Rusko posledných šesť mesiacov čakalo na príležitosť zorganizovať referendá na okupovaných ukrajinských územiach. 20. septembra samozvaný „verejný snem“ Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky vyhlásil referendá o pričlenení regiónov Donecka, Luhanska, Chersonu a Záporožia k Rusku.
Konanie referend bolo naplánované na 23. až 27. septembra. Ruská strana očakáva nasledovné anektovanie ukrajinských území. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, ktorá má zabezpečiť ochranu očakávaných nových území.
Referendá sa mali konať už v auguste
Podľa nezávislého portálu Meduza.io bol pôvodný plán uskutočniť referendum ešte koncom augusta. Napokon ho však nebolo možné zorganizovať, keďže v tej dobe kontrolovala ruská armáda len 60 % Doneckej oblasti. Aj napriek postupu ukrajinskej armády sa však dosadené vedenie okupovaných regiónov rozhodlo zorganizovať referendá o vstupe do Ruska.
Ruský tlak na zorganizovanie referend je zjavný. Napríklad v Záporožskej oblasti lokálne hnutie Sme spolu s Ruskom lobovalo u okupačnej administratívy za čo najskorší dátum ich konania.
Hnutie tvrdí, že pričlenenie regiónov k Rusku by prispelo k ich bezpečnosti. Kirill Stremousov, zástupca riaditeľa okupačnej administratívy, tvrdí, že až 80 % obyvateľov Chersonskej oblasti má v pláne zúčastniť sa referenda.
Už teraz je jasné, že výsledky referend budú medzinárodnou komunitou široko odmietnuté a podporu dostanú len od Ruskej federácie a jej spriatelených krajín. To ale Kremľu neprekáža, aby územia následne anektovalo a považovalo za svoje vlastné, podobne ako sa stalo v prípade Krymu v roku 2014.
Vladimir Putin v prvom verejnom vystúpení od invázie na Ukrajinu poznamenal, že Rusko je svoje územie ochotné brániť všetkými spôsobmi. Zároveň dodal, že Západ Rusko „nukleárne vydiera“.
To tvrdí aj napriek pravidelným vystúpeniam v štátnej televízii, v ktorej moderátori a hostia vyzývajú Kremeľ k jadrovému útoku na Európu. Napríklad člen ruskej Dumy v relácii „60 minút“ navrhol jadrový útok počas pohrebu kráľovnej Alžbety II., keďže na ňom boli prítomní lídri krajín z celého sveta.
Hlasovanie čelí viacerým prekážkam
Portálu The Insider sa podarilo koncom augusta dostať k dokumentu o plánovaní referend v okupovaných oblastiach. V nich je popísaný spôsob, akým ich chce Kremeľ zorganizovať.
Hlavné problémy referend sú pretrvávajúce boje v regiónoch a nedostatok občanov, keďže mnoho Ukrajincov ušlo z oblastí, kde sa bojuje, do zahraničia.
Na základe získaného dokumentu je zrejmé, že Rusko sa chce spoliehať predovšetkým na hlasovanie utečencov, ktorí odišli do Ruska a Bieloruska. Otázna je preto ich nezávislosť vzhľadom na prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Na týchto občanov totiž môže byť vyvíjaný nátlak.
Problematická je aj organizácia volebných miestností. Štandardne je v týchto regiónoch potrebných približne 860 volebných komisií na rozdávanie volebných lístkov a ich následné spočítanie. Vzhľadom na to, že sa v regiónoch nenachádza dostatočný počet ľudí, ktorí by ich zorganizovali, Kremeľ plánuje poslať svojich občanov.
Reálna je taktiež možnosť elektronických volieb, ktoré boli už viackrát v Rusku organizované. Existujú však podozrenia, že Putinov režim využil tento spôsob hlasovania na zmanipulovanie volieb.
Systém bol použitý v Moskve v roku 2021 a tento rok pri komunálnych voľbách. Napríklad v Moskve v 8 z 15 okrskov, v ktorých viedol opozičný kandidát, nakoniec vyhral člen Putinovej strany Jednotné Rusko.
Podozrenie z manipulácie teda vyplýva hlavne z výrazných zmien vo výsledkoch oproti predchádzajúcim voľbám. Nezvyčajné je taktiež viacnásobné odloženie zverejnenia prvotných výsledkov.
Ďalším problémom sú aj referendové otázky. Počas referenda na Kryme absentovala odpoveď „nie“ pri otázke, či obyvatelia chcú, aby sa Krym oddelil od Ukrajiny. Na volebnom lístku bola len možnosť súhlasu s pričlenením sa k Ruskej federácii alebo so získaním autonómneho statusu v rámci Ukrajiny. Preto ani pri týchto plánovaných referendách nie je možné očakávať objektívnu otázku.
Čiastočná mobilizácia vyvolala silné reakcie
V stredu 21. septembra 2022 ohlásil Vladimir Putin čiastočnú mobilizáciu s okamžitou platnosťou. Niektorí Rusi už nasledujúci deň dostali listy, ktoré ich povolávali do armády. Predpokladá sa, že naverbovaných by malo byť približne 300-tisíc ľudí.
Portál Novaya Gazeta dokonca hovorí o možnosti naverbovania až milióna občanov, čo má umožňovať tajný dodatok k článku o mobilizácii.
Mobilizovaní majú byť muži a ženy s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami, ako napríklad vodiči tankov či bývalí vojaci. Do mobilizácie zatiaľ nemajú byť zapojení čerství absolventi povinnej vojenskej služby. Viaceré zdroje z Ruska však hovoria, že verbovaní sú aj mladí ľudia, ako napríklad vysokoškolskí študenti.
Kremeľ tým prakticky verejne priznal neúspechy na Ukrajine aj napriek tomu, že dôvodom mobilizácie má byť podľa oficiálnej línie ochrana celistvosti Ruska, čiže aj ochrana území, ktoré chce Rusko anektovať.
Vojenskí experti vyjadrili obavy predovšetkým v otázke dostupnosti potrebného vybavenia pre nových vojakov, keďže už tí súčasní mnohokrát nemajú dostatočný odev alebo výzbroj.
Mnohí Rusi sa snažia pred mobilizáciou ujsť
Reakcia ruského obyvateľstva na seba nenechala dlho čakať. Už pár hodín po vyhlásení mobilizácie boli na najbližšie dni vypredané jednosmerné letenky do Istanbulu a Jerevanu.
Google taktiež zaznamenal zvýšený výskyt vyhľadávania fráz spojených s odchodom z krajiny. Ako reakciu na zvýšený nákup leteniek Kremeľ údajne nariadil ruským aerolíniám zakázať predaj leteniek mužom vo veku od 18 do 65 rokov.
Okrem vypredaných letov sa tvoria dlhé kolóny napríklad na hraniciach s Mongolskom. Fínsky minister zahraničných vecí preto plánuje upraviť režim na fínsko-ruských hraniciach, keďže nechce, aby sa Fínsko stalo tranzitnou stanicu pre utekajúcich Rusov. Pobaltské krajiny už oznámili, že nebudú poskytovať útočisko pre ruských občanov naverbovaných armádou.
V deň vyhlásenia mobilizácie sa taktiež uskutočnilo množstvo protestov po celom Rusku. Podľa dostupných informácií boli spontánne protesty až v 38 mestách. Proti viacerým protestom ruská polícia násilne zasiahla a bila protestujúcich.
Najväčšie protestné akcie sa uskutočnili v Moskve a Petrohrade, pričom v oboch mestách bolo na demonštráciách zatknutých okolo 500 ľudí. Celkovo bolo len v stredu v Rusku zatknutých až 1311 osôb.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
