Ak sociálne siete dokážu bojovať proti nepravdivým správam v súvislosti s pandémiou COVID-19, určite v tom budú môcť pokračovať aj počas novembrových prezidentských volieb v USA. Alebo nie?
Medzi overené postupy v úspešnej politickej kampani patrí stretávanie sa s občanmi a získavanie si ich náklonnosti, účasť v diskusiách či organizovanie rôznych podujatí. V posledných rokoch, ako sme si mohli všimnúť aj na Slovensku, politici presúvajú veľkú časť politickej komunikácie na sociálne siete. Začali si totiž naplno uvedomovať ich skutočnú silu a dopad, ktorý na spoločnosť majú.
Mimoriadne nariadenia, súvisiace s novým koronavírusom a zlým vývojom situácie v USA, neumožňujú jednotlivým kandidátom pokračovať v dlho pripravovaných aktivitách. Nikto nepredpokladal, že práve online kampane sa tento rok stanú kľúčovým nástrojom v boji o mysle a srdcia amerických voličov.
Sociálne siete sú v posledných rokoch čoraz častejšie zneužívané na šírenie rozsiahlych politických dezinformačných kampaní.
Keď po referende o Brexite a posledných prezidentských voľbách v Spojených štátoch vyšli začiatkom roku 2018 na povrch odhalenia o spoločnosti Cambridge Analytica, vzbudilo to nemalé pochybnosti. Tá, počnúc prácou na prezidentských kampaniach Donalda Trumpa a Teda Cruza, doposiaľ nevídaným spôsobom zneužívala osobné údaje miliónov ľudí na Facebooku a ovplyvňovala tak ich rozhodnutie vo voľbách. Nie iba kvôli úniku dát miliónov užívateľov išlo o jeden z najväčších škandálov, ktorým Facebook musel čeliť.
Netreba tiež zabúdať na šírenie falošných informácií prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Víťazstvo extrémneho pravičiara, brazílskeho prezidenta Bolsonara v roku 2018 bolo možné aj vďaka rozposielaniu hromadných správ práve v tejto aplikácii. Pomocou účelových fotomontáží, falošných zvukových nahrávok či videí tak bolo šíriteľom dezinformácií umožnené systematicky ovplyvňovať účastníkov skupinových chatov.
Spoločnosť WhatsApp, ktorú vlastní Facebook, sa preto snaží zabrániť ďalšiemu šíreniu dezinformácií obmedzením možnosti preposielať správy viacerým užívateľom naraz.
Pandémia COVID-19 preukázala, že nepravdivé správy a dezinformácie sa dajú efektívne odstraňovať. Ak sa im aj nepodarí úplne zamedziť, stále na ne možno aspoň upozorniť a označiť ich za nepravdivé. Mnohé platformy sprísnili svoje pravidlá týkajúce sa nebezpečných príspevkov, ktoré predstavujú potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie.
Týmto smerom sa vydali viaceré spoločnosti:
Facebook nedávno vyhlásil, že v spojitosti s dezinformáciami o víruse bude svojich používateľov upozorňovať na škodlivý obsah. Ľudia, ktorí priamo reagovali, lajkli či dokonca zdieľali takýto príspevok, by mali byť v súkromnej správe obratom s nepravdivým obsahom oboznámení.
V snahe zamedziť šíreniu dezinformácií ohlásili nové opatrenia aj Twitter či Youtube. Stále však zostáva otázne, či sľúbené kroky v skutočnosti budú fungovať. Zo skúsenosti vieme, že boj proti dezinformáciám medzi priority sociálnych sietí nepatrí.
Pokiaľ ide o oblasť verejného zdravia, škody spôsobené aktuálnym nepravdivým obsahom sú jasné a nevyvrátiteľné. Budú ale sociálne siete schopné (alebo ochotné) predchádzať novým problémom s dezinformáciami v nasledujúcom období politických online kampaní, keď už infodémia spojená s vírusom pravdepodobne nebude taká rozšírená téma?
Kľúčovým v najbližšej dobe zostáva prístup popredných technologických spoločností. Je otázkou, či v dobre rozbehnutom trende boja proti nepravdivým informáciám budú pokračovať, alebo sa zamerajú na vlastné blaho. Zabrániť tejto situácii je možné, bude to však zložité a nákladné. Ak sa ale rozhodnú bojovať, je najvyšší čas začať konať.
