Klimatické summity Organizácie Spojených národov (OSN) sa uskutočňujú každý rok. Ich cieľom je najmä koordinácia vlád v boji proti nárastu teploty globálnej klímy. Na každoročnom podujatí „Konferencie zmluvných strán“ alebo „COP“ sa stretávajú vlády, ktoré podpísali Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Kjótsky protokol alebo Parížsku dohodu.
27. výročné zasadnutie OSN o klíme sa tento rok odohrávalo v egyptskom meste Šarm aš-Šajch. To so sebou prinieslo niekoľko kontroverzií.
Boj proti občianskej spoločnosti
Egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí tvrdo pracoval na tom, aby presvedčil svet o svojom odhodlaní bojovať proti klimatickým zmenám. V skutočnosti však režim väzní približne 60-tisíc politických väzňov a zakazuje výskumy v environmentálnej oblasti, ktoré by poukázali na nedostatky vlády.
Niekoľko predstaviteľov a orgánov OSN tiež Egypt kritizovalo za jeho zásah proti nezávislým organizáciám a obhajcom ľudských práv.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) uvádza, že v roku 2014 prezident dekrétom upravil trestný zákonník tak, aby doživotným väzením alebo trestom smrti potrestal každého, kto žiada, prijíma alebo pomáha pri prevode finančných prostriedkov zo zahraničných zdrojov s cieľom vykonávať prácu, ktorá poškodzuje „národný záujem“.
Pod týmito zákonmi sa však skrývajú snahy o umlčanie mimovládnych organizácií tvoriacich dôležitú súčasť demokratickej spoločnosti. Niektorí politici sa tiež snažia o zničenie ich reputácie a označujú ich za „zahraničných agentov“. Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie mimo Západu, ktoré sú transparentné ohľadom svojho financovania, práce a výsledkov sa totiž vo veľkej miere stále musia spoliehať na zahraničné financovanie.
Podľa Agnès Callamardovej, generálnej tajomníčky Amnesty International, sa Egypt pred COP 27 snažil zo všetkých síl zakryť hrozivú realitu vo väzniciach. V krajine sú totiž väzni zadržiavaní z politických dôvodov v hrozných podmienkach porušujúcich zákaz mučenia a iného zlého zaobchádzania.
Počet politických väzňov sa od prevzatia moci novým egyptským prezidentom Abd al-Fattáh as-Sísím odhaduje na 60-tisíc. Celkový počet väzňov v krajine je odhadovaný na 114-tisíc.
Prísne zákony oslabujú pozíciu domácich aktérov
Zákon o mimovládnych organizáciách z roku 2019 vyžaduje súhlas vlády Egypta predtým, ako organizácie zverejnia výsledky akýchkoľvek štúdií alebo prieskumov. Zároveň zakazuje akúkoľvek prácu, ktorá sa považuje za „politickú“. Tento pojem však ďalej nešpecifikuje.
Práve zo strachu z represií si medzinárodní delegáti nemôžu prečítať miestne vedecké články alebo správy mimovládnych organizácií o súčasnom znečistení a ničení životného prostredia v Egypte.
Najcitlivejšie otázky životného prostredia sú pre vládu tie, ktoré poukazujú na jej neschopnosť chrániť zdravie ľudí. Ide hlavne o témy vodnej bezpečnosti, neekologické infraštruktúrne projekty, akým je napríklad budovanie nového administratívneho hlavného mesta, priemyselné znečistenie či deštruktívne formy ťažby. Podľa odhadov v Egypte každoročne zomrie 40-tisíc ľudí v dôsledku problémov súvisiacich so znečistením.
Vládou je taktiež veľmi citlivo vnímané poukazovanie na znečistené ovzdušie Káhiry, ktoré dlhodobo predstavuje vážny problém. Mesto sa radí k najviac znečisteným na planéte v dôsledku početného chemického, hutníckeho a iného ťažkého priemyslu v blízkosti obytných centier.
Koncentrácia jemných prachových častíc PM2.5 je v hlavnom meste 12,5 krát vyššia než limit stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Káhira okrem toho patrí k najviac znečisteným miestam hlukom a svetlom na svete.
Egyptské zákony ukladajú celý rad ďalších prísnych obmedzení vrátane toho, že vláde dávajú právomoc „kontrolovať“ prácu organizácií kedykoľvek a bez toho, aby sa nevyhnutne uvádzali dôvody.
Podľa Amra Magdiho, vedúceho egyptského výskumníka z HRW, boli ekologickí aktivisti v Egypte umlčaní v rámci širšieho zásahu proti občianskej spoločnosti. Súčasná vláda, ktorá sa k moci dostala v roku 2013 vojenským prevratom, zatkla už celkovo tisíce aktivistov.
Organizácie pre ľudské práva a životné prostredie v Egypte uviedli, že sa obávajú účasti na COP 27 kvôli obavám z represálií po skončení summitu.
Egyptská vláda najala PR s greenwashingovou minulosťou
Organizátori egyptskej konferencie o zmene klímy COP 27 najali firmu pre styk s verejnosťou s názvom Hill+Knowlton Strategies. Tá je obvinená zo šírenia historických „dezinformácií“ pre tabakový priemysel a priemysel fosílnych palív.
Firma v minulosti pracovala pre ropné spoločnosti ExxonMobil, Shell, Chevron či Aramco. Tie významne znečisťujú životné prostredie a prispievajú k otepľovaniu klímy. V súčasnosti riadi komunikáciu pre egyptské predsedníctvo na klimatickej konferencii OSN, čo je mimoriadne paradoxné.
Medzi klientov Hill+Knowlton Strategies patrí aj Coca-Cola, ktorá bola jedným zo sponzorov konferencie napriek tomu, že bola štyri roky po sebe vyhlásená za najväčšieho svetového znečisťovateľa plastovým odpadom.
Organizovanie summitu Egyptu poskytne viaceré príležitosti
Demokratickým aj autoritárskym režimom záleží na tom, aby sa aktívne podieľali na medzinárodných rokovaniach o klíme. Je však čoraz jasnejšie, že autoritárske režimy využívajú svoje miesto pri stole na to, aby sa pokúsili prezentovať ako environmentálne zodpovedné. Tým si chcú zlepšiť aj svoje renomé a postavenie v medzinárodnom prostredí.
Egypt tak pravdepodobne dúfa, že summit môže využiť na demonštrovanie pevnej pozície Káhiry ako zakladateľa plynárenského fóra východného Stredomoria. Objav ložiska zemného plynu na poli Zohr totiž zmenil Egypt na čistého vývozcu plynu. Zabezpečili mu tak strategickú pozíciu v geopolitike Stredomoria.
Vzhľadom na súčasnú európsku energetickú krízu tak môže pozícia Egypta zaznamenať čoraz silnejšie vzťahy s Bruselom. Pred ktorým môže summite naoko vyzerať ako slobodná a demokratická spoločnosť.
Pred uskutočnením summitu existovali nádeje, že severoamerickí a európski aktivisti donútia svoje vlády, aby podmienenili svoju účasť na stretnutí plnením základných požiadaviek v oblasti ľudských práv zo strany Káhiry. Takýto tlak však od vrcholových politikov nebol zaznamenaný.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
