Od začiatku vojny na Ukrajine už ubehlo viac ako pol roka. V počiatočnej fáze konfliktu Kremeľ pravdepodobne očakával bezproblémový priebeh, rýchle obsadenie Kyjeva a dosadenie proruskej vlády.
Putinove plány však prekazil silný odpor ukrajinských ozbrojených síl ako aj kolektívna odpoveď Západu. Politickí predstavitelia Západu sa rozhodli podporiť Ukrajinu dodávkami vojenského materiálu a masívnymi sankciami voči Rusku.
V uplynulých týždňoch sa Kyjevu dokonca podarilo zorganizovať úspešnú protiofenzívu v Charkovskej oblasti. Za niekoľko dní získala Ukrajina späť územia, ktoré ruská armáda dobývala dlhé mesiace. Počas protiofenzívy, na ktorú ruské sily neboli pripravené, prišiel Kremeľ o nezanedbateľnú časť svojho vojenského personálu a techniky.
Stratou dobytých území utrpela tiež ruská domáca propaganda. Tá od začiatku vojny komunikuje občanom príbeh o bezproblémovom priebehu „špeciálnej vojenskej operácie“.
Ruské straty a hľadanie nového naratívu
Na zásadné vojenské neúspechy sa ruský prezident rozhodol reagovať čiastočnou mobilizáciou záložných vojenských síl, ktorú ohlásil v príhovore 21. septembra. Do služby by malo byť povolaných približne 300-tisíc ruských záložníkov s predchádzajúcimi skúsenosťami v armáde a špecifickými vojenskými zručnosťami.
Podľa Putina Rusko bojuje na línii dlhej viac ako tisíc kilometrov nielen proti ukrajinskej armáde, ale aj proti vojenskej mašinérii kolektívneho Západu. Svojich občanov tiež straší údajnými dodávkami ďalekonosných raketových systémov, ktorými by mohli Ukrajinci útočiť na ruské územie. Za také považuje napríklad aj protiprávne anektovaný Krym.
V priebehu vojny sa objavili situácie, keď sa Ukrajine podarilo zlikvidovať vojenskú infraštruktúru na okupovanom Kryme či dokonca za ruskými hranicami. Tieto útoky však neboli vykonané ďalekonosnými raketovými systémami. USA ich totiž odmietli Ukrajine poskytnúť práve z dôvodu obáv z ďalšej eskalácie konfliktu. Ukrajinci taktiež ani raz nezaútočili na ruskú civilnú infraštruktúru.
Rusko bez hraníc
Na obhajobu agresívnej a útočnej vojny si Kremeľ vytvoril novú zahraničnopolitickú doktrínu, ktorá ho zaväzuje k ochrane „ruského sveta“, teda tradičnej ruskej kultúry aj mimo svojho územia.
V súlade s touto doktrínou sa odohrali nezákonné referendá na okupovaných častiach Ukrajiny. V nich mali občania rozhodnúť o tom, či súhlasia s pripojením k Rusku. Po pozitívnom výsledku referend má tak Kremeľ možnosť vyhlásiť vojnový stav, keďže by podľa svojej optiky bránil „vlastné územie“.
Prezident Putin počas prejavu dokonca znovu zopakoval svoju vyhrážku o použití nukleárnych zbraní v prípade, že by bola ohrozená územná celistvosť a integrita jeho krajiny.
Domáca odozva na mobilizáciu
Vladimir Putin sa slovami o hrozbe pre ruský národ zrejme snaží znovu oživiť étos Veľkej vlasteneckej vojny, v ktorej Rusko bráni svoje územia pred útokmi zo Západu. Mobilizácia je totiž pre ruského prezidenta riskantný krok, nakoľko je možné očakávať, že v populácii nebude prijatá pozitívne.
Už v prvých momentoch po jej ohlásení bol zaznamenaný zvýšený záujem o vycestovanie z krajiny. Letenky do zahraničia boli takmer úplne vypredané a na hraničných priechodoch sa začali tvoriť niekoľko kilometrové kolóny.
V niekoľkých ruských mestách sa dokonca objavili protesty proti mobilizácii. Tie však bezpečnostné zložky tvrdo potlačili. Zatknutých bolo približne 1300 protestujúcich.
V súčasnej situácii nemožno jednoducho predpokladať ďalší vývoj vojny. Čiastočná mobilizácia napovedá, že sa situácia nevyvíja podľa plánov Kremľa. Viac ako 300-tisíc nových vojakov však môže výrazne zmeniť dynamiku celého konfliktu, pričom ani toto číslo nemusí byť konečné.
Podľa odborníkov na ruské právo je totiž mobilizačný dekrét napísaný veľmi vágne pre prípad, že by ho bolo potrebné reinterpretovať a konečný počet mobilizovaných vojakov navýšiť ešte viac. Niektoré odhady dokonca hovoria o možnej mobilizácii až milióna záložníkov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
