Rok 2024 je historicky významný volebný rok, ktorý môže priniesť politické zmeny nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Voľby sa uskutočnia v desiatkach krajín, vrátane najvýznamnejších a najväčších demokracií sveta. Zatiaľ čo v niektorých budú voľby skúškou demokracie, v iných môžu posilniť autoritárske režimy. Nie vo všetkých štátoch bude hlasovanie spravodlivé a férové.
Kľúčové voľby sa uskutočnia napríklad v Spojených štátoch amerických, Indii, Mexiku a Juhoafrickej republike. Okrem toho sa bude hlasovať aj v ďalších krajinách ako Taiwan, Indonézia, Rusko, Irán a Pakistan.
V niektorých európskych krajinách budú obyvatelia voliť dokonca dvakrát. Popri parlamentných alebo prezidentských voľbách sa medzi 6. a 9. júnom budú konať aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sú najväčšími nadnárodnými voľbami na svete.
Viaceré z týchto volieb budú mať dôležitý vplyv na politickú stabilitu a geopolitickú situáciu. Ich výsledky môžu ovplyvniť medzinárodné vzťahy a rozhodovanie o kľúčových otázkach v oblasti bezpečnosti alebo environmentálnej politiky.
Deepfake videá predstavujú pre voľby v Indii problém
V kontexte nadchádzajúcich volieb sa čoraz viac diskutuje o vplyve umelej inteligencie na volebné kampane a samotné voľby, a to najmä v súvislosti so šírením dezinformácií. Ich silu v predvolebnom období sme mohli pozorovať už pri viacerých voľbách.
S rýchlo sa vyvíjajúcou umelou inteligenciou je šírenie online dezinformácií a manipulácií médiami lacnejšie a jednoduchšie. Umelá inteligencia môže byť použitá na vytvorenie falošných zvukových záznamov, obrázkov a videí, ale aj na generovanie falošných správ alebo komentárov na sociálnych sieťach.
Aj v Indii sa umelá inteligencia stala bežnou súčasťou volebných kampaní. Politické strany čoraz viac využívajú pokročilé technológie a sociálne siete s cieľom formovať názory voličov a ovplyvňovať verejnú mienku žiaducim smerom.
Napríklad minulý rok počas novembrového hlasovania v štátnych voľbách juhoindického štátu Telangana sa na sociálnych sieťach šírilo falošné sedemsekundové video. Zdieľala a propagovala ho opozičná strana Kongres na platforme X a prostredníctvom WhatsApp skupín. Na videu bol zobrazený líder v tom čase vládnej Indickej ľudovej strany KT Rama Rao. Ten mal údajne vyzývať ľudí, aby hlasovali za opozičný Kongres.
Video získalo viac ako pol milióna zhliadnutí a vďaka vysokej kvalite, ktorú mu dodala umelá inteligencia, pôsobilo autenticky. Avšak, vzhľadom na to, že sa objavilo v období už prebiehajúceho hlasovania, politické strany nemali priestor na to, aby naň adekvátne reagovali.
Tento dobre načasovaný deepfake je jedným z mnohých prípadov využitia AI technológie počas predchádzajúcich volieb v Indii. To vyvoláva obavy z ich potenciálneho vplyvu na priebeh tých nadchádzajúcich v roku 2024.
Vláda hovorí o regulácii umelej inteligencie, zároveň ju však využíva v kampaniach
V reakcii na rozmach deepfake videí, ktoré predstavujú riziko pre integritu volieb, začala indická vláda rokovania so sociálnymi sieťami a firmami špecializujúcimi sa na umelú inteligenciu. Cieľom je vytvoriť „jasný a vykonateľný plán“ na riešenie problémov s deepfake videami.
„S novými technológiami musíme byť opatrní. Ak sa používajú opatrne, môžu byť veľmi užitočné. Ak sa však zneužijú, môže to spôsobiť obrovské problémy,“ povedal súčasný premiér Indie Narendra Módí.
Paradoxom je, že práve Módího Indická ľudová strana, ktorá je považovaná za jednu z technologicky najpokročilejších politických strán v Indii, využíva deepfake videá už od roku 2012. Strategické využitie 3D hologramových projekcií Narendra Módího sa stalo napríklad kľúčovým prvkom kampane vo voľbách v roku 2014, ktoré Módího priviedli k moci.
Umelá inteligencia predstavuje problém aj pre Slovensko
O tom, čo všetko moderné technológie a umelá inteligencia dokážu, sme sa na Slovensku presvedčili minulý rok pred septembrovými parlamentnými voľbami. Len dva dni pred nimi, keď odhadom 20 % voličov nebolo rozhodnutých, za koho idú hlasovať, sa na sociálnych sieťach objavila falošná zvuková nahrávka.
Hlas podobný lídrovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi na nej údajne diskutoval s investigatívnou novinárkou Monikou Tódovou o kupovaní hlasov a manipulácii s výsledkami volieb.
Nahrávka sa šírila počas volebného moratória, čo ešte viac komplikovalo snahy Progresívneho Slovenska alebo médií vyvrátiť ju ako falošnú. V čase moratória, ktoré začína 48 hodín pred voľbami, je totiž verejná diskusia o politických volebných témach obmedzená. Strany nemôžu kampaňovať a médiá aj štátne inštitúcie majú limitované možnosti verejne reagovať a vyvracať nepravdivé tvrdenia. V tomto prípade napríklad nemohli napísať, že ide o hoax o Šimečkovi. Dovolené bolo iba uviesť, že nepravdivá informácia sa týka lídra jednej z politických strán.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
