Afrika je vzhľadom na svoju rozlohu druhým najväčším kontinentom na svete s 54 nezávislými štátmi. Novovzniknuté štáty na kontinente počas Studenej vojny čelili množstvu vplyvov zo západného a východného bloku, čo vyústilo do ich vzájomnej rivality.
V súčasnosti mnohé africké krajiny trpia klimatickými, politickými a ekonomickými turbulenciami. Pokles schopnosti Západu riešiť problémy v tomto regióne v posledných rokoch vytvorilo vákuum. Toho sa politicky i materiálne okrem Číny chopil aj Kremeľ.
Upevňovanie ruskej pozície
Angažovanosť Sovietskeho zväzu (ZSSR) v Afrike počas Studenej vojny bola rozsiahla. Popri vojenskej a hospodárskej podpore vytvárala Moskva kultúrno-edukačné programy pre spriaznené štáty v znamení komunistickej ideológie.
Vyše 250-tisíc Afričanov vyštudovalo univerzity v bývalom ZSSR. Po skončení Studenej vojny sa však záujem o štúdium v Ruskej federácii znížil. Vladimir Putin po anexii Krymu v roku 2014 prehodnotil dôležitosť afrických štátov a vytýčil si dlhodobý cieľ znovu získať vplyv na kontinente.
To sa počiatočne preukázalo v roku 2014 prepojeniami oligarchu Jevgenija Prigožina a jeho Wagnerovej skupiny, polovojenskej organizácie riadenej z Kremľa. Tá v Líbyi spôsobovala digitálny chaos a šírila proruské naratívy.
V priebehu ďalších rokov sa v mnohých krajinách rozširovali politické prepojenia na Kremeľ práve cez Wagnerovu skupinu. V roku 2019 prebiehalo v Senegale a ďalších trinástich štátoch Afriky zneucťovanie politikov prostredníctvom masívneho šírenia dezinformácií na sociálnych sieťach, ku ktorým sa dostalo vyše 2,8 milióna používateľov.
Štúdia Afrobarometra z 34 afrických krajín v roku 2019 ale ukázala, že väčšina Afričanov naďalej preferuje demokraciu v porovnaní s autoritatívnym režimom alebo vojenskou diktatúrou.
V Ghane, Libérii a Keni sa vyskytli prípady, keď si zákonodarcovia chceli protiústavne predĺžiť svoje mandáty. Zneužívanie demokratických princípov v prospech politických elít zvyšuje nedôveru občanov voči režimu.
V roku 2020 nepokoje a politická nestabilita v Burkine Faso vytvorili priestor pre vojenský prevrat s pozvaním Wagnerovej skupiny pre udržiavanie poriadku a propagandy. Podobná situácia sa uskutočnila v roku 2022 v Mali, keď sa už druhýkrát k moci dostala vojenská junta.
Budovanie elitárstva na princípe ruskej oligarchie
Ruská federácia nemá záujem priamo zasahovať do vnútorných politík iných štátov, a preto preferuje získanie si politických elít na svoju stranu.
Takýmto príkladom je Faustin-Archange Touadéra, významný štátnik Stredoafrickej republiky, ktorému v roku 2019 Wagnerovci pomohli zlikvidovať rebelov a zabezpečiť poriadok v krajine. Za ich služby mohli zostať v krajine a dostali privilégiá na ťažbu nerastných surovín.
K zvratu došlo predovšetkým, keď sa ochrany digitálneho priestoru chopili Wagnerovci. Kolaborantom ponúkajú fyzickú ochranu a „kybernetický štít“. Obrana digitálneho priestoru Wagnerovcami funguje ako propagačný nástroj vybraných politických elít. Tie prostredníctvom nich riadia svoje politické kampane, zamedzujú prístup k relevantným informáciám a vytvárajú digitálnu cenzúru. Mimo toho, je to aj prostriedok na šírenie proruských myšlienok popierajúcich konanie Západu a legitimitu OSN, aby sa ruský vplyv jednoduchšie upevnil v spoločnosti. Uskutočňuje sa to cez spoločnosť Agentúry pre výskum internetu (IRA), známa aj ako ruská trolia farma sídliaca v Petrohrade.
Moskva sa na šírenie svojich „antikoloniálnych“ myšlienok často snaží využívať vysoko vplyvné osoby, aby dokázala ľahko osloviť širokú verejnosť danej krajiny. Takéto propagandistické agendy prebiehali napríklad v Mali a Burkine Faso počas rokov 2019 a 2020 so sentimentom namiereným proti Francúzsku, nakoľko to boli ich kolónie od roku 1885.
Šírenie dezinformácií je tiež zabezpečené proruskými médiami ako sú RT, Sputnik a AFRIC, ktoré začali svoju pôsobnosť rozširovať na celom kontinente najmä od roku 2019. Russia Today otvorilo svoje pobočky vo viacerých západných štátoch, kde sa prezentujú ako súčasť nezávislej žurnalistiky. Napriek tomu ako sa navonok prezentujú, napríklad pracovisko v Paríži, RT France je riadené a financované z Ruskej federácie.
Význam ruského vplyvu
V súčasnosti sa rozšírili Moskvou riadené antizápadné dezinformácie v šestnástich krajinách Afriky a v ďalších dvanástich, kde sú Kremľom platené.
Pokrývajú každý región kontinentu a hlavne štáty, ktoré majú potenciál stať sa členmi Bezpečnostnej rady OSN. Ide najmä o Juhoafrickú republiku, Konžskú demokratickú republiku a Nigériu.
Ruské aktivity na kontinente sa ukazujú ako geopolitický nástroj na oslabenie Západu. Sila 54 hlasov nezávislých štátov v akejkoľvek otázke by mohla výrazne zmeniť relevantnosť tvrdení Ruskej federácie.
Príkladom je aj hlasovanie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 o odsúdení ruskej agresie na Ukrajine, keď sa hlasovania zdržalo sedemnásť afrických štátov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
