaš z recyklovaného plastu. Tento cieľ možno znie ambiciózne, no v skutočnosti je nedostatočný a zavádzajúci. Firma a jej dcérske spoločnosti totiž vyprodukujú vyše 100 miliárd plastových fliaš ročne, čo predstavuje 200-tisíc kusov za minútu.

Produkcia plastov podporuje priemysel s fosílnymi palivami, ktorý výrazne prispieva práve ku globálnemu otepľovaniu a degradácii biodiverzity. To je pravým opakom marketingových tvrdení produktu Innocent Drinks.

Prešetrovanie IKEY

Ďalším príkladom klamlivého marketingu je švédska spoločnosť IKEA hlásiaca sa k udržateľnému spôsobu práce so životným prostredím. Tá verejne proklamovala, že svojimi aktivitami chce prispieť k udržaniu globálneho oteplenia do 1,5 stupňov nad predindustriálnou teplotou. To má dosiahnuť používaním recyklovaného dreva, zodpovedným lesným hospodárstvom a ľudským prístupom k životnému prostrediu.

Problém sa vyskytol v roku 2020 počas pandémie COVID-19. V tom čase investigatívny tím mimovládnej organizácie Earthsight zaoberajúcej sa environmentálnymi zločinmi, odhalil netransparentné praktiky spoločnosti IKEA.

Medzinárodný konglomerát podľa nich využíval na výrobu svojich produktov drevo zo západnej Ukrajiny, a to z oblasti, kde žilo množstvo ohrozených a chránených živočíšnych druhov. Okrem toho spoločnosť nevyužívala žiadne metódy udržateľného lesného hospodárstva. Napriek tomu boli tieto drevené produkty označené za udržateľné.

Earthsight tiež získala informácie o tom, že medzinárodná komisia udeľujúca certifikáty bola podplatená oligarchami z Ukrajiny a vplyvnými osobami zo spoločnosti IKEA. Spoločnosť navyše už v minulosti čelila podobným škandálom kvôli odlesňovaniu v Latinskej Amerike a Konžskej panve.

Greenwashing regulujú USA aj EÚ

V období rokov 2022 – 2023 Federálna obchodná komisia USA (FTC), agentúra zodpovedná za ochranu práv spotrebiteľa a boj proti monopolom, obdržala množstvo sťažností občanov týkajúcich sa greenwashingu.

Väčšina sťažností sa dotýkala veľkých poľnohospodárskych firiem, spoločností obchodujúcimi s fosílnymi palivami a výrobcov potravín označujúcich svoje produkty za organické, uhlíkovo neutrálne, recyklované a udržateľné.

V dôsledku rastúcej občianskej požiadavky sa FTC rozhodla aktualizovať svoje zelené usmernenia, ktoré regulujú označovanie produktov za „priateľské k životnému prostrediu“. Usmernenia vznikli pred 30 rokmi, aby v prípade súdnych procesov slúžili ako podpora konzumenta proti zavádzajúcim praktikám spotrebiteľov.

Podobná situácia sa vyskytla aj v Európskej únii. Podľa štatistiky EÚ, viac ako 53 % produktov označených za „zelené“ nemali faktické opodstatnenie na používanie označení tejto kategórie.

V dôsledku toho bol začiatkom marca 2023 prijatý návrh Smernice o zelených tvrdeniach (Directive on Green Claims). Tá posilňuje kritériá pre označovanie produktov a služieb s dôrazom na transparentnosť a overovanie zelených prívlastkov nezávislou akreditovanou inštitúciou.

Smernica je v podmienkach EÚ takým typom legislatívy, ktorý členské štáty musia implementovať bez ohľadu na to, akým spôsobom to spravia.

Možnosti boja proti zeleným dezinformáciám

Marketingové reklamy sú účinným nástrojom na ovplyvňovanie rozhodnutí človeka.  Najdôležitejšou ochranou voči greenwashingu je záujem a angažovanosť spoločnosti si informácie o produktoch vyhľadávať, a vyberať si produkty, ktoré sú skutočne šetrnejšie k životnému prostrediu.

Nová Smernica o zelených tvrdeniach z dielne EÚ by tento proces mohla uľahčiť. Zároveň by mala EÚ v rámci zelených opatrení konať ráznejšie, keďže sa proklamovala za lídra v boji s klimatickou krízou.

Príležitosťou na implementáciu Zelenej dohody v členských štátoch Únie by mohla byť aj vojna na Ukrajine a s ňou spojené politické zmeny. Znižujúca sa závislosť od externých energetických zdrojov by totiž mohla pomôcť smerom k zaisteniu energetickej sebestačnosti, a tým aj podpore cieľov vytýčených v Zelenej dohode.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde ďalej hodlá pokračovať na magisterskom stupni štúdia v odbore Bezpečnostné štúdie. Zaujíma sa o problematiku postkolonializmu, aktuálne dianie v medzinárodnom priestore a dopady klimatickej zmeny na medzinárodnú bezpečnosť. Vo svojom záverečnom výskume pre bakalársku prácu sa venuje otázke Západnej Sahary.