Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) pravidelne vydáva analýzu mediálneho prostredia vo svete. Najnovší Index slobody tlače z roku 2023 varuje pred nástrahami dezinformácií a umelej inteligencie.
Cieľom indexu je posúdiť a zoradiť 180 krajín a teritórií na základe slobody pre prácu novinárov a fungovanie médií. RSF pritom prihliada na päť strategických indikátorov – politický, ekonomický, sociokultúrny kontext, bezpečnosť a právny rámec. Analyzované štáty mohli získať hodnotenie na škále „dobré“ (zelená farba), „uspokojivé“ (žltá), „problematické“ (svetlooranžová), „náročné“ (tmavooranžová) a „veľmi vážne“ (červená).
„Tento rok je na mape RSF viac červenej farby ako kedykoľvek predtým, keďže autoritárski lídri sa čoraz odvážnejšie pokúšajú médiá umlčať. Medzinárodné spoločenstvo sa musí zobudiť do reality a spoločne konať, rozhodne a rýchlo, aby zvrátilo tento nebezpečný trend,“ upozorňuje generálny tajomník RSF Christophe Deloire.
Najväčšie vzostupy a pády
„Dobré“ hodnotenie získalo len osem štátov sveta. V prvej trojici je prekvapením Írsko, keďže väčšinou tieto priečky zastávajú severské európske krajiny.
Výrazný pozitívny postup v hodnotení oproti roku 2022, zaznamenali aj Austrália (o 12 priečok) a Malajzia (o 40 priečok), a s nástupom Luiza Inácia Lula da Silvu na prezidentský post sa zlepšuje aj situácia pre novinárov v Brazílii.
„Prostredie pre žurnalistiku je „zlé“ v siedmich z desiatich krajín a uspokojivé len v troch z desiatich,“ reflektujú RSF v analýze. Prekvapivým nie je prepadnutie Ruska, vzhľadom na rozsiahlu dezinformačnú kampaň týkajúcu sa vojny na Ukrajine, cenzúru, prenasledovanie a zatýkanie nezávislých reportérov.
Tadžikistan, Turecko a India sa zhoršili z hodnotenia „problematické“ na „veľmi vážne“ Zmeny k horšiemu sú viditeľné aj v niektorých ázijských štátoch, napríklad v Číne či Vietname, ktoré sa tento rok objavili na posledných priečkach. Stálicou na chvoste zostáva Severná Kórea.
Najnebezpečnejšími regiónmi pre novinárov sú aj naďalej krajiny severnej Afriky a Blízkeho východu.
Európa v rozpore, Slovensko rehabilituje
Aj napriek rekordnému počtu útokov na novinárov v Nemecku a jednému z najväčších škandálov štátnej špionáže na novinárov v Grécku je Európa považovaná za najbezpečnejší zo sledovaných regiónov. V roku 2023 dvakrát viac európskych krajín v hodnotení stúplo ako kleslo.
Oblasť je negatívne poznačená predovšetkým inváziou Ruska na Ukrajinu. Regionálne zameraná časť indexu RSF uvádza, že tento akt v samotnom Rusku naštartoval novú vlnu provládne šírenej propagandy a opozícia bola vytesnená z verejného života.
Cenzúra priniesla nárast popularity sociálnej siete Telegram, ktorej počet užívateľov v období jedného roka stúpol viac ako dvojnásobne. Telegram sa však ukázal byť dvojsečnou zbraňou – nestal sa len nástrojom nezávislých médií, ale aj prostriedkom pre kremeľskú špionáž a dezinformačnú scénu. Telegram je dnes obľúbenou platformou dezinformačných aktérov aj na Slovensku.
Vplyvom týchto udalostí krajiny západnej Európy balansujú medzi snahou zaručiť bezpečnosť svojich občanov a slobodou tlače. Príkladom je prípad Spojeného kráľovstva, kde Julian Assange čaká na vydanie americkým úradom. Zakladateľ WikiLeaks je v USA stíhaný za zverejnenie utajených dokumentov o vojnách v Iraku a Afganistane.
Slovensko si v porovnaní s rokom 2022 polepšilo o desať priečok, keďže poskočilo z 27. na 17. miesto. Mediálne prostredie sa však naďalej zotavuje z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Progres je teda pomalý a nepriaznivé prostredie pre novinársku prácu pretrváva.
Ako príklad môže slúžiť marcové trestné oznámenie politickej strany SMER-SD na komentátorov Mariána Leška, Michala Havrana ml. a Tomáša Hudáka. Ich výroky na adresu strany považujú jej členovia za krivé obvinenia. Týmto spôsobom sa politickí predstavitelia snažia spochybniť legitímnu kritiku a zastrašiť novinárov.
Oproti susedným štátom zaostávame za Českom, ktoré postúpilo z 20. na 14. priečku.
AI ako nová nástraha
Umelá inteligencia (AI) môže byť cenným nástrojom v žurnalistike, napríklad pri fact-checkingu. Na druhej strane, index slobody tlače varuje pred zneužívaním umelej inteligencie na efektívnejšie šírenie dezinformácií. Ich zjavná sofistikovanosť im pridáva na dôveryhodnosti, čím sa sťažuje ich identifikácia.
Ako príklad RSF uvádza program Midjourney, ktorý dokáže vytvoriť realistické fotografie na základe požiadavky. Medzi jeho výtvory patrí napríklad pápež František v bielej páperovej bunde či vygenerované obrázky zo zatknutia Donalda Trumpa.
Takýto typ manipulácie dokáže efektívne zahltiť mediálny priestor a spôsobiť zmätok do takých rozmerov, že dôležité správy sú zatlačené do úzadia. V konečnom dôsledku sa tak komplikuje práca novinárov aj prístup verejnosti k overeným informáciám.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
