V Rusku sa 1. júla konalo celoštátne referendum o schválení nového dodatku k ústave, ktorý prezidentovi Putinovi teoreticky umožňuje zotrvať na svojom poste až do roku 2036. Keďže referendum nebolo z právneho hľadiska na schválenie dodatku vôbec potrebné, jeho vyhlásenie budilo dojem, že politické rozhodnutia nie sú iba v rukách kremeľskej hŕstky vyvolených a že súčasnej vláde na čele s prezidentom Putinom na hlase ľudu skutočne záleží.
Idylickú predstavu však veľmi rýchlo narušila tradičná realita ruského národného hlasovania – ovplyvňovanie hlasujúcich, netransparentnosť a predovšetkým umlčiavanie nezávislých novinárov – „hlasu ľudu“, na ktorom v referende vlastne najviac záleží.
Vládny odpor voči nezávislým médiám nie je v Rusku ničím novým. Novinári, ktorí nehlásajú názory v súlade s vládnou agendou sú označovaní za zahraničných agentov a často majú problémy so zákonom, čelia vykonštruovaným obvineniam či dostávajú pokuty. Nová podoba ústavy schválená začiatkom tohto mesiaca so sebou priniesla ďalšiu vlnu priamych útokov na konkrétnych novinárov, ktorým hrozí väzenie a obmedzovanie činnosti.
Prečo práve teraz? Schválenie nového dodatku ústavy už prebehlo, čiže Putin a jeho vláda majú svoju pozíciu zaistenú na niekoľko ďalších rokov. Tým sa im uvoľnila cesta aby zakročili proti „nepriateľom režimu“.
Vlna zatknutí
V priebehu necelého týždňa od vyhlásenia výsledkov referenda ruská polícia zadržala niekoľko desiatok nezávislých novinárov. Medzi zatknutými je napríklad reportérka rádia Echo Moskvy Svetlana Prokopieva, ktorá vo vysielaní kritizovala vládu za potláčanie protestov a za útoky na aktivistov. Svetlanu obvinili z „podporovania terorizmu“ a súd ju 6. júla poslal do väzenia.
O deň neskôr zadržala ruská polícia novinára Ivana Safronova, ktorému na základe obvinenia zo špionáže pre české bezpečnostné služby hrozí až dvadsať rokov väzenia.
V rovnaký deň sa pred súd postavil aj historik Jurij Dmitrijev. Ten informoval verejnosť o masových hroboch obetí Stalinových čistiek. Hrozí mu až 15 rokov väzenia.
Krátko na to, 8. júla, bol zadržaný aj redaktor portálu Mediazona, Piotr Verzilov, ktorý vo svojich článkoch upozorňoval na neľudské podmienky v ruských väzniciach.
Samotné referendum tiež sprevádzalo niekoľko napadnutí a zatknutí novinárov. Niektorí z nich upozorňovali na ovplyvňovanie hlasujúcich pred plebiscitom a manipuláciu s hlasmi počas neho. Iní spochybňovali legitimitu výsledkov, či protestovali proti neopodstatnenému zatýkaniu svojich kolegov.
Po reportáži televízie Dožď, ktorej reportér Pavel Lobkov upozornil, že vláda vyvíja nátlak na štátnych zamestnancov, aby hlasovali za schválenie dodatku k ústave, prišli do priestorov televízie príslušníci polície, ktorí autora zadržali.
Krátko pred hlasovaním ruská polícia zatkla aj Ninu Popugajevovú, ktorá v článku pre online spravodajstvo 7X7 kritizovala obsah dodatku, o ktorom sa malo hlasovať.
V deň referenda jeden z príslušníkov polície dozerajúcej na jeho priebeh fyzicky napadol novinára David Frenkla, ktorý o hlasovaní natáčal reportáž a v nej poukázal na manipuláciu s hlasmi. Polícia zatkla aj mnoho ďalších novinárov, ktorí sa zúčastnili na protestoch za prepustenie svojich väznených kolegov. Iba v Moskve ich bolo viac ako 30.
Medzinárodná reakcia
Nárast obvinení a zatknutí neostal bez povšimnutia medzinárodných organizácií vrátane Európskej únie či OSN. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva, Dunja Mijatović, apelovala na ruskú vládu, aby skoncovala s postupmi, ktoré odporujú zásadám slobody zhromažďovania a prejavu. Osobitný spravodajca OSN pre slobodu zhromažďovania, Maina Kiai, zase upozornil, že štáty by nemali zabraňovať nenásilným demonštráciám a protestom ani počas pandémie COVID-19 v prípade, že sú dodržané náležité hygienické opatrenia.
Krátko po tom, čo sa informácie o zatknutiach novinárov dostali na verejnosť, zapojilo sa aj americké veľvyslanectvo v Moskve, ktoré ruskej vláde vyjadrilo svoj nesúhlas. Ruské Ministerstvo zahraničných vecí na americký nesúhlas zdvorilo reagovalo správou hodnou štátnej inštitúcie: „Starajte sa o seba“.
Dvojitý meter Kremľu
Ruská reakcia rovnako ako aj spomínané zatýkanie novinárov sú len ďalšími dôkazom dvojitého metra ruskej vlády, ktorá slobodu slova doma potláča, ale od iných krajín ju rázne vyžaduje. Pokrytectvo Kremľa sa odráža najmä na pravidelnom obviňovaní západných štátov, mimovládiek a médií z cenzúry ruských provládnych portálov ako Russia Today, Sputnik, South Front či The Saker.
Niekoľko európskych štátov síce zasiahlo proti niektorým z uvedených portálov, vždy sa však jednalo o nenásilné právne kroky. Zásahy proti týmto portálom boli navyše vždy vykonané až po nezávislom fact-checkingu a dôkladnom overení, že dané portáli širia kremeľskú propagandu.
Takéto konanie európskych štátov, na rozdiel od toho ruského, nijak neohrozilo slobodu či životy novinárov, ktorí na spomínané prokremeľské weby prispevajú. Ich články sú dokonca stále naďalej voľne dostupné.
V tomto prístupe tkvie rozdiel medzi európskymi a ruskými zásahmi voči novinárom a práve kvôli tomu je možné ruskú kritiku označiť za neoprávnenú a pokryteckú.
